Korupcia predstavuje pre mladé demokracie jeden z najpálčivejších problémov a v mnohých prípadoch im bráni v úspešnej transformácii. Inak na tom nie je ani Slovenská republika, ktorá si od svojho osamostatnenia prešla mnohými viac či menej známymi korupčnými kauzami, z ktorých niektoré zásadným spôsobom menili slovenskú politickú mapu.
Podľa definície Transparency International sa korupciou rozumie zneužitie zverenej moci pre osobný (respektíve súkromný) zisk. Takéto konanie pritom nielen podrýva samotné základy demokracie a dôveru občanov, ale taktiež môže za určitých okolností viesť k vážnemu porušovaniu ľudských práv či dokonca k ohrozeniu národnej bezpečnosti.
Korupčné jednanie zohralo kľúčovú úlohu aj pri jednej z najtragickejších udalostí moderných dejín Slovenskej republiky. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej šokovala slovenskú verejnosť a mala zásadný vplyv na ďalší vývoj politickej scény.
Ján Kuciak sa vo svojich článkoch venoval práve korupcii či ekonomickej kriminalite a vďaka svojim brilantným analytickým schopnostiam dokázal priniesť množstvo nových zistení. Na základe jeho upozornení na chyby vo vyšetrovaní podvodov s DPH v lyžiarskom stredisku Donovaly bol prípad odobratý pôvodnému vyšetrovateľovi a nový vyšetrovateľ v prípade obvinil kontroverzného podnikateľa Mariana Kočnera.
V roku 2017 bol Ján Kuciak lustrovaný v policajných databázach vtedajším riaditeľom finančnej spravodajskej jednotky NAKA Pavlom Vorobjovom. Bývalý policajný funkcionár sa ku skutku priznal a bol odsúdený na dva roky väzenia. Informácie z aplikácie Threema naznačujú, že lustrácie si u Vorobjova objednal Kočner cez svoju spojku Norberta Bödöra.
O vražde konšpiruje známy extrémista
V období okolo piateho výročia chladnokrvnej vraždy sa k tejto udalosti vyjadrovali mnohí politici, inštitúcie aj verejne známe osoby. Medzi najaktívnejších pritom patril kontroverzný bloger Daniel Bombic, známy tiež pod pseudonymom Danny Kollar. Na Bombica sú v súčasnosti vydané už tri zatýkacie rozkazy kvôli extrémizmu, kyber-šikane a neoprávnenému nakladaniu s osobnými údajmi.
Keďže bol kvôli svojim agresívnym príspevkom zablokovaný na Facebooku, väčšinu svojej internetovej produkcie presunul Bombic na takmer neregulovanú sieť Telegram, kde ho sleduje niekoľko desiatok tisíc ľudí.
Práve tu kontroverzný bloger zdieľal niekoľko príspevkov, v ktorých prezentoval teóriu o zapojení zahraničných spravodajských služieb do vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Vo svojich tvrdeniach pritom za osoby, ktoré mali za touto konšpiráciou stáť, označil napríklad českú investigatívnu novinárku Pavlu Holcovú, novinára Toma Nicholsona či špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. K žiadnemu z týchto tvrdení nedoložil relevantné dôkazy, čo mu však nebránilo vo vehementnom obhajovaní ich pravdivosti. Konšpiračné príspevky napriek spornému obsahu získali tisícky interakcií.
Bombic taktiež bez dôkazov spochybňoval výpovede kľúčového svedka Zoltána Andruskóa, ktorý bol aj napriek svojej spolupráci odsúdený na 15-ročný trest odňatia slobody v rámci dohody o vine a treste. Vo svojich výpovediach Andruskó označil za objednávateľov vraždy Alenu Zsuzsovú a Mariana Kočnera.
Vražda v politickom diskurze
Vražda Jána Kuciaka sa pravidelne objavuje aj v rétorike rôznych politikov, pričom je často akcentované zneužívanie tejto smutnej udalosti pre získavanie politických bodov. Súčasná vládna koalícia je najmä opozičnými politikmi obviňovaná z toho, že zodpovednosť za vraždu pripisuje vláde SMERu, čo malo byť aj hlavným faktorom vplývajúcim na výsledky parlamentných volieb v roku 2020.
Na tomto mieste je nutné pripomenúť, že udalosti v súvislosti s touto vraždou mali na slovenskú verejnosť značný mobilizačný efekt. Následných protestov sa totiž zúčastnili státisíce ľudí po celom Slovensku aj v zahraničí. Protesty Za slušné Slovensko dokonca vyniesli do verejného priestoru aj nové politické postavy – napríklad Juraja Šeligu, ktorý je v súčasnosti poslancom za stranu Za ľudí.
Ofenzívne operovanie s témou vraždy v rámci politického boja sa však objavilo aj zo strany SMERu, konkrétne jeho predsedu Roberta Fica. Ten počas prvomájového mítingu v Nitre minulý rok z tribúny predniesol: „Nenechajme si zobrať pravdu o Kuciakovi. A my raz povieme, kto Kuciaka zabil. A budú všetci šokovaní, kto Kuciaka zabil.“
Výsledky policajného vyšetrovania spochybňoval aj predseda strany ŽIVOT NS, Tomáš Taraba. Podobne ako veľká časť opozície aj Taraba obviňuje vládu z toho, že využíva tému vraždy k získavaniu politických bodov. Zároveň však vyjadruje pochybnosti o tom, či odsúdení vrahovia boli skutočne schopní zorganizovať a vykonať tento skutok.
Taraba do tejto rétoriky tiež nenápadne zapája naratív o údajnom sprisahaní proti Milanovi Lučanskému. Podobne ako Robert Fico však ku svojim vyjadreniam neposkytuje žiadne relevantné dôkazy.
Podobné vyjadrenia sú problematické hneď z niekoľkých dôvodov. Vrahovia Jána Kuciaka a jeho snúbenice už totiž boli za tento skutok odsúdení a ku svojim činom sa priznali. V súčasnosti prebieha súdny proces s obvinenými objednávateľmi vraždy.
Ak by predstavitelia opozície mali informácie o tom, že vraždu spáchal či objednal niekto iný, boli by zo zákona povinní oznámiť takúto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní. V opačnom prípade sú takéto vyjadrenia nebezpečným hazardovaním s dôverou verejnosti k slovenskému systému spravodlivosti.
Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
