Z pôvodných deviatich kandidátov sa do druhého kola prebojovali dvaja hlavní favoriti v boji o prezidentské kreslo – Alexander Stubb (27,2 %) a Pekka Haavisto (25,8 %). V ich závese sa umiestnil Jussi Halla-aho (19 %). V poradí trinástym fínskym prezidentom sa po hlasovaní 11. februára nakoniec stal Alexander Stubb s finálnym ziskom 51,6 %.
Stubb je bývalým premiérom a ministrom zahraničných vecí Fínska. Zastával tiež pozície v popredných európskych inštitúciách ako Európsky univerzitný inštitút (EUI) alebo Európska investičná banka (EIB). Zároveň ide o dlhoročného člena stredopravej Strany národnej koalície (Kansallinen Kokoomus). Jeho návrat do aktívnej politiky v rodnej krajine spôsobila invázia Ruska na územie Ukrajiny v roku 2022.
Medzi hlavné tohtoročné volebné témy patrili bezpečnosť krajiny, podpora Ukrajiny a úloha v rámci NATO, do ktorého Fínsko vstúpilo v apríli 2023.
Objavili sa tvrdenia o zaujatosti médií
Krátko pred hlasovaním v prvom kole začali na sociálnych sieťach cirkulovať obvinenia z hybridného ovplyvňovania volieb a zaujatosti médií. Tieto aktivity mali mať za cieľ poškodiť prezidentského kandidáta krajne pravicovej strany Jussi Halla-ahova.
Výčitky smerovali predovšetkým k verejnoprávnej televízii Yle. Tá mala ovplyvňovať verejnú mienku prostredníctvom zverejňovaných prieskumov, ktoré podľa kritikov neukazovali údajný nárast popularity Jussiho Halla-ahova.
Generálna riaditeľka Yle Merja Ylä-Anttila obvinenia poprela vo vyjadrení na sieti X. Portál Euronews uvádza, že účty, ktoré klamlivé tvrdenia zverejnili, majú históriu zdieľania extrémistických názorov.
Na situáciu v zápätí reagovali aj ostatní prezidentskí kandidáti. „Toto sú slobodné a spravodlivé prezidentské voľby a akékoľvek náznaky opaku sú mimoriadne závažnými obvineniami, ktoré by mali byť podložené konkrétnymi dôkazmi. Dúfam, že sa na tom zhodnú všetci kandidáti,“ povedala kandidátka Jutta Urpilainen pre Euronews.
Jussi Halla-aho ani jeho tím sa k situácii nevyjadrili.
Vyzbrojení proti dezinformáciám
Fínsky prezident Sauli Niinistö sa už v auguste 2023 vyjadril k možnému zasahovaniu do volieb zo zahraničia. „Nepovedal by som, že sa budú [pozn. Rusi] snažiť ovplyvniť naše voľby. Rusi by mali problém nájsť favorizovaného kandidáta,“ predniesol Niinistö na výročnom stretnutí diplomatov a odborníkov na zahraničnú politiku v Helsinkách.
Dvaja hlavní prezidentskí kandidáti boli v prístupe k Rusku jednotní – Stubb aj Haavisto zastávajú voči Kremľu tvrdý postoj a obaja sľúbili, že aj naďalej budú podporovať Ukrajinu.
Definovať si vzťah voči Rusku je pre Fínsko dôležité, keďže s ním zdieľa 1 340 kilometrovú hranicu. V novembri minulého roka Helsinki uzavreli všetkých osem oficiálnych hraničných priechodov s východným susedom a obvinili Moskvu, že využíva migrantov na destabilizáciu Fínska v rámci údajnej hybridnej vojny.
Niinistö však počas spomínanej konferencie uviedol, že Rusko sa kontinuálne snaží vykresliť Fínsko ako svojho nepriateľa pomocou šírenia dezinformácií. Fínsko pritom už v minulosti zaznamenalo značný príliv nepravdivých informácií, a to primárne od roku 2014, čo súviselo s ruskou anexiou Krymu.
Cieľom je vysoká odolnosť
Práve v tomto roku odštartovala vláda rozsiahlu iniciatívu na posilnenie odolnosti voči falošným správam u študentov, politikov, novinárov a ďalších skupín občanov.
Do školských osnov sa začali napríklad zaradzovať cvičenia na rozvoj kritického myslenia, prácu so spravodajskými zdrojmi či analýzu textu. Osobitná pozornosť je pri rozvoji potrebných zručností na rozoznanie dezinformácií venovaná aj seniorom a imigrantom. Príkladom sú tzv. tréningy jeden na jedného, ktoré sa zameriavajú na kritické zhodnotenie textu aj tvorbu mediálnych obsahov.
Jed Willard, riaditeľ Franklin Delano Roosevelt Center for Global Engagement na Harvardskej univerzite, ktorý bol Fínskom prizvaný ako expert na falošné správy, tvrdí, že kľúčovým je rozvoj silného národného príbehu. „Fíni majú veľmi jedinečnú a výnimočnú silu v tom, že vedia, kto sú. A to, kým sú, je priamo zakorenené v ľudských právach a právnom štáte,“ povedal Willard pre CNN.
Inštitút otvorenej spoločnosti v Sofii (OSI) v rámci výročného Indexu mediálnej gramotnosti 2023 označil Fínsko za krajinu najviac odolnú voči dezinformáciám. Inštitút vyhodnotil niekoľko metrík, ako vzdelanie či sloboda médií, u 41 európskych krajín. V tomto rebríčku si táto severská krajina drží prvenstvo už šiesty rok po sebe. Do roku 2030 si Fínsko dalo za cieľ stať sa najviac všestranne gramotnou krajinou na svete.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
