Avaaz je nezisková organizácia založená v roku 2007 v USA, zameraná predovšetkým na politický aktivizmus. V rámci neho sa orientuje na ľudské práva, práva zvierat, korupciu či klimatickú zmenu. Po celom svete má vyše 68 miliónov členov.
Sociálne siete verzus „infodémia“
Keď sa epidémia začala, Facebook, Twitter, Instagram a YouTube sa zaviazali, že budú bojovať s dezinformáciami. Dnes Európe hrozí tretia vlna pandémie a Luca Nicotra, ktorý riadi kampane organizácie Avaaz, sa vyjadril, že žiadna z platforiem s „toxickými klamstvami“ znečisťujúcimi tento priestor nebojuje dostatočne. Nicotra tiež povedal, že možnosťou do budúcna je niečo ako Parížska dohoda zameraná na dezinformácie. Druhou možnosťou je podľa neho regulácia.
Toto snaženie podporuje aj Věra Jourová, česká podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť. Jourová sa už viackrát vyjadrila, že sociálne siete musia robiť v boji s dezinformáciami viac.
K tlaku na prevádzkovateľov sociálnych sietí sa pridala aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá v niekoľkých vyhláseniach v posledných dvoch rokoch varovala pred „infodémiou“ a nabádala najmä bežných používateľov internetu k tomu, aby rozlišovali medzi overenými a zavádzajúcimi informáciami.
Kto je v boji proti dezinformáciám najhorší?
Výskum našiel na sociálnych sieťach 240 príspevkov (statusov, tweetov a videí), ktoré, napriek tomu, že boli lživé, sa bez zásahu prevádzkovateľov ďalej šírili a mali viac ako 2,8 milióna komentárov a zdieľaní.
Avaaz na základe vzorky skúmanej v štúdii uvádza, že sociálne siete zlyhávajú pri 37 % dezinformácií týkajúcich sa Covid-19, pričom najhoršie dopadla platforma YouTube. Na nej sa bez zásahu šíri až 92 % potvrdených dezinformácií. YouTube v minulosti vyhlásil, že maže obsah týkajúci sa koronavírusu, ktorý predstavuje hrozbu závažnej ujmy na zdraví alebo protirečí oficiálnym zdravotníckym informáciám zo strany WHO.
YouTube vyhlásil, že má už dlhú dobu zavedené pravidlá zakazujúce obsah týkajúci sa zdravia, ktorý by mohol byť zavádzajúci či predstavovať hrozbu pre zdravotný stav používateľov. Podľa YouTube bolo v súvislosti s pandémiou zmazaných cez 900-tisíc videí, ktoré porušovali práve tieto pravidlá. Avaaz v štúdii uznáva, že kontrolovať videá je zložitejšie než kontrola písaného obsahu, no YouTube mal na nájdenie riešenia dostatok času.
Súvisiace: Dezinformácie v praxi: Ich vplyv na dôveru občanov v médiá a vybrané politické inštitúcie
Výsledky ostatných sociálnych sietí
Spomedzi zvyšných troch platforiem dopadol najhoršie Twitter, ktorý sa nedokázal vysporiadať so 72 % nepravdivého obsahu. Naopak, Facebook a Instagram vychádzajú z porovnania dobre – Facebook nekonal s 27 % dezinformácií, zatiaľ čo Instagramu ušlo iba 7 % takéhoto obsahu.
Facebook sa o štúdii organizácie Avaaz vyjadril kriticky, pretože vraj „neberie do úvahy 19 miliónov príspevkov, ktoré boli pre porušovanie pravidiel ohľadom dezinformácii týkajúcich sa Covid-19 a vakcín z Facebooku a Instagramu odstránené od začiatku pandémie.“ Prevádzkovateľ najväčšej sociálnej siete tiež vyhlásil, že neexistuje žiadna „príručka“, ktorá by mohla fact-checking urýchliť. Analýza zistila, že nepravdivý obsah na Facebooku má viac interakcií než na ostatných platformách.
Twitter pre spravodajský portál Euronews povedal, že sa v boji s dezinformáciami týkajúcimi sa Covid-19 snažia zlepšiť. Podľa ich vyjadrenia bolo od začiatku pandémie vymazaných viac ako 22-tisíc príspevkov. Avaaz však podotýka, že postup Twitteru a YouTube, ktoré lživý obsah hneď mažú, môže byť hrozbou pre slobodu slova.
Boj s dezinformáciami v rôznych jazykoch
V minulosti boli sociálne siete podrobené kritike kvôli svojim algoritmom odporúčajúcim obsah používateľom. Dôvodom bol fakt, že tieto algoritmy často zviditeľňovali hoaxy a konšpiračné teórie.
V nedávnej správe Avaaz okrem iného poukazuje na to, že platformy nebojujú s nepravdami rovnako v rôznych jazykoch. Takmer v polovici skontrolovaného obsahu v iných európskych jazykoch než je angličtina, sociálne siete nevykonali žiadnu akciu. To je o dosť vyššie číslo než pri anglofónnom obsahu, kde sa nič nestalo iba s 29 % dezinformácií.
Podľa analýzy sú na tom najhoršie príspevky v talianskom a portugalskom jazyku – až 84%, respektíve 62% neprávd prejde kontrolou bez ďalšej akcie. Naopak, najlepšie je na tom obsah v nemeckom a španielskom jazyku.
