Upozornenie: Text obsahuje grafické opisy zranení
26-ročná Karyna prešla z doktorandského štúdia sociológie na výučbu taktickej medicíny.
„Cítila som sa tam stratená“
Karyna skúmala postoje a vzťahy mládeže k ich rodinám a písala diplomovú prácu zo sociológie. Medzitým pracovala pre charitatívny fond venovaný boju proti HIV, tuberkulóze a iným spoločensky nebezpečným epidémiám.
„Hľadala som prácu výlučne v sektore mimovládnych organizácií, pretože chcem byť a vždy som chcela byť užitočná pre svoju krajinu,“ poznamenáva Karyna.
Aktívna bola už od svojich tínedžerských rokov. Počas školy sa Karyna zúčastnila každoročného pochodu Vyshyvanka (nestranícke podujatie, ktoré propagovalo ukrajinský ľudový odev, a tým aj vlastenecký postoj) a revolúcie Euromajdan v rokoch 2013 – 2014.
Jej bežný každodenný spôsob života bol prerušený 24. februára 2022. Karyna najprv odišla s manželom do svojho rodného mesta neďaleko Kyjeva. Tam však nebolo bezpečne – počas bojov bol dokonca zničený dom jej starých rodičov. Neskôr preto utiekli do Karpát. Cítila sa tam však stratená. Do hlavného mesta sa vrátila po tom, čo boli Rusi na jar 2022 nútení sa zo severnej Ukrajiny stiahnuť.
„Som veľmi rada, že ma môj manžel presvedčil, aby som sa vrátila do Kyjeva. Povedal, že už je to bezpečné, tak sa vráťme, tam by sme mohli byť aspoň užitoční. A toto „mohli by sme byť užitoční“ bolo niečo, čo som si veľmi živo pamätala.“
„Urobím čokoľvek, aby som tu ostala“
Spomína si, že návrat domov bol ako niečo zo vzdialeného sna. Karyna okamžite hľadala spôsoby, ako byť užitočná. Príležitosť sa objavila takmer okamžite – na prechádzke náhodou stretla svojho kamaráta z univerzity.
„Objala som ho a bolo to také úprimné, že ma zasiahol pocit: toto je moje mesto, toto je moja krajina. Urobím čokoľvek, aby som tu zostala a aby Ukrajina zostala Ukrajinou,“ spomína Karyna. O niekoľko dní neskôr tento priateľ znovu zverejnil výzvu pre dobrovoľníkov, aby sa stali inštruktormi taktickej medicíny. A tak Karyna našla svoje vojnové povolanie.
„Chcela som spojiť svoj život s vyučovaním a uvedomila som si, že dokážem vysvetliť informácie pomerne štruktúrovaným spôsobom. Tiež som si uvedomila, že som dosť odolná voči určitým nepriaznivým podmienkam. Je pre mňa v poriadku ležať v blate a robiť veci, ktoré nie sú „typické“ pre dievčatá,“ opisuje svoju motiváciu.
Od júna 2022 Karyna učí vojakov a civilistov taktickú medicínu. Okrem toho cestovala na východ Ukrajiny s Prvou dobrovoľníckou mobilnou nemocnicou. Karyna tam pracovala v nemocnici druhej línie, známej ako „stabilizačný bod“, kam prichádzajú zranení vojaci z bojiska. Tam bola zodpovedná za zaznamenávanie údajov o vojakoch, napríklad aké mali zranenia a aké ošetrenie im poskytli. Táto skúsenosť jej umožnila vidieť, ako sa medzinárodné štandardy, ktoré vyučuje, uplatňujú v praxi.
„Nepovedala by som, že ma táto skúsenosť veľmi šokovala. Prečo? No, bola som pripravená vidieť to, čo som videla. Nie každý deň vidíte niekoho mozog, stavce alebo amputované končatiny, veľa krvi, ktorá doslova pení. Ale pochopila som, že to, čo som si z výletu odniesla, je, že to, čo robíme a čo učíme vojakov robiť, je extrémne dôležité. Týchto prvých pár minút, kedy môže byť poskytnutá pomoc, je kritických pre to, či zranení, najmä tí s ťažkými zraneniami, dosiahnu stabilizačné body [poľné nemocnice, ktoré poskytujú predlekársku prvú pomoc zraneným vojakom a civilistom], aby mohli byť ošetrení v nemocniciach profesionálnym lekárom,“ hovorí Karyna.
Dobrovoľníctvo ako spôsob vyrovnávania sa s vojnou
Strata priateľov na fronte je, ako v každej vojne, mimoriadne bolestivá. Karyna priznáva, že práca je to, čo ju ženie vpred, ale je pre ňu ťažké nájsť chvíle na to, aby sa skutočne zamyslela. Je vďačná svojmu manželovi, ktorý má dve zamestnania, len aby sa mohla venovať dobrovoľníctvu.
Okrem vyučovania taktickej medicíny vedie kampane na získavanie finančných prostriedkov pre svojich priateľov vo vojne. Aby prilákala viac darov, obracia sa na kreativitu. Rozbehla tombolu o nábojnicu z delostreleckej munície „Gvozdika“ (122 mm), ktorú zdobí tradičná petrykivská maľba. Vďaka tomu vyzbierali financie na nákup high-tech dronu.
Pre Karynu je veľmi dôležité zachovať si aspoň nejaké spojenie so svojím minulým „normálnym“ životom – stretávať sa s priateľmi alebo zostať vegetariánkou. Opisuje to ako znak toho, že je stále tým istým človekom, akým bývala. Teraz opäť začala pracovať na svojej diplomovej práci.
„Mám veľa plánov, ale väčšinu z nich momentálne nie je možné realizovať alebo už nie sú aktuálne. Tak som ich presunula do úzadia. Naozaj, naozaj sa chcem vrátiť do môjho krásneho šatníka a nosiť svoje obľúbené šaty, ktoré som kedysi nosila. Ale práve teraz si nemôžem dovoliť žiť život, o ktorom snívam. Bez slobodnej Ukrajiny a kým neporazíme Rusko, to nemá zmysel. Až do dňa, keď túto „spodinu zeme“ vyženieme z našej krajiny a kým neprestanú zabíjať našich ľudí,“ priznáva Karyna.
Vojna zanechala hlboký dopad na ukrajinskú spoločnosť ako celok. Karyna si povzdychne, keď uvažuje o živote, v ktorý kedysi dúfala. Ale teraz už nie je samozrejmé, že život, po ktorom kedysi tak veľmi túžila, bude život, ktorý bude môcť žiť, keď sa vojna skončí.
Napriek všetkým výzvam naďalej neúnavne pracuje na tom, aby prispela k víťazstvu Ukrajiny.
Tento článok je výstupom vzdelávacieho programu InfoGuard Academy, podporeného z grantu Veľvyslanectva USA na Slovensku. Obsah článku bol vytvorený vďaka spolupráci s organizáciou Internews Ukraine.
