Rusko zaznamenalo v porovnaní s predvojnovým obdobím (2019-2021) ohromný nárast vojenských výdavkov. Vláda vyčlenila na vojenské potreby závratných 145 miliárd eur, čo predstavuje 40 % ruského rozpočtu.
Prudký nárast sa začal v roku 2022 a pokračuje doteraz. Zvýšené investície do národnej obrany však spôsobujú zníženie financií v ostatných dôležitých oblastiach, ako je financovanie škôl, nemocníc a ciest. To môže viesť k narušeniu služieb, obmedzeným príležitostiam a poškodeniu celkového spoločenského blaha.
V júli minulého roka ruský podpredseda vlády Denis Manturov tvrdil, že obranný priemysel vyrába mesačne viac munície ako za celý rok 2022. Rusko navyše zdvojnásobilo vojenské platy. Cieľom je lákať jednotlivcov, aby sa zapojili do prebiehajúcej vojny.
Ruský vojenský nábor ako odpoveď na rozširovanie NATO
Putin v rámci pokračujúceho konfliktu na Ukrajine nariadil zvýšiť maximálny počet vojakov o 170-tisíc. Ozbrojené sily tak narastú na 1,32 miliónov ľudí, pričom celkový počet ruského vojenského personálu sa zvýši na 2,2 milióna. Nábor má za úlohu postupne lákať najmä dobrovoľníkov, neznačí teda rozšírenú brannú povinnosť.
Ruské ministerstvo obrany reaguje týmto krokom na pokračujúce rozširovanie NATO o Fínsko a potenciálne aj Švédsko. To označuje za narastajúcu hrozbu a „agresívne aktivity bloku NATO“. Ruská armáda sa pritom rozširuje od plnoformátového útoku na Ukrajinu druhýkrát. Podľa slov ministerstva má tak „zaručiť plnenie úloh na zaistenie bezpečnosti Ruska“.
Posilnenie armády už prebiehalo skrz odvod brancov, mobilizáciu záložníkov, formovanie dobrovoľníckych práporov, ako aj vedenie kampaní s cieľom lákať ďalších mužov do armády. Existuje však aj mobilizačný dekrét, ktorý dobrovoľným vojakom zakazuje ukončiť službu. Všetci muži od 18 do 27 rokov musia slúžiť v armáde najmenej jeden rok, aj keď mnohí sa tomu vyhýbajú. Deje sa tak najmä v Moskve a iných veľkých mestách. V tejto súvislosti sa však neplánuje výrazné zvýšenie odvodov občanov na povinnú vojenskú službu.
V Rusku prebieha aj veľká náborová kampaň s reklamami sľubujúcimi peňažné bonusy. Náboroví pracovníci obvolávajú mužov a úrady spolupracujú s univerzitami a agentúrami sociálnych služieb, aby nalákali študentov a nezamestnaných.
Kremeľská mobilizácia čelí odporu
V októbri britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko „pravdepodobne utrpelo 150-tisíc až 190-tisíc trvalých strát“, pričom do úvahy bralo počet zabitých alebo trvalo zranených vojakov.
Kremeľ prehodnocuje veľkosť svojich ozbrojených síl, keďže nádeje na rýchle víťazstvo na Ukrajine sa rozplynuli, hoci pôvodne ich považoval za dostatočné. V septembri 2023 nariadil Putin okamžitú „čiastočnú mobilizáciu“ ruských občanov po sérii porážok, ktoré vyvolali v Moskve hnev občanov. Mobilizácia znamenala, že mohli byť povolaní občania, ktorí boli vojenskými zálohami, a tí, ktorí mali vojenské skúsenosti.
Mobilizácia státisícov viedla k demonštráciám – najmä v regiónoch s etnickými menšinami – a mnoho obyvateľov sa z krajiny rozhodlo utiecť. V novembri bola mobilizácia pozastavená po tom, čo úradníci uviedli, že cieľ náboru bol splnený.
Na druhú stranu, aj Ukrajina priznáva pokles motivácie v dôsledku dlhotrvajúcej vojny. Kyjev uviedol, že čelí prekážkam pri výcviku a mobilizácii vojakov. Spolieha sa na dobrovoľníkov aj na brannú povinnosť, no zároveň zápasí so snahou vyhýbať sa odvodom.
Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA na Slovensku.
