Článok uverejnený na pro-kremeľsky orientovanom portáli Sputnik informuje o subjektívnej “prognóze” českého poslanca Radovana Vícha, podľa ktorého sa po inaugurácii Joea Bidena budú americké vojská presúvať zo západu do štátov východnej Európy smerom k ruským hraniciam.
Kremeľ náš každodenný
Článok bol uverejnený na kontroverznom portáli cz.sputniknews.com. Ide o lokalizovaný kanál ruských informačných operácií jazykovo zameraný na českú a slovenskú scénu, pre ktorý je charakteristické publikovanie článkov, zväčša obsahujúcich konšpiračné teórie, skresľovanie faktov a pro-kremeľsky orientovanú propagandu. Portál konšpirátori.sk ohodnotil stránku cz.sputniknews.com známkou 8,4 z 10.
Takmer všetky zdroje, na ktoré predmetný článok odkazuje sú tvorbou tohto webu. Jediným odlišným zdrojom je odkaz na článok na parlamentnílisty.cz, ktorému poskytol rozhovor český poslanec opozičnej strany Tomia Okamuru, Radovan Vích. Verejnosti skôr neznámy politik, ktorý vyštudoval Vojenskú akadémiu v Brne, je expertom SPD na oblasť vojenstva a v súčasnosti vojakom v zálohe. Vích sa vo vlastnom blogu venuje témam, ako napr. NATO a USA, armáda, či anti-migračná politika v EÚ. Okrem toho píše aj pre problematický portál parlamentnílisty.cz a idnes.cz.
Zbytočná démonizácia Bidena
Gro argumentov tvoria pochybné a ničím nepodložené predpovede poslanca Vícha. Ten používa naratív spochybňujúci budúce geopolitické smerovanie Bieleho domu a podsúva čitateľovi myšlienku, že Rusko, ako aj štáty východnej Európy (vrátane Česka a Slovenska, pozn. autora) sa stanú obeťou americkej “agresívnej” bezpečnostnej politiky. Niektoré z jeho tvrdení možno považovať za fakticky pravdivé, iné sú však len subjektívnymi, ba až špekulatívnymi názormi.
Článok hneď na začiatku informuje, že “…v prípade, ak ďalším prezidentom bude demokratický kandidát Joe Biden, dá sa očakávať návrat Spojených štátov do Svetovej zdravotníckej organizácie a rozhodnutia o pripojení k Parížskej klimatickej dohode…”
Biden skutočne vyhlásil, že v prvý deň ako nastúpi do úradu, USA opäť vstúpi do WHO. Taktiež prisľúbil, že sa chce pripojiť k Parížskej klimatickej dohode. Za pravdepodobné možno označiť aj zmeny týkajúce sa boja proti rasovej nerovnosti, ako aj obmedzenia Trumpovej migračnej politiky.
V otázke potenciálnej zmeny klimatickej politiky článok odkazuje na argumenty poslanca SPD, ktorý tvrdí, že zvýšenie investícií zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov (cca $400 miliárd na najbližších 10 rokov) považuje za “nezmyselné kroky” a hovorí, že klimatické zmeny tu boli, sú a aj budú.
Na základe vedeckých výskumov je však zjavné, že s vysokou pravdepodobnosťou by zmena klímy nebola taká rapídna ako dnes, nebyť spaľovania fosílnych palív, výrubu lesov alebo chovu hospodárskych zvierat.
V závere článok pojednáva o otázke európskej bezpečnosti. Bez akéhokoľvek relevantného dôkazu čitateľovi podsúva špekulácie o tom, že sa americké vojská začnú presúvať bližšie k ruským hraniciam a nepriamo tak vykresľuje USA ako agresora. Autor tvrdí, že sa Biden bude orientovať viac na domáce problémy a jeho rola v rámci NATO bude skôr pasívna. Ide však o špekuláciu, keďže pravidlá plynúce z paktu, ktorý k dnešnému dňu podpísalo 30 krajín, nie sú výnimkou ani pre Spojené Štáty. Navyše, Biden sa síce vyjadril, že zaujme tvrdší postoj proti Rusku, ale to len v porovnaní s jeho predchodcom.
Rusofóbia v plnej kráse
Článok, ktorý je clickbaitom, sa zdanlivo javí ako legitímne spravodajstvo, no po hlbšej analýze v ňom badať podsúvanie rôznych negatívne ladených naratívov. Snaží sa napríklad vsugerovať čitateľovi, že Biden je geopolitickou hrozbou pre Ruskú federáciu a čitateľa sa snaží naviesť k proruskému cíteniu.
Autor sa snaží navodiť predstavu, že Rusko je obeťou americkej agresie, keď sa v článku píše, že sa majú americké vojská v Európe presúvať zo západu do štátov východnej Európy. Nepriamo vykresľuje Trumpa ako “vyhovujúceho” prezidenta, ktorý robil “správne” rozhodnutia a jeho nástupcu ako pravý opak.
Autor sa iracionálne vyjadruje i na margo Turecka, keď píše, že: “pokiaľ sa NATO a EÚ budú chovať lokajsky k Turkom, tak je to pre nás piata kolónia a najväčšie bezpečnostné riziko.”. Ide o proces zvaný propaganda, ktorý spočíva v šírení pravdivej alebo nepravdivej informácie s cieľom vyvolať v publiku želanú reakciu. V tomto prípade sa autor snaží v čitateľovi vyvolať negatívny postoj voči Turecku. Jeho ambície sú diskutabilné v kontexte spolupráce s NATO a EÚ, na strane druhej však článok v závere varuje pred hrozbou plynúcou z islamských štátov – nelegálnou migráciou a terorizmom. Ide o zjednodušenie, generalizáciu, ale aj cherry picking.
Záver
Ďalší skvost z dielne kremeľskej propagandy nám servíruje antizápadný a antiturecký naratív. Možno v ňom nájsť širokú paletu manipulatívnych techník – od propagandy, polarizácie, psychologickej manipulácie až po anti-islamský naratív.
Celkové hodnotenie redakcie: 2,2/7
Autor analýzy: Tomáš Horeháj
Editori: Michaela Ružičková, Peter Dubóczi
