Kognitívna vojna sa stáva dominantnou témou v oblasti bezpečnosti. Čo tento pojem znamená a prečo zaujíma NATO?

Od 22. do 24. septembra sa v brnenskom univerzitnom kine Scala uskutočnil už siedmy ročník konferencie CyberCon, ktorú zastrešoval Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB). Medzi témami sa objavila aj problematika kognitívnej vojny, ktorá je čoraz dôležitejšou aj pre Severoatlantickú alianciu (NATO).

Obrázok: Pixabay

Jednou z prednášajúcich expertiek bola Kristína Soukupová, svetovo uznávaná odborníčka v oblasti bezpečnosti a obrany. Dlhodobo pôsobí ako konzultantka pre vlády a armády, ktorým pomáha s inováciami.

Taktiež spolupracuje s NATO Allied Command Transformation (NATO ACT) v Norfolku, kde poskytuje svoje expertízy v rámci rôznych projektov zameraných aj na bezpečnostné hrozby súvisiace so sociálnymi sieťami.

Vedecký pohľad a výskum kognitívnej vojny

Témou, ktorej sa doktorka Soukupová vo svojej prednáške na CyberCon venovala, bola problematika kognitívnej vojny (cognitive warfare). Napriek tomu, že ide o relatívne nový a terminologicky neustálený koncept, NATO sa ním začína stále viac zaoberať.

Na rozdiel od informačnej vojny, ktorá je vojnou informácií, je kognitívna vojna skôr bojom o informácie v procese chápania, keď sa z nich stáva znalosť. Inak povedané, bojiskom sa stáva ľudská myseľ. Práve z tohto dôvodu je tento koncept objektom záujmu rôznych vedeckých odborov, ako napríklad psychológie, sociológie či informatiky.

Kognitívna vojna je najvyspelejšou formou masovej manipulácie. To znamená, že necieli len na jednotlivcov, ale priamo na celé spoločnosti, prípadne ich časti.

Nástroje a ciele kognitívnej vojny

O zmenu nášho chápania reality sa usilujú kognitívne kampane. Pri ich realizácii sú využívané nástroje informačných alebo psychologických operácií v kyberpriestore. S rozvojom nových technológií je možné takéto kampane vykonávať stále rýchlejšie a s dosahom na masy ľudí.

Našou najväčšou slabinou je pritom naša vlastná hyperkonektivita, teda schopnosť byť neustále online a prijímať veľké množstvo informácií. To robí z kognitívnych kampaní pretrvávajúcu hrozbu, ktorá je nebezpečná práve preto, že je ťažko postrehnuteľná.

Kognitívna vojna môže mať primárne dva ciele. Prvým je zmena kognitívneho vnímania reality cieľovej populácie bez toho, aby si obeť útoku vôbec uvedomila, že k zmene dochádza. Druhým cieľom je roztrieštenie spoločnosti, ktoré môže mať za následok nedôveru v demokratické štátne inštitúcie, a v konečnom dôsledku rozpad socio-politického systému.

Kognitívna prevaha ako nástroj kolektívnej obrany Aliancie

Doktorka Soukupová vo svojej prednáške tiež sprostredkovala svoje skúsenosti zo spolupráce s NATO ACT v Norfolku. V minulosti bolo jedným z cieľov Aliancie napríklad získanie vzdušnej prevahy. Dnes je pre zaistenie kolektívnej obrany nevyhnutná kognitívna prevaha. To znamená, mať schopnosti ubrániť sa kognitívnym kampaniam v dobe, kedy sa človek stáva tzv. šiestou operačnou doménou.

K zabezpečeniu kognitívnej prevahy je potrebné naplniť tri dôležité oblasti. Prvou je odolnosť voči kognitívnym kampaniam. Druhou je podpora rozhodovacích procesov na operačnej úrovni, teda poskytovanie nástrojov potrebných k odhaleniu kognitívnych kampaní. Treťou oblasťou je vzdelávanie v oblasti kritického myslenia.

Zdieľanie vedomostí je cesta k bezpečnejšiemu kyberpriestoru

Kognitívna vojna je príkladom nových bezpečnostných výziev, ktoré prichádzajú ruka v ruke s rozvojom kyberpriestoru a informačných technológií. Zároveň nás upozorňuje na nutnosť prepájať vedomosti z rôznych oblastí vedy, ale tiež skúseností verejných činiteľov, podnikateľov či aktivistov, ktorí sa spolupodieľajú na vytváraní a zabezpečovaní nášho informačného a kybernetického priestoru.

Je študent bakalárskeho stupňa Bezpečnostných a strategických štúdií a Sociológie na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Zaujíma sa o islamský radikalizmus, výskum organizovaného zločinu a autoritárskych režimov. Kontakt: adam.mazuch@infosecurity.sk