Neziskové organizácie venujúce sa témam súvisiacim s vojnou na Ukrajine majú rôzne úlohy. Môže to byť napríklad šírenie osvety o konflikte, boj proti dezinformáciám s ním spojenými či organizovanie protivojnových protestov. Jednou z kľúčových aktivistiek takéhoto boja je aj Zuzana Izsáková, povolaním právnička, ktorá sa vo voľnom čase zapája do dobrovoľníckej činnosti. Je súčasťou občianskej iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá sa zameriava na odhaľovanie ruskej propagandy a organizovanie protivojnových protestov.
V rozhovore Zuzana Izsáková vysvetľuje:
- ako vníma občanov Slovenska a ich postoje voči vojne na Ukrajine;
- aké sú aktuálne projekty organizácie Mier Ukrajine a čo plánujú v blízkej budúcnosti;
- ako sa darí na Slovensku integrovať ukrajinským migrantom;
- čo jej dáva práca v iniciatíve.
Medzi Vaše nedávne aktivity patrí odovzdávanie úlomkov ruských rakiet na Úrade vlády Slovenskej republiky. Táto akcia bola odozvou na nepravdivé tvrdenie premiéra Roberta Fica na konci januára: „Vy si fakt myslíte, že v Kyjeve je vojna? (…), je tam absolútne normálny život.“ Ako ste boli prijatí a stretli ste sa vôbec s nejakou odozvou?
Neboli sme prijatí vôbec, dokonca ani do dnešného dňa sme nedostali žiadnu reakciu na našu aktivitu. Okrem odpovede pána Šutaja Eštoka [minister vnútra – pozn. redakcie] na otázku novinárov počas tlačovej konferencie zostala naša iniciatíva zo strany úradu vlády bez akejkoľvek reakcie, čo nás ale vôbec neprekvapuje.
Integrálnou časťou iniciatívy Mier Ukrajine je aj šírenie osvety ohľadom okupácie u našich východných susedov a boj s dezinformáciami. Jedným z vašich najnovších projektov bolo celodenné podujatie „Musíme si pomáhať“, ktoré sa konalo 24. februára 2024 pri príležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Vnímate Slovákov ako apatických alebo skôr proaktívnych a zaujímajúcich sa o pomoc Ukrajine?
Ja osobne nevnímam občanov Slovenska ako apatických, ale to je možno spôsobené tým, že v mojej bubline sú ľudia veľmi angažovaní. Stretávam ľudí z celej krajiny, ktorí sú zapálení dohliadať na správu Slovenska. Som presvedčená, že na Slovensku je veľa ľudí, ktorí chápu, aká je dôležitá pomoc Ukrajine. Odrazom toho je mnoho úspešných zbierok, ktoré u nás stále prebiehajú.
Druhá vec je podpora Ukrajiny, či už politická alebo vojenská. Tu sa hlásime do služby my ako iniciatíva Mier Ukrajine a sme pripravení naďalej upozorňovať na dôležitosť tejto pomoci. Obzvlášť v tejto dobe. Prvou aktivitou bol protest 12. marca 2024, kde sme predniesli naše požiadavky smerom k vláde SR. V blízkej budúcnosti by sme chceli pripraviť kampaň na podporu aktivizmu na Slovensku, niečo ako video príručku pre ľudí, ktorí chcú byť aktivistami, len nevedia, ako na to.
Popri aktivistickej činnosti sa venujete aj humanitárnej pomoci. Primárne sa orientujete na ľudí v núdzi, súčasťou Vašej najnovšej humanitárnej zbierky je aj pomoc psychosociálna, kde pomáhate vojnovým veteránom vyrovnávať sa s následkami vojny. Spolupracujete užšie aj so psychologickými centrami alebo je takáto pomoc skôr na dobrovoľníkoch?
Vďaka našim darcom a podporovateľom sa nám podarilo dosiahnuť prvý míľnik našej zbierky „Vyliečme vojnou poznačené duše Ukrajiniek a Ukrajincov“. Už 17. marca 2024 pricestuje do Vysokých Tatier päť vojakov ukrajinskej armády, ktorí trpia posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) spôsobenou vojnovými hrôzami pri výkone vojenskej služby.
„Téma duševného zdravia je veľmi dôležitá, tí ľudia majú otrasné zážitky, cez ktoré nie je jednoduché sa preniesť bez trvalých následkov.”
V spolupráci s iniciatívou Tatry pomáhajú Ukrajine organizuje pán Oleksander Kashel terapeutické pobyty spojené s horoterapiou vo Vysokých Tatrách. Okrem toho vojnoví veteráni dostanú komplexnú psychologickú pomoc, skupina nadšencov sa postará o to, aby sa v Tatrách cítili dobre a aby sa postupne dostali do duševnej rovnováhy.
S centrami psychologickej pomoci nespolupracujeme, všetko je to na dobrovoľníckej báze. Finančné prostriedky sa zbierajú viac-menej na zabezpečenie ubytovania, stravovania, cestovných nákladov a podobne pre účastníkov pobytov. Program sa skladá z už spomínanej horoterapie, individuálnej a skupinovej terapie, jógových a silových cvičení, v závislosti od súhlasu zúčastnených vojakov aj z akupunktúry, muzikoterapie, arteterapie. Som presvedčená, že ten program je vyskladaný skvelými odborníkmi, ktorí sa venujú liečbe PTSD.
V ďalšom míľniku by sme chceli pripraviť pobyt pre deti, ktoré trpia vojnou najviac. Práve preto po dokončení prvého terapeutického bloku začneme s prípravami na blok pre deti a ich matky a rodinných príslušníkov ľudí trpiacich PTSD. Všetko to ale najviac závisí od financií a ako sa bude vyvíjať zbierka. Pevne verím, že ďalší ľudia na Slovensku pochopia dôležitosť pomoci pre trpiacich ľudí, lebo naši darcovia tento rozmer chápu a mnohí prispievajú pravidelne, za čo sa chcem aj takto veľmi pekne poďakovať.
Darí sa Ukrajincom integrovať na Slovensku efektívne?
Ukrajincom, ktorých poznám, sa darí integrovať pomerne dobre, hoci sa stále stýkajú s byrokraciou na úradoch. Problémy majú hlavne rodičia, ktorí majú deti s autizmom, Downovým syndrómom, alebo inak hendikepovanými deťmi. Aj keď určite nie je príjemné pre Ukrajincov žijúcich na Slovensku sledovať správy o tom, že im vláda ide znižovať príspevky na ubytovanie a iné formy podpory, som si istá, že v pomoci k integrácii čiastočne zastupujú tieto úlohy štátu mimovládne organizácie a dobrovoľníci.
Aká je najkrajšia spomienka, akú zatiaľ máte v súvislosti s prácou za tento rok?
Netrpím prehnaným optimizmom, pretože vojna je stále tu… Pravidelne stretávam Ukrajinky, ktoré majú svojich mužov na fronte a pre ne je to mimoriadne ťažké. Takým svetlým momentom je, ak vidím, že sa takáto žena aspoň na chvíľu pousmeje. Aj keď je v tom úsmeve stále veľa utrpenia.
Humanitárna pomoc zo strany neziskových organizácií je pomerne závislá na pomoci ľudí. Spomeniete si na nejaké príklady ľudskej solidarity, keď ste si naozaj pomysleli, že „moja práca má zmysel“, alebo „práve preto som tu“?
V iniciatíve Mier Ukrajine máme za sebou úspešnú zbierku na odmínovacie zariadenie Božena 5 a bolo úžasné sledovať, ako rýchlo sa tieto peniaze podarilo vyzbierať. A tá čiastka nebola malá! Vyzbierali sme cez 650-tisíc eur a venovali sme tomu všetku našu pozornosť, pretože motivovať ľudí prispievať je práca na plný úväzok.
Všetci naši členovia pracujú vo svojich civilných zamestnaniach, čiže je fajn byť obklopený ľuďmi, ktorí sa aj vzájomne vedia podržať. Ak už niekto cíti vyčerpanie, potiahne to ďalší člen Mieru Ukrajine. To je naša vnútorná vzájomná podpora v rámci iniciatívy. Avšak so solidaritou sa stretávame stále, hoci na začiatku plnej invázie Ruska na Ukrajinu bolo tú súdržnosť v spoločnosti cítiť úplne inak v porovnaní s dneškom.
Príkladom spolupatričnosti sú dnes zbierky, na ktoré sú ľudia ešte stále ochotní prispievať, takisto aj práca dobrovoľníkov, občianskych aktivistov a všetkých ľudí, ktorí chápu posolstvo humanizmu [myšlienkový smer, na ktorého popredí je ľudskosť a blaho, pozn. redakcie].
„Musíme si pomáhať, to z nás robí ľudí a to mi osobne dáva zmysel.”
Veľmi sa teším na to, keď pôjdeme na Ukrajinu odovzdať odmínovacie zariadenie Boženu 5 ukrajinským hasičom do Chersonu. Rovnako sa neuveriteľne teším na moment, keď stretnem vojnových veteránov v Tatrách a poďakujem im aj za ochranu našej slobody. A mám radosť z úspechu zbierok, lebo vidím, že ľudia majú srdce a rozum a sú ochotní pomáhať druhým.
Akými rôznymi spôsobmi Vám vedia ľudia v prípade záujmu pomôcť?
Spôsobov, akými ľudia vedia pomôcť, je viacero. Napríklad môžu podporiť naše zbierky: „Vyliečme vojnou poznačené duše Ukrajiniek a Ukrajincov – podpora pre ľudí s PTSD“ a „Ruka na srdci – pomôžme Viere Dubačovej nakrútiť celovečerný film o svedectvách vojny“. Takisto sa ľudia môžu prihlásiť ako dobrovoľníci pri organizácii protestných zhromaždení, alebo môžu prispieť zdieľaním príspevkov o pomoci Ukrajine na sociálnych sieťach, čo je veľmi relevantné, najmä v dnešnej dobe digitálneho aktivizmu.
Aké sú Vaše nasledujúce plány a projekty v tejto oblasti?
Naše členky Viera Dubačová a Lucia Štasselová nakrútili päť dokumentárnych filmov. Tí, ktorí zostali a teraz pokračujú v práci, pravidelne navštevujú Ukrajinu, hlavne čerstvo oslobodené územia Ukrajiny a prinášajú svedectvá civilistov. Toto by chceli zachytiť v celovečernom filme, ktorý pripravujú.
Budeme pokračovať v zbierke pre ľudí postihnutých traumatickou skúsenosťou z vojny. Rovnako chceme pokračovať aj v politickom aktivizme na podporu Ukrajiny, takisto pomoci vojenskej a humanitárnej.
Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA v Bratislave.
