V apríli 2023 sa uskutočnila pracovná cesta predstaviteľov niekoľkých ministerstiev, štátnych úradov a mimovládnych organizácií do Bruselu. Cesty sa zúčastnilo dokopy 21 osôb z rezortov vnútra, obrany, kultúry, školstva, ale aj z inštitúcií ako polícia, NBÚ a SIS. Delegácia tiež zahŕňala ľudí z mimovládnych organizácií ako Globsec, Memo 98 či z projektu Konšpirátori.sk.
Stretnutie organizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku (ZEK). Podľa hovorkyne ZEK Ingrid Ludvikovej išlo o „informačno-poznávaciu návštevu bruselských inštitúcií pre skupinu slovenských odborníkov, ktorí sa venujú problematike boja s hybridnými hrozbami a dezinformáciami“. Počas pracovnej návštevy riešili účastníci delegácie primárne vonkajšie ohrozenie Slovenska prostredníctvom hybridných hrozieb a možnosti budovania odolnosti spoločnosti voči ich vplyvom.
Podľa konšpiračného naratívu, ktorý sa po stretnutí začal šíriť v informačnom priestore, členovia delegácie žiadali Európsku komisiu (EK) a NATO o zákrok voči slovenskej opozícii. Naratív veľmi aktívne šírili členovia strany Smer, pričom je na mieste tvrdiť, že samotná návšteva a zúčastnené osoby sa stali nástrojom v predvolebnom boji.
Pokračovanie konšpiračných teórií o „likvidácii opozície“
V atmosfére predvolebnej kampane pred parlamentnými voľbami v septembri 2023 poslúžila pracovná cesta predstaviteľov ministerstiev, inštitúcií a mimovládnych organizácií v Bruseli na vytváranie vykonštruovaných teórií. Ich cieľom bolo zobrazenie vtedajšej opozície ako obete zahraničného zasahovania, prípadne dokonca likvidácie.
Hlavným argumentom, ktorý šírili aj členovia Smeru, bolo tvrdenie, že David Púchovský, toho času radový referent v rámci policajného zboru, žiadal NATO, aby na Slovensko poslalo špeciálny tím, ktorý by sa zaoberal práve vtedajšou opozíciou.
Oficiálna facebooková stránka Smeru 31. mája 2023 napísala, že má k dispozícii „dôkazy o koordinovanom postupe vlády SR a mimovládok, s cieľom diskreditovať slovenskú politickú opozíciu v štruktúrach EÚ a NATO“. Príspevok tiež obsahoval klamlivé tvrdenia o tom, že členovia delegácie označovali slovenskú opozíciu za hybridnú hrozbu, a že „účastníci tohto výjazdu oznamovali predstaviteľom Európskej únie a NATO, že ak opozícia vyhrá voľby, Slovensko vystúpi zo Severoatlantickej aliancie“.
Tieto nepravdy následne prebral väčší počet aktérov v informačnom prostredí, ktorí situáciu interpretovali v zhode s naratívom šíreným Robertom Ficom a ďalšími politikmi. Na tlačovej besede strany Smer k danej téme poslanec Tomáš Taraba (v súčasnosti minister životného prostredia zvolený na kandidátke SNS) pripodobnil zahraničnú cestu k známej americkej afére Watergate. Politici zároveň hovorili o škandále a žiadali generálneho prokurátora Maroša Žilinku o prešetrenie.
Podľa vyjadrenia Davida Púchovského pre Infosecurity.sk na stretnutiach zazneli racionálne návrhy na riešenia situácie na Slovensku: „Konkrétne v prípade možného vyslania analytického tímu NATO na Slovensko som povedal, že ak k tomu má dôjsť, tak až po parlamentných voľbách, keďže v opačnom prípade by to bolo zneužité v politickom boji – a presne to sa aj stalo.“
Naratív podporili úradníci z MO a NBÚ
Po rozšírení klamlivého naratívu a jeho zneužití na akceleráciu konšpiračnej teórie o údajnej likvidácii opozície sa ukázalo, že o jeho vytvorenie sa pričinili samotní účastníci zahraničnej cesty, ktorí politikom spomenuté dôkazy podľa všetkého poskytli. Konkrétne išlo o vtedajších zamestnancov Ministerstva obrany (MO) SR Petra Ihnatišina a Tomáša Graňáka, ako aj Andreu Pobocik z Národného bezpečnostného úradu (NBÚ).
S najväčšou pravdepodobnosťou práve tieto osoby vyhotovili písomné zápisy z jednotlivých stretnutí, ktoré následne poslúžili ako údajné dôkazy sprisahania a zasahovania NATO a EÚ do volieb na Slovensku. Zápisy podľa Púchovského obsahovali nepravdy a zavádzanie. „Tvrdenie o tom, že štátni úradníci prišli riešiť zasahovanie do volieb do sídla NATO, je lož. Na všetkých stretnutiach, nielen v sídle NATO, zazneli vecné informácie o aktuálnej i nedávnej situácii na Slovensku,“ priblížil Púchovský pre Infosecurity.sk.
„Napríklad, v sídle Zastúpenia SR pri EÚ som kritizoval otvorene vládu Igora Matoviča – povedal som, že ako štátny úradník som mohol proti dezinformáciám robiť čokoľvek, no ak vláda vládla chaoticky a nedôveryhodne, tak nielen moja, ale robota všetkých radových štátnych zamestnancov vzišla nazmar,“ povedal Púchovský a dodal: „Toto moje tvrdenie sa v žiadnom ‚uniknutom’ zápise neobjavilo, lebo sa to nehodilo do vopred pripravenej líne vzniku konšpiračnej teórie.“
Za zavádzanie boli odmenení
Dôležitá je podľa Púchovského aj časová línia, kedy boli klamstvá šírené: „Táto konšpiračná teória sa objavovala hlavne v máji 2023 a pred voľbami. Po voľbách sa objavila na krátko v parlamente, keď správu NBÚ zo zahraničnej cesty citoval v parlamente premiér SR – krátko na to sa jeho autorka stala generálnou riaditeľkou priamo pod jeho gesciou.“
Bývalý administrátor stránky Hoaxy a Podvody – Polícia SR už viackrát poukázal na skutočnosť, že všetci traja spomínaní zamestnanci inštitúcií získali po voľbách funkcie v oblastiach obrany, strategickej komunikácie štátu a boja proti hybridným hrozbám. Tie mali pred voľbami na starosti experti, ktorí boli z daných inštitúcií prepustení alebo pozície po zmene vládnej garnitúry sami opustili.
Pobocik sa stala riaditeľkou sekcie bezpečnosti štátu na Úrade vlády SR, pod ktorý spadá odbor strategickej komunikácie. Peter Ihnatišin, autor správy MO o úradníckej ceste do Bruselu, nahradil na poste riaditeľa Centra boja proti hybridným hrozbám (CBHH) skúseného štátneho odborníka Daniela Mila.
Nové vedenie CBHH pritom prebralo aj správu facebookového účtu Hoaxy a podvody – Polícia SR, ktorý bol premenovaný na Hoaxy a Podvody – Ministerstvo vnútra SR. Podľa Investigatívneho Centra Jána Kuciaka (ICJK) sa pod novým vedením z profilu vytratili varovania pred hoaxami a naratívmi ruskej propagandy. V rámci stránky dnes prevažujú príspevky podporujúce či vysvetľujúce kroky novej vlády. V konečnom dôsledku tak populárny kanál prišiel o svoj pôvodný účel – budovať odolnosť širokej verejnosti prostredníctvom informovania o hoaxoch, dezinformáciách a podvodoch v informačnom prostredí.
NATO sa aktívne angažuje v boji proti hybridným hrozbám
Boj proti hybridným hrozbám je v ostatných rokoch jednou z dôležitých oblastí, ktorým štruktúry NATO venujú pozornosť. Je totiž čím ďalej tým evidentnejšie, že aktéri hybridného pôsobenia dokážu narúšať nielen stabilitu členských štátov a podrývať ich demokratické princípy, ale aj oslabovať súdržnosť, odolnosť a pripravenosť samotnej Aliancie.
Aj keď primárnu zodpovednosť za reakciu na hybridné hrozby alebo útoky nesú členské štáty, NATO je v rámci kolektívnej obrany pripravené pomôcť členom a spojencom v boji proti hybridným hrozbám. Pre tento účel vypracovalo stratégiu na boj proti hybridnej vojne a od roku 2016 platí, že hybridné akcie proti jednému alebo viacerým spojencom by mohli viesť k rozhodnutiu uplatniť článok 5 Severoatlantickej zmluvy.
V júli 2018 sa vedúci predstavitelia NATO dohodli na vytvorení podporných tímov pre boj proti hybridným aktivitám (counter hybrid support teams), ktoré na požiadanie spojencov poskytujú cielenú pomoc. Takáto podpora bola poskytnutá napríklad Litve na pozvanie tamojšieho ministerstva obrany, a to z dôvodu akcelerácie migračných tokov z Bieloruska a ich zneužívanie ako nátlakového nástroja.
Podpora a poskytnutie expertízy či nástrojov na boj proti hybridným hrozbám je teda legitímnou súčasťou aktivít Aliancie, ktorá posilňovaním tohto piliera aktivít usiluje o zvyšovanie odolnosti členských štátov a NATO ako celku. Púchovský okrem iného vyzdvihol ako zaujímavé, respektíve prínosné pre Slovensko „získať poznatky v oblasti organizácie práce, štruktúry efektívneho analytického útvaru, spôsobu monitorovania ruských hybridných hrozieb a návrhov na preventívne kroky vo vzťahu k verejnosti“.
Keďže aj politickí predstavitelia vrátane súčasného premiéra Fica naďalej zdôrazňujú ukotvenie v západných štruktúrach, mali by dbať o posilňovanie pripravenosti štátu v oblasti boja proti hybridným hrozbám. Ako bolo zdôraznené už vyššie, slabiny v tejto doméne zásadne ohrozujú stabilitu celej Aliancie. V neposlednom rade môže nepripravenosť a nezáujem štátu o posilňovanie týchto spôsobilostí vysielať negatívny signál voči partnerom v NATO.
Článok vznikol s podporou Open Information Partnership a Veľvyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku.
Podcasty si môžete vypočuť aj cez Apple Podcasts, Spotify a YouTube.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK.
