DISINFO REPORT – 165. týždeň

Vitajte pri čítaní 165. vydania nášho pravidelného DISINFO REPORTu.

Kritika stavu právneho štátu na Slovensku budí emócie

EK ako výkonný orgán EÚ sa preto chopila iniciatívy a v roku 2019 predstavila súbor opatrení k udržaniu či zlepšeniu úrovne právneho štátu v členských krajinách. Jedným z navrhovaných opatrení bolo aj pravidelné monitorovanie stavu v členských štátoch. Výsledkom toho sú každoročné výročné správy o stave právneho štátu. Tvrdý odporca súčasnej politiky EÚ je jeden z členov EP a predseda strany Slovenský patriot Miroslav Radačovský. Ten sa voči správe EK ohradil a označil ju za zámerne napísanú tak, aby zhoršovala pohľad na stav právneho štátu na Slovensku v porovnaní s inými štátmi, konkrétne s Francúzskom. Viac v článku.

EÚ a USA majú problém s greenwashingom. Nové regulácie by to mohli napravi

Napriek tomu, že vo svete existuje množstvo hoaxov týkajúcich sa príčin klimatickej krízy, rast povedomia o probléme globálneho otepľovania zvýšil dopyt po produktoch s nízkou environmentálnou záťažou. Tejto situácie sa chopili niektoré väčšie obchodné korporácie a spoločnosti, ktoré v dôsledku nedostatočnej trhovej regulácie používajú pre marketingové účely greenwashing. Veľké obchodné konglomeráty s vysokou environmentálnou záťažou sa posledné roky snažia udržať si postavenie na trhu, a to aj pomocou využívania tejto metódy. Väčšinou tieto spoločnosti zmenia názov, výzor balenia alebo formu celej značky. Viac v článku.

Radšej cukor než bič: Peking sa snaží o zjednotenie s Taiwanom prostredníctvom propagandy

Obrázok: Flickr

Čínsky prezident Si Ťin-pching je už od svojho nástupu v roku 2012 asociovaný s „omladením“ čínskeho národa. Ide o cieľ, ktorý je nazývaný aj čínskym snom. Ten zahŕňa vnútorný rozvoj krajiny, získanie kontroly nad Taiwanom či Juhočínskym morom alebo dosiahnutie postavenia poprednej mocnosti do roku 2049. Na dosiahnutie tohto cieľa je Peking ochotný použiť aj tvrdú silu. Ako však ukazuje propagandistické úsilie na Taiwane, ešte stále je v čínskej stratégii preferovaný cukor pred bičom. Viac v článku.

Nové pravidlá Twitteru môžu zabrzdiť monitorovanie dezinformácií a vojnových zločinov

Zdroj: Unsplash

Od založenia Twitteru v roku 2006 mali jeho používatelia neobmedzený prístup k aplikačnému programovému rozhraniu – programu API. Ten umožňuje výskumníkom získavať a analyzovať údaje, ktoré poskytujú dôležité informácie o úlohe tejto platformy pri zasahovaní do volieb či šírení dezinformácií. Nástroj taktiež povoľuje zhromažďovať fotografie a videá, ktoré by sa dali použiť ako dôkaz potenciálnych vojnových zločincov pred medzinárodnými súdmi. Twitter oznámil, že prístup k API bude po novom vyžadovať predplatné. Viac v článku.

Dezinformačné weby sú dotované najmä vďaka reklame. Ide o ľahko a pohodlne získané financie

Súčasný výskum dezinformácií sa väčšinou zameriava na obsah, ktorý rôzni aktéri vytvárajú a šíria. Snahy o zamedzenie ich škodlivých aktivít však musia zahŕňať aj pochopenie toho, čím sú títo aktéri motivovaní a aké sú ich obchodné modely. Šírenie dezinformácií totiž môže byť finančne ziskový biznis. Finančná motivácia zároveň dodáva nový rozmer spoločenskému riziku, ktoré títo aktéri predstavujú. 

Prečo je dôležité sledovať finančné a organizačné pozadie dezinformačných aktérov a akými nástrojmi je možné tieto kategórie odhaľovať? V čom sa v rámci dezinformačných scén v Českej republike a na Slovensku prejavuje politická dimenzia? Aké formy zastrešenia biznisu využívajú slovenské dezinformačné weby? Existujú v ich transparentnosti limity alebo nedostatky? Čo zabraňuje lepšiemu pochopeniu finančných tokov dezinformačných aktérov verejnosťou či výskumníkmi? 

Prečo je problematická reklama na dezinformačných weboch a portáloch? Môže byť pri jej umiestňovaní porušovaná legislatíva pre umiestňovanie reklamy a platené spolupráce? Aké ďalšie nástroje na generovanie zisku môžu dezinformační aktéri využívať? Odlišujú sa českí a slovenskí dezinformační aktéri v preferovaných taktikách alebo formách zastrešenia svojho biznisu? Aké možnosti pre boj proti dezinformačným aktérom má v súčasnosti štát, verejnosť alebo novinári? 

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s projektovou manažérkou a analytičkou PSSI Kristínou Šefčíkovou a analytičkou Infosecurity.sk Michaelou Ružičkovou.

Krátko z domova a zo sveta

  • Jeden z ruských generálov bol prepustenýStalo sa tak potom, čo kritizoval ministra obrany v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
     
  • Kremeľské dezinformačné médiá sa snažia odvrátiť pozornosť od ukrajinskej protiofenzívy a následkov Prigožinovej vzbury. Namiesto toho sa zameriavajú na summit NATO a na rozhodnutie USA dodať Ukrajine kazetovú muníciu.
     
  • Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharovová opäť šíri dezinformačné naratívy. Tentokrát tvrdí, že Poľsko chce zabrať časti Ukrajiny.
     
  • Zmätok v migračnej politike USA využívajú prevádzači. Prostredníctvom zavádzajúcich videí na sociálnych sieťach sľubujú, že bezpečne dopravia migrantov do USA.
     
  • Ukrajina varuje, že nebude rokovať o novej dohode o tranzite ruského plynu. Tranzitné dohody z roku 2019 platia do konca roku 2024.

Ďakujeme, že odoberáte DISINFO REPORT.
Budeme ho neustále vylepšovať. Vaše návrhy a podnety nám prosím posielajte na info@infosecurity.sk
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU?
ĎAKUJEME!

Študentka bakalárskeho stupňa Medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zaujíma sa o aktuálne politické dianie, ochranu ľudských práv, americkú diplomaciu a oblasť Blízkeho východu. Ovláda angličtinu, ruštinu a základy španielčiny. Kontakt: barbora.jamriskova@infosecurity.sk