Závod o vyvinutie účinnej vakcíny proti koronavírusu sa blíži do finále. Tesne pred cieľom však narazil na ďalšiu prekážku – ľudskú nedôveru, túžbu po zisku a rozvrátení spoločnosti. Všetky tieto faktory sa zhmotňujú v rétorike už dobre známej antivaxerskej propagandy. Tá minulý týždeň vzala útokom informačný priestor Veľkej Británie a mnohých ďalších krajín – vrátane Slovenska.
Facebook, Twitter, YouTube a ďalšie sociálne siete minulý týždeň ohlásili nárast šírenia dezinformácií a konšpiračných teórií zameraných proti očkovaniu na ochorenie COVID-19. Prečo vtedy? Pretože práve v minulý pondelok ohlásila americká firma Pfizer, že ich vakcína dosiahla v treťom kole testovaní vyše 90% účinnosť. O dva dni nasledovalo ruské vyhlásenie o 92% efektívnosti ich vlastnej vakcíny Sputnik V.
Zatiaľ čo v mnohých tieto správy vyvolali eufóriu a nádej na návrat života do normálu, v niektorých vzbudili diametrálne odlišné pocity. Tieto pocity opäť zjednotili pomerne nesúrodé skupiny ľudí – zarytých antivaxerov, antisystémových hráčov aj komerčných oportunistov. Toto spojenie vyústilo v dezinformačnú ofenzívu, ktorá má ešte väčšmi podlomiť dôveru ľudí voči očkovaniu. Tá už aj bez toho na Slovensku i vo svete upadá.
Vo Veľkej Británii bol nárast proti-očkovacej propagandy natoľko citeľný, že britská vláda zriadila špecializovaný tím spadajúci pod štátnu spravodajskú službu GCHQ. Tento tím má za úlohu vyhľadávať dezinformácie o očkovaní šírené online, následne ich z internetu stiahnuť a pokúsiť sa dopátrať ich zdroje. Použiť má na to softvér, ktorý pôvodne GCHQ využívalo v boji proti propagande a verbovaniu nových bojovníkov Islamského štátu. Pomocou neho je tím schopný zašifrovať dáta útočníkov tak, aby k nim stratili prístup.
Aj keď vláda Borisa Johnsona označila boj proti antivaxerskej propagande za jednu zo svojich priorít, činnosť tímu bude zatiaľ obmedzená iba na obsah šírený štátnymi aktérmi. To jeho kompetencie značne limituje, ale stále sa jedná o krok správnym smerom.
Keďže väčšina spomínanej proti-očkovacej propagandy v Británii prišla z Ruska a bola namierená najmä proti britskej vakcíne a prípadnému plošnému očkovaniu, panuje presvedčenie, že motívom útočníkov nebolo iba vzbudiť rozruch, polarizovať spoločnosť a vyhradiť sa proti údajným zdravotným rizikám vakcíny. Motívy boli pravdepodobne tiež komerčného charakteru. Ruská strana sa totiž mohla snažiť umocniť nedôveru voči britskej vakcíne, aby zvýšila atraktivitu tej svojej.
Antivaxerská ofenzíva proti Britániu sa ostatne udiala v približne rovnakom čase ako Rusko ohlásilo 92% úspešnosť Sputnik vakcíny. Britská vakcína od spoločnosti AstraZeneca sa navyše už pred mesiacom stala terčom ruských trollov, ktorí šírili teórie a memečka ako sa po zaočkovaní touto vakcínou stanú z ľudí opice. Tie mali naštrbiť dôveru v túto vakcínu. Takéto tvrdenia sa dokonca objavili aj vo večernom vysielaní ruskej televízie Vesti News.
Oznámenie o úspechoch vakcín proti COVID-19 sprevádzal aj na Slovensku nárast šírenia antivavaxerských naratívov. Objavovali sa už tradične na sociálnych sieťach aj na dobre známych antivaxerských weboch typu Bádateľ, ktorý má na Facebooku vyše 60-tisíc fanúšikov a na krku minimálne jedno trestné oznámenie.
Tieto dezinformačné snahy naštrbujú už tak klesajúcu dôveru Slovákov voči očkovaniu, a to nielen proti koronavírusu. Pokles dôvery v očkovanie, a teda aj úbytok očkovaných, môžeme na Slovensku pozorovať už od roku 2011. Nedávny prieskum dokonca zistil, že ak by bola k dispozícii vakcína na koronavírus, zaočkovať by sa dalo iba 40,9% opýtaných Slovákov a Sloveniek. Aby mala vakcína šancu zlomiť začarovaný kruh pandémie je pritom potrebné zaočkovať aspoň 70% populácie.
Prečo sú vlastne proti-očkovacie krížové výpravy úspešné? Ako každá správna propaganda pracujú so strachom, ktorý sa skrýva v každom z nás. V tomto prípade je to najmä strach z neznámeho. Typickými argumentmi sú, že vakcína na COVID-19 bola vyvinutá podozrivo rýchlo či strach z jej vedľajších účinkov, ktoré neboli údajne dostatočne preskúmané.
Málo ľudí totiž zohľadní, že mnohé vlády, ale aj súkromné spoločnosti, investovali do výskumu vakcíny podstatné množstvo peňazí a subjektov, ktoré sa na výskume po celom svete podieľajú, takisto nie je málo. Len pre predstavu, iba samotný Pfizer dostal na výskum vakcíny od americkej vlády 2 miliardy dolárov. Testovanie vakcín tiež prebieha v niekoľkých kolách a na nemalom počte testovaných. Pfizer napríklad svoju vakcínu testoval v septembri na 44-tisíc dobrovoľníkoch.
