Kauza má svoje začiatky už v roku 2018, kedy došlo k podpísaniu kontraktu medzi dvoma spoločnosťami. Kontrakt, ktorý dostal interne prezývku „Jedi Blue“, poskytoval Facebooku výhodné zaobchádzanie v reklamných aukciách Googlu. Samotné reklamné aukcie sa odohrávajú v reálnom čase prostredníctvom algoritmov zakaždým, keď užívateľ navštívi konkrétnu stránku. Aukcií sa zúčastňujú strany, ktoré majú záujem svoju reklamu užívateľovi zobraziť. Reklama, ktorá aukciu vyhrá sa potom ukáže na vyhradenom mieste.
Na oplátku sa zase Facebook Googlu zaviazal, že samotný systém reklamných aukcií nebude spochybňovať. Facebook sa dovtedy totiž prikláňal ku konkurenčnému modelu s názvom „header bidding“, ktorý je oproti tomu propagovanému Googlom transparentnejší. Header bidding totižto umožňuje naraz všetkým reklamám zúčastniť sa aukcie.
Na druhej strane, metóda vodopádu, ktorú používa Google, ponúkne priestor reklamám na základe poradovníka, ktorý je vopred zostavený Googlom. Ponuka sa teda najprv zobrazí prvému záujemcovi, pokiaľ ju ten odmietne, posúva sa ďalej poradovníkom až pokým ju niekto neprijme.
Zmena prístupu Facebooku vzbudila pozornosť novinárov
Koncom roka 2020 začali noviny The Wall Street Journal vyšetrovať nezvyčajný obrat v prístupe Facebooku k reklamným aukciám. Odhalenie existencie Jedi Blue vyvolalo sériu žalôb zo strany generálnej prokuratúry 16 štátov v rámci USA, prvú z nich z Texasu. Tie tvrdia, že Google porušil zákon, ktorý zakazuje monopolizáciu trhu. Žaloby sa pritom sústredia len na Google. Facebook a jeho predstavitelia na zozname obžalovaných nie sú.
Podľa zistení z vyšetrovania si boli obe spoločnosti vedomé potenciálnych dôsledkov, pokiaľ by sa detaily zmluvy zverejnili. Preto sa vraj mali dohodnúť na spolupráci a asistencii, ak by sa ktorýkoľvek z nich stal predmetom vyšetrovania.
Tiež mali medzi sebou priamu komunikačnú linku pre prípad, že by jednu zo strán kontaktovala vláda s otázkami ohľadom dohody. Google v tom čase označil obvinenia za nepodložené. Jedi Blue mal podľa spoločnosti slúžiť hlavne koncovým užívateľom.
Zuckerberg a Pichai o dohode vedeli
V polovici januára 2022 súd odhalil niekoľko nových častí žalôb, ktoré boli dovtedy nezverejnené. Vyplýva z nich, že výkonní riaditelia oboch spoločností vedeli o obsahu dohody a Zuckerberg ju aj osobne schválil. Podľa získaných e-mailov z roku 2018 sa prevádzková riaditeľka Facebooku Sheryl Sandberg o dohode vyjadrila ako o „strategicky významnej“.
Google na druhej strane tvrdí, že dohoda síce nebola tajná, bolo by však nepresné tvrdiť, že výkonný riaditeľ Sundar Pichai v nej bol osobne zapojený. Spoločnosť každoročne podpisuje stovky podobných dohôd, ktoré nevyžadujú priame povolenie od Pichaia, tvrdí hovorca Googlu v najnovšom vyjadrení. Dodáva, že aj po odhalení nových častí súdnych dokumentov sú žaloby plné chýb a nie sú založené na pravde.
Pokiaľ by sa predsa len ukázalo, že výkonný riaditeľ bol vo vyjednávaní zmluvy zapletený, hrozí mu v žalobách označenie spolupáchateľa.
Obvinenia voči Googlu sa násobia
Dohoda s Facebookom nebola jediným predmetom žalôb. Ich súčasťou boli aj obvinenia voči Googlu ohľadom tajného programu Bernanke, ktorý spoločnosť roky prevádzkovala.
Bernanke mal využívať údaje z minulých ponúk na digitálnej reklamnej burze, aby potom poskytol svojmu vlastnému systému výhodu voči konkurentom. Podľa podaných dokumentov informácie získané týmto programom firme zaistili stovky miliónov dolárov ročne.
Aj v tomto prípade Google popiera, že by sa jednalo o nevhodné zaobchádzanie s informáciami. Na druhej strane ale priznáva, že vydavatelia, ktorí využili systém Googlu na predaj reklám si neboli vedomí existencie projektu Bernanke.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
