Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Rok po atentáte na Roberta Fica sa dezinformačná scéna vracia k overeným naratívom o krvilačnej opozícii a nenávistných médiách. Po odstránení nenávistnej atmosféry volajú tí, ktorí ju pomáhali budovať niekoľko rokov. Nič nové, ale predsa bolestivé.
- To platí aj pri naratívoch, ktoré dezinformátori šírili ohľadom tzv. pandemickej dohody. Nechýbali konšpiračné teórie o farmaceutických firmách alebo o plánoch na zavedenie globálneho očkovacieho teroru. Obľúbená bola predstava, že dohoda okráda národné štáty o suverenitu. Slovensko sa pri hlasovaní na pôde Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nakoniec naozaj zdržalo.
- Súdny dvor EÚ rozhodol, že Európska komisia (EK) pochybila, keď nechcela zverejniť textové správy medzi predsedníčkou Komisie a šéfom americkej farmaceutickej firmy Pfizer. Nákup vakcín v roku 2021 tak prináša istú stratu transparentnosti a dôveryhodnosti voči EÚ. Pfizergate, ako je táto kauza nazývaná, dodala dezinformačnej scéne novú muníciu a elán.
- Kauzu dezinformátori využili pre sledovanie vlastných záujmov. Nechýbali útoky na opozíciu, delegitimizácia občianskych protestov či ochrana ruskej ropy. Na kauzu naviazali to, čo potrebovali – v podstate bez hraníc. Ako už býva zvykom, časť slovenských europoslancov pokračovala aj xenofóbnymi či homofóbnymi rečami na adresu menšín, ktorých záujmy stavia do protipólu s tými slovenskými.
Produkcia atentátnikov a globálny pandemický teror
Po týždňoch šírenia ruskej propagandy položenej na historickom revizionizme o druhej svetovej vojne sa dezinformačná scéna sústredila na revitalizáciu osvedčených naratívov. Nečudo, premiérova návšteva do Moskvy bola úspešná – na bilaterálnej úrovni sa mu podarilo stretnúť s viacerými diktátormi sveta a úspešne nahral aj niekoľko videí. 15. máj 2025 ponúkol príležitosť pre pripomenutie výročia pokusu o atentát na Roberta Fica.
Tipujete správne, vrátili sa predovšetkým naratívy o nenávistných médiách a nevraživej opozícii. V rozhovore pre médium Plus Jeden Deň sa premiér vrátil k menovaniu „nespravodlivostí“ a vykonštruovaných procesov, ktoré sa dotkli jeho alebo jeho straníckych kolegov. Tak napríklad označil aj trestné stíhanie, ktorému čelil v roku 2022 kvôli napojeniam na korupčné kauzy. Podľa Fica malo eventuálne dochádzať k cielenému narastaniu nenávisti voči jeho osobe. Vraj pyká za svoje názory, pretože „politické strany a média vytvorili atmosféru nenávisti“. Aj preto sa podľa neho „nenávistné médiá a opozícia nikdy nezbavia zodpovednosti za atentát“. Fico však už celkom očakávane nespomína ani jedno zo svojich vyjadrení či vyjadrení jeho straníckych kolegov, ktorým k budovaniu nenávistnej atmosféry mohli prispieť. Prikladáme kompiláciu, ktorú vytvorilo médium SME po rastúcich útokoch na vlastnú adresu.
Situáciu sa snažil sumarizovať aj predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok. Minister vnútra vo svojom videu hodnotí, že „ani rok od atentátu v Handlovej sa žiaľ nezmenil opozičný slovník“. Vraj je „plný nenávisti, zloby a používajú sa ešte osobnejšie útoky“. Šutaj Eštok pokračuje varovaniami pred násilím či streľbou. Pod burcovanie spoločnosti rád zaraďuje aj legitímne občianske protesty. Týmto predslovom prichádza s návrhom zákona o boji proti nenávisti na internete. Pýta sa, či „už ozaj nenastal čas, aby sociálne siete a celý internet prestali byť miestom na šírenie zloby, nenávisti, nevraživosti a výražok“.
Podobne na opozíciu a médiá zaútočil aj Tibor Gašpar, podľa ktorého príspevku „opozícia a spriaznené médiá ďalej prilievajú olej do ohňa. Rozdeľujú spoločnosť, burcujú vášne a odmietajú prevziať zodpovednosť za atmosféru, ktorú roky vedome živili.“ Pridal sa tým k naratívu, v ktorom je legitímna kontrola či kritika politických krokov vydávaná za nespravodlivý hon na čarodejnice.
Dôvod je jednoduchý. Ide o ľahkú cestu, ako sa zbaviť zodpovednosti za prešľapy a niekedy aj trestné činy. Svojím hlukom takto svojich spolustranníkov kryje aj europoslanec Ľuboš Blaha za SMER-SSD. Prežitie Roberta Fica označuje za zázrak, ktorý ho vraj „predurčuje k tomu, aby Slovensko viedol ďalšie dlhé roky a zachránil ho pred liberálnym morom“. Áno, takto Blaha označuje opozičné strany a médiá. Prípadne, Progresívne Slovensko označí za NSDAP. Blahova hra so slovami je veľmi nebezpečná – jeho reči o tom, že si médiá a opozícia „vyrábajú ďalších Cintulov“ alebo vedia, „ako sa robia majdany“, hrajú na strunu presne tej časti spoločnosti, ktorá vnútorných nepriateľov pre filtrovanie svojej frustrácie len a len privíta.
Aby sme však neostávali len pri téme atentátu, pripomeňme si, že 19. mája 2025 hlasovalo Svetové zdravotnícke zhromaždenie (orgán WHO) o prijatí tzv. globálnej pandemickej dohody. Slovensko sa spolu s ďalšími 10 štátmi hlasovania zdržalo. Cieľom dokumentu, ktorý nakoniec prijalo 124 štátov, je zlepšiť detekciu, pripravenosť a reakciu na budúce pandémie, a to prostredníctvom lepšej medzinárodnej koordinácie, výmeny informácií a spravodlivejšieho prístupu k vakcínam a liekom.
Hlasovaniu však aj na Slovensku predchádzala búrlivá diskusia, ktorej kvalita upadala priamoúmerne k rastúcemu počtu dezinformácií a konšpiračných teórií v éteri. Nie je sa čomu čudovať, mnohí aktéri mohli oprášiť tie naratívy, ktoré použivali pred niekoľkými rokmi počas pandémie Covid-19. Pre Annu Belousovovú je WHO opäť len „lobistický krúžok farmafiriem a ich investorov“, ktorý mal prijať pandemickú dohodu tak, aby bola štátna suverenita nahradená diktátom WHO a EÚ. V závere príspevku konšpiruje národná politička v nútenom dôchodku o tom, že sa má chystať „nejaké ďalšie veľké svinstvo“.
Len pre doplnenie kontextu, Belousovová pár dní predtým v inom príspevku prišla s ultimátnym dôkazom o zlých úmysloch farmaceutickej spoločnosti AstraZeneca. Do prekladača si vložila názov spoločnosti, pohrala sa s medzerami a z latinského „a stra ze neca“ sa dopracovala k predkladu „cesta k smrti“. Belousovová zistenie prezentovala ako dôkaz toho, že nie je konšpirátorkou.
Nič svojej povesti neostal dlžný ani Miro Heredoš, ktorý šéfa WHO označil za poskoka Billa Gatesa a Klausa Schwaba. Tedros Adhanom Ghebreyesus totiž v predvečer hlasovania kontaktoval Roberta Fica, aby Slovensko prehodnotilo svoj postoj k dohode. Tú v inom príspevku (približne po vzore Belousovovej) označil za „podvod na národných štátoch“. Bývalý kandidát za krajne-pravicové hnutie Republika svoju nespokojnosť v príspevku prirodzene spojil s konšpiračnou teóriou o tom, že riaditeľ WHO je len podvodníkom, ktorý je spoluzodpovedný za „tisíce mŕtvych po očkovaní genetickou mRNA vakcínou“. V komentárovej sekcii Heredoš následne volal po okamžitom vystúpení Slovenska z WHO.
Podobne vo svojom príspevku zanôtil aj Ľuboš Blaha – farmafirmy podľa neho „experimentovali s génovou terapiou mRNA“, ktorú by si vo vakcínach vraj nikto nekúpil. Pandémia mala byť len médiami vytvorenou hystériou a nariadenie povinného očkovania malo ísť ruka v ruke so záujmami farmafiriem. Tento „očkovací teror chcú“ podľa Blahu prostredníctvom pandemickej dohody „uzákoniť ako povinný globálny režim pod taktovkou WHO“. Tieto vyjadrenia by mohli byť zaujímavým námetom na sci-fi príbeh. Bohužiaľ však vychádzajú z úst europoslanca, ktorý má blízko k premiérovi európskeho štátu, a myslí ich vážne, teda aspoň ako nástroj pre ďalšiu manipuláciu svojho publika. Paradoxne, Blaha prezentuje nepodporu dohody ako veľkú výhru slovenskej vlády. To, že nejde o plánované odmietnutie, ale „len” zdržanie sa, už radšej nespomína.
Ako vo svojom vyjadrení uvádza aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, pandemická dohoda štátom nesiaha na suverenitu. Nie je celosvetovým nariadením, ale „globálnou dohodou ako čo najlepšie a najmä spoločne čeliť hrozbe prípadnej ďalšej pandémie“. Má zabrániť jej prepuknutiu, stanovuje mechanizmy pre výmenu informácií medzi štátmi a podporuje krajiny, aby si pripravili zásoby a kapacity pre efektívne zvládnutie prípadnej núdzovej situácie.
Pfizergate pomáha dezinformátorom pri narúšaní dôveryhodnosti EÚ
Hneď začiatkom sledovaného obdobia rozruch na dezinformačnej scéne vyvolala tzv. kauza Pfizergate. Súdny dvor EÚ 14. mája totiž rozhodol, že Európska komisia pochybila, keď nechcela zverejniť textové správy medzi predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyen a šéfom americkej farmaceutickej firmy Pfizer Albertom Bourlom. Prostredníctvom SMS komunikácie sa v roku 2021 počas nedostatku očkovacích látok dohovárali na kúpe vakcín v hodnote viac ako 20 miliárd eur.
Spor vznikol po tom, čo denník New York Times požiadal Európsku komisiu o zverejnenie týchto správ. Komisia žiadosť odmietla s tvrdením, že správy nemá a nebolo ich treba archivovať. Ich existenciu však neskôr potvrdil samotný Bourla, ktorý ich označil za dôležité pre vznik miliardovej zmluvy o vakcínach.
Odmietavý postoj Komisie prirodzene vyvolal obavy z netrasparentnosti európskych procesov a narušil ich dôveryhodnosť. Okrem konštruktívnych kritikov sa úlohy zhostila aj dezinformačná scéna, ktorá na problém umelo naviazovala aj problematické naratívy či rovno klamstvá a propagandu.
Súd nerozhodol o žiadnej vine ani treste. Rozhodol o tom, že Komisia ako inštitúcia nemá právo utajovať obsah korešpondencie medzi svojou predsedníčkou a šéfom americkej korporácie. „Komisia nemôže iba konštatovať, že požadované dokumenty nemá, ale musí poskytnúť dôveryhodné vysvetlenie, ktoré umožní verejnosti a súdu pochopiť, prečo tieto dokumenty nemožno nájsť,“ napísal súd v rozhodnutí.
Rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ je správnym krokom pre ozdravenie transparentnosti EÚ, ale bohužiaľ dodáva problematickým aktérom ďalšiu muníciu pre šírenie neprávd a manipulácií. Aj preto sme sa na túto tému v posledných dvoch týždňoch pozreli prostredníctvom analytického nástroja Gerulata Juno. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slovo „Pfizer“ alebo „Leyenová“. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Príspevok s najväčším počtom interakcií patrí predsedovi krajne-pravicového hnutia Republika. Milan Uhrík vo svojom videu tvrdí, že Ursula von der Leyen „patrí za svoje utajené miliardové megakšefty do vyšetrovačky“. Súd vraj podľa Uhríka predsedkyňu EK uznal za vinnú. Ako sme už písali vyššie, to v kompetencii Súdneho dvoru EÚ ani nie je. V rozhodnutí konštatoval len to, že EK pri odmietnutí zdieľania informácií pochybila. Napriek tomu má však podľa krajne-pravicového politika vraj ísť o „skutočný extrémizmus“. Z kontextu asi celkom jasne vyplýva, že sa europoslanec touto manipuláciou snaží o vyvinenie zo svojich nie celkom tolerantných názorov a postojov (diplomaticky povedané). Očakávaná paľba sa však ozývala hneď v úvode príspevku – Uhrík načrtáva, že „všetky tie moralizujúce rečičky z únie o „transparentnosti“ a „právnom štáte“ majú odteraz oficiálne hodnotu toaletného papiera“. Kauza Pfizergate očakávane bude čiernou škvrnou na reputácii EÚ. A Uhrík dokazuje, že sa nájdu aktéri, ktorí kauzu zneužijú pre vlastné politické záujmy.
V druhom príspevku, ktorý bol opäť publikovaný Milanom Uhríkom, tentokrát vystupuje aj druhá hlavná postava krajne-pravicovej Republiky – stranícky kolega Milan Mazurek. Obaja europoslanci vo vzťahu ku kauze Pfizergate obviňujú slovenské politické strany KDH a Progresívne Slovensko (PS). Ich europoslanci a europoslankyne sú vraj tí, ktorí majú kryť „Leyenovej zlodejiny“. Tieto strany však do kauzy nie sú nijako zapletené a Uhrík ich do kontextu vsádza celkom nasilu, v rámci politického pragmatizmu. Robí tak iba kvôli tomu, že odmietli hlasovať za návrh frakcie Patrioti pre Európu (PfE), ktorá chcela otvoriť rozpravu Európskeho parlamentu na tému kauzy Pfizergate. Vraj to ukázalo pravú tvár PS a KDH – slovami Uhríka, „keď sa rozkrádajú desiatky miliard eur, oni to kryjú“. Opätovne zopakujeme, že Súdny dvor EÚ nevyniesol žiaden rozsudok o rozkrádaní. A doplníme, že proti návrhu PfE sa okrem PS a KDH postavilo viac ako 300 europoslancov – nedá sa predpokladať, že by boli práve títo ľudia proti budovaniu transparentnosti. Práve naopak. Skôr sa snažili zabrániť politickému zneužitiu témy na ďalšie búranie európskych inštitúcií.
Tretí príspevok publikoval Ľuboš Hrica. Známa tvár dezinformačnej scény, ktorá sa Slovákom zobrazuje na videách natáčaných v Taliansku už niekoľko rokov, využila rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ na to, aby volala po preventívnych zatknutiach európskych komisárov. Hrica poňal tému širšie – EÚ obvinil z ožobračovania obyčajných ľudí a šikany počas pandémie. Tak aspoň označuje vakcinačné kampane a protipandemické opatrenia. Dopĺňa to útočným tvrdením, že „týmto darmožráčom nikdy nešlo o zdravie, ale len o profit“. Pridáva osvedčené naratívy o farmaceutických firmách, overovateľov faktov predstavuje ako ideologickú políciu a Green Deal opäť zahadzuje do koša. Video zakončuje zmienkami o zbytočnej pomoci Ukrajine a výzvou k tomu, že „túto bandu darebákov okamžite treba poslať preventívne do lochu“. Len tak, bez rozsudku, ako sa na kognitívne kapacity dezinformačnej scény patrí.
Ďalší príspevok bol publikovaný Annou Belousovovou. Národná politička vo výslužbe v ňom chcela ironicky zobudiť organizátorov protestov Slovensko je Európa, ktoré sa posledné mesiace realizovali v reakcii na postupné tiahnutie Slovenska smerom k Moskve. Belousovová chcela poukázať na vážnosť rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ a „konanie pani Leyenovej pri rozhodovaní o miliardových kšeftov pri nákupe vakcín v čase Covidu“ označila za najväčšiu hrozbu pre dôveru v EÚ. Politička, ktorá ešte len pred rokom kandidovala do EP za krajne-pravicovú Republiku, patrí k dlhodobým kritikom protestov a predovšetkým k dlhodobým šíriteľom pro-ruskej propagandy na Slovensku. Nedá sa čudovať tomu, že organizáciu Mier Ukrajine, ktorú označuje za „predĺženú ruku opozície“, sarkasticky vyzýva k protestom voči Leyenovej. Predsa len, v binárnom videní sveta, kde je všetko zjednodušené do podoby dvoch táborov stojacich proti sebe, to logiku aj má. Ale realita je komplexnejšia a prešľap Leyenovej nespochybňuje relevanciu originálnych protestov zameraných na podčiarknutie slovenského členstva v EÚ. Nie je tomu tak, aj keď sa o tom snaží Belousovová manipulatívne presvedčiť.
Posledný príspevok v poradí bol publikovaný Eduardom Chmelárom. Bývalý poradca premiéra a pochybný analytik označil Ursulu von der Leyen (v príspevku použil „Ursula von der Pfizer“) za „najlepšiu reklamu na antieurópske nálady“. Na začiatku príspevku sa svojho publika pýta, či počuje „to ohlušujúce ticho zo strany opozičných síl, médií a mimovládok“. Chmelár zámerne ignoruje vyjadrenia politikov a mediálne články, ktoré na tému vyšli. Z niektorých sme čerpali aj vyššie. Prečo to robí? Lepšie sa mu operuje v čiernobielej realite s vykreslenými nepriateľmi. Prirodzene, kauzu Pfizergate Chmelár využil pre spochybnenie sankčných politík EÚ proti Rusku – celkom manipulatívne tým napríklad chcel zo stola zmiesť vyjadrenie Ursuly von der Leyen, v ktorom označila znovuotvorenie kohútika s ruskou ropou za historickú chybu. Pochybenie pre Chmelára znamená asi úplnú stratu legitimity aj v iných témach. Škoda, že to neaplikoval aj na svojho bývalého šéfa či ruský režim, ktorému chce takto cez zástupnú tému nahrať.
Kopnúť si do EÚ? Prečo nie?
Kauza Pfizergate samozrejme nebola jediná téma, v ktorej sa dezinformační aktéri cítili ako ryby vo vode. Už spomínaný Milan Mazurek ponúkol svojmu publiku ďalší z plamenných prejavov v EP. Vo videu obviňuje eurokomisárov a tzv. zelených progresívnych fanatikov z toho, že „predražili úplne všetko, každú jednu vec v živote obyčajných tvrdopracujúcich ľudí“. Krajne-pravicový europoslanec útočí, ako to už má vo zvyku, najmä na Green Deal a protiruské sankcie. Jedno označuje za byrokratický nezmysel, druhé za odmietnutie lacných energetických surovín. Pri oboch ignoruje hrozby, ktorým Európa čelí – ako klimatické zmeny, tak aj ruskú agresiu.
V inom príspevku sa zas Mazurek zameral na migráciu a ďalšie strašenie xenofóbnymi rečami. Mazurekovi sa konkrétne nepáčila výstava v budove EP, ktorá upozorňovala na potrebu budovania bezpečných trás pre migrantov z Afriky a Ázie. Krajne-pravicový europoslanec si postupne prestáva dávať pozor na jazyk – motív kampane ironicky vyslovuje ako, aby „chudáci ilegáli nezomierali pri nelegálnej plavbe loďou!“ Okrem toho, že si podľa všetkého neváži ľudské životy, vo videu spochybňuje nádej migrantov na lepší osud a hovorí, že nie je kompatibilná s európskym fungovaním. Pokračuje vykreslením zlej situácie na Slovensku a pomoc migrantom prezentuje ako zabudnutie na európskych občanov. Svoj vstup ukončuje slovami: „Uchylné, zvrátené a nikdy v živote toto podporovať nebudeme.“
K blúzneniu o menšinách sa po menšej odmlke prirodzene pridal aj Milan Uhrík, ktorý svoju pozornosť orientoval na pripravovaný Pride pochod v Bruseli (realizoval sa 16. mája 2025). Podobne ako Mazurek sa snažil EÚ manipulatívne obviniť z toho, že namiesto „skutočných“ problémov európskych občanov rieši „vymyslené problémy neexistujúcich alebo vymyslených pseudomenšin“. Takto označil LGBTI+ ľudí, ktorí sa majú podľa Uhríka „upozorňovaním na svoju sexuálnu orientáciu“ snažiť získať podporu a výhody. Nevedno aké, ale budovanie nenávisti voči menšinám len kvôli získavaniu politických bodov sa nikdy nespoliehalo na logiku a dôkazy.
V neposlednom rade pokračovala aj telenovela medzi premiérom Robertom Ficom a vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci Kajou Kallas. O ich vzájomných odkazoch sme informovali už aj v predchádzajúcom reporte. Tentokrát sa obaja stretli na zasadnutí Európskeho politického spoločenstva v Tirane. Podľa premiéra si na bilaterálnom stretnutí mali vyjasniť svoju predošlú výmenu názorov. Fico dokonca hovoril o tom, že Kallas navrhol sa „podstatne intenzívnejšie informovať o tom,“ kam cestuje a čo je obsahom týchto ciest. „Dokonca si viem predstaviť, že by som mohol určité posolstva európske na týchto cestách prednášať.“ Nebol by to však slovenský premiér, ak by video nezavŕšil slovami o nesúhlase s tzv. novou železnou oponou, ktorú má vraj voči Rusku staviať práve EÚ. Zopakoval tak naratív, v ktorom z prehlbovania konfliktu viní Brusel a nie Moskvu.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
