Nejde len o klamstvá: Ako AI pomáha dezinformáciám o klíme

Požiare v Los Angeles, hurikán v USA či klimatická politika – toto a mnoho iného sa stáva terčom dezinformácií, ktoré sa čoraz častejšie šíria s pomocou umelej inteligencie. Falošné obrázky, videá a texty podkopávajú dôveru v overené fakty. Ako súvisí AI s klimatickými dezinformáciami a aký podiel na nich zohrávajú medzinárodní aktéri?

Medzinárodná mimovládna organizácia Global Witness predpovedá, že dezinformácie o klíme budú v tomto roku naliehavejšie ako kedykoľvek predtým.

Požiare v Los Angeles, ktoré vypukli začiatkom tohto roka, neboli založené úmyselne kvôli vysokorýchlostnej železnici alebo olympijským hrám v roku 2028. Podobné dezinformácie sa šírili aj pred prezidentskými voľbami v novembri minulého roka po hurikáne Helena, ktorý spustošil Severnú Karolínu.

Úloha umelej inteligencie 

Jedným z dôvodov, prečo sa dnes čoraz masívnejšie šíria dezinformácie, je nástup umelej inteligencie (AI). Generatívna AI totiž umožňuje vytvárať realistické, no falošné obrázky, videá a texty vo veľmi krátkom čase. Zároveň je veľmi ťažké rozlíšiť, či obsah, ktorý vidíme, bol vytvorený človekom alebo strojom.

Príkladom je príspevok z roku 2024 na sociálnej sieti X, ktorý zobrazuje zaplavený Disney World v Orlande po hurikáne Milton. Príspevok má približne 489-tisíc zobrazení a aj napriek tomu, že vyzerá realisticky, podľa agentúry Reuters ide o obsah vytvorený umelou inteligenciou. 

Podľa Global Risks Report 2024 Svetového ekonomického fóra dezinformácie predstavujú rastúcu hrozbu a podporujú domácu propagandu a cenzúru. Hrozba šírenia dezinformácií o klíme je však vysoká najmä v kontexte novej americkej administratívy, ktorá prejavuje nepriateľský postoj k opatreniam na ochranu klímy. Americký prezident Donald Trump totiž hneď po nástupe do funkcie podpísal príkaz odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody.

Okrem toho americké spoločnosti Google a Meta na svojich platformách umožňujú takmer beztrestné šírenie naratívov popierajúcich klimatické zmeny. Keďže Meta navyše oznámila ukončenie overovania faktov v USA a má menej ochranných opatrení na moderovanie obsahu, možno očakávať, že dezinformáciám sa bude na jej platformách (Facebook, Instagram a Threads) dariť aj naďalej.

AI ako dvojsečná zbraň

Na jednej strane umelá inteligencia napomáha rozširovaniu dezinformácií o klimatickej zmene, na druhej strane môže byť nástrojom na opatrenia v oblasti klímy. Možnosti sú rôzne. Technológia potenciálne dokáže pomôcť zlepšiť účinnosť energetickej siete, modelovať predpovede klimatických zmien alebo monitorovať klimatické zmluvy a dohody.

Čo je však dôležité spomenúť, je fakt, že prevádzkovanie umelej inteligencie je energeticky veľmi náročné. Veľká časť obrovského množstva tejto energie pochádza zo spaľovania fosílnych palív, ktoré najviac prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.

Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že do roku 2026 by spotreba elektrickej energie dátovými centrami, kryptomenami a umelou inteligenciou mohla dosiahnuť 4 % ročnej celosvetovej spotreby energie. Ide o približný ekvivalent množstva elektrickej energie spotrebovanej celým Japonskom.

Ruský vplyv a kroky EÚ

Dezinformácie sú tiež čoraz viac využívané ako geopolitická zbraň. Poľská Komisia pre skúmanie ruského a bieloruského vplyvu napríklad odhalila, že Rusko vedie „dlhodobú kognitívnu vojnu“ proti Poľsku, pričom klimatické dezinformácie tvorili dôležitú súčasť tejto kampane. Hlavnými kanálmi šírenia boli poľské spravodajské portály a televízia. Tieto dezinformácie podkopávali zelenú politiku, snažili sa odvádzať zdroje od opatrení na zmiernenie klimatických zmien alebo nepriamo oslabovali vojenskú infraštruktúru NATO.

S narastajúcim množstvom dezinformácií klesá schopnosť verejnosti rozlišovať medzi faktami a fikciou. Ako príklad slúži prieskum Institut für Europäische Politik (IEP), podľa ktorého si až 83 % Európanov myslí, že klimatická kríza je častým terčom dezinformácií, no len 81 % verí, že sa proti nim dá bojovať.

Európska únia nezaháľa a prijala Zákon o digitálnych službách (DSA), ktorého cieľom je obmedziť šírenie nezákonného obsahu a vytvoriť väčšiu transparentnosť medzi online platformami a ich používateľmi. Od februára minulého roka sa vzťahuje na všetky platformy, pričom pre veľké platformy platia prísnejšie pravidlá. DSA však zároveň necieli primárne na dezinformácie, a tak má EÚ v tejto oblasti po legislatívnej stránke stále isté rezervy.

Článok vznikol s podporou Holandského veľvyslanectva na Slovensku.