Vladimír Putin sa snaží spochybňovať ukrajinskú štátnosť dlhodobo a rôznymi argumentami. Nevyhol sa tomu ani vo svojom prejave pred inváziou, v ktorom uznal nezávislosť separatistických území na východnej Ukrajine.
Ruský prezident v prejave tvrdil, že Ukrajina je umelý štát, ktorý vytvoril po prvej svetovej vojne Lenin (resp. boľševici), a to aj napriek absencii predošlej štátnosti. Takéto popieranie ukrajinskej štátnosti stojí na dvoch chybných predpokladoch.
Prvým je odvolávanie sa na predošlú štátnosť. Keďže Ukrajina ju pred prvou svetovou vojnou nemala, tak jej štát je údajne neprirodzený a nelegitímny.
Legitimita novovzniknutých štátov sa však neodvodzuje od toho, či pred prvou svetovou vojnou daný národ mal vlastný štát alebo nie.
Slováci svoj vlastný štát pred prvou svetovou vojnou taktiež nemali. Znamená to, že slovenská štátnosť je nelegitímna? Samozrejme, že nie.
Druhým chybným predpokladom je údajný zásah „zvonku“. Hranice modernej Ukrajiny si podľa Putina nestanovili Ukrajinci sami, ale urobil to externý element – ruskí boľševici. Štát by teda mal byť umelý.
Putin však zabúda, že zásahy veľmocí do hraníc štátov vznikajúcich po prvej a druhej svetovej vojne boli úplne bežné a boli to práve tieto mocnosti, ktoré hranice nových štátov garantovali.
To bol aj prípad vzniku Československa po prvej svetovej vojne. Jeho hranice boli definované po rokovaniach Masaryka, Štefánika, Beneša a ďalších československých diplomatov so spojencami, ktorí tieto hranice následne garantovali.
Bol tento československý štát nelegitímny? Alebo je nelegitímne a neprirodzené aj Poľsko vo svojich súčasných hraniciach? Tie sú totiž tiež výsledkom vývoja po druhej svetovej vojne a v porovnaní s hranicami Poľska z medzivojnového obdobia alebo z obdobia stredoveku sa diametrálne líšia. Jeho dnešné hranice sú tiež do istej miery výsledkom externého vplyvu – dohody protihitlerovskej koalície.
Putinove tvrdenia však nevychádzajú len z mylných a účelových predpokladov, ale sú aj historicky nepresné. Lenin nebol tvorcom, ale hrobárom ukrajinskej štátnosti, ktorá sa rozvíjala počas prvej svetovej vojny.
Ukrajinská socialistická sovietska republika, ktorú boľševici násilne pripojili k ZSSR, totiž vznikla na väčšine územia, ktoré boľševici dobyli od Ukrajinskej ľudovej republiky.
Už po februárovej revolúcii v roku 1917 a po zvrhnutí cára vznikla v Kyjeve Centrálna rada na čele s historikom Michajlom Hruševským, ktorá vyhlásila ukrajinskú autonómiu v rámci Ruska.
V januári 1918 (tri mesiace po októbrovej revolúcii) vyhlásila Centrálna rada nezávislosť Ukrajinskej ľudovej republiky. Tú po Brestlitovskom mieri v marci 1918 garantovalo Nemecko a Rakúsko-Uhorsko.
Išlo však len o čiastočnú nezávislosť, čo sa ukázalo už po porážke Nemecka a Rakúsko-Uhorska vo vojne v novembri 1918.
Ukrajinská ľudová republika týmto stratila politické a vojenské krytie. Okrem toho vyhlásila v Haliči (bývalá časť Rakúsko-Uhorska) svoju nezávislosť Západoukrajinská ľudová republika. Obe ukrajinské republiky sa oficiálne spojili 22. januára 1919. Tento „Akt zluky“ sa na Ukrajine oslavuje dodnes.
Zjednotená republika však nevydržala dlho. Nemala totiž medzinárodnú podporu, medzi predstaviteľmi oboch ukrajinských celkov vznikali nezhody a susedila s politickými silami, ktoré si robili nároky na jej územie.
Týmito silami boli na západe Poľsko, na juhu Biela armáda (tzv. Bielogvardejci) a na východe a severe boľševici.
Prvá svetová vojna síce skončila na konci roku 1918, avšak vojna o Ukrajinu pokračovala až do podpísania mieru v Rige v marci 1921.
V tejto vojne bojovali prakticky všetci proti všetkým, ukrajinské sily pod vedením atamana Simona Petljuru nakoniec porazili silnejší susedia.
Väčšinu územia, na ktorom prevažovalo etnicky ukrajinské obyvateľstvo, si tak rozdelili Poliaci a ruskí boľševici. Menšie časti dnešného územia Ukrajiny boli v medzivojnovom období súčasťou Československa (Podkarpatská rus) a Rumunska (severná Bukovina).
Ruskí boľševici pod vedením Lenina tak ukrajinský štát nezaložili, ale dobyli a väčšinu jeho územia násilne pričlenili k vznikajúcemu ZSSR.
Putin tak nielen že vychádza z účelových predpokladov, ale aj prekrúca históriu tak, aby ňou mohol obhájiť svoju imperiálnu politiku.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
