Článok na českej verzii Sputnika sa snaží relativizovať úlohu Sovietskeho zväzu v invázii do Československa v roku 1968 a následnej okupácii. Vinníkov hľadá v ostatných členoch Varšavskej zmluvy a v USA. Inváziu tak neprezentuje ako akt agresie ZSSR a vojsk Varšavskej zmluvy voči svojmu spojencovi, ale ako dohodu superveľmocí, na ktorej nesie rovnaký podiel ZSSR a USA.
Sputnik sa odvoláva na Sputnik
Článok vychádza z komentáru českého bezpečnostného analytika Jana Schneidera, ktorý pravidelne píše pre české dezinformačné weby. Nekriticky pristupuje k politike Ruska či bývalého ZSSR, keď sa napríklad snaží relativizovať jeho pôsobenie a spoluprácu s nacistickým Nemeckom v rokoch 1939 až 1941.
V ďalších zdrojovaných prípadoch sa autor odvoláva na staršie články portálu Sputnik, ktorý je ruské štátne médium, slúžiace na šírenie prokremeľskej propagandy. Česká verzia Sputniku je zaradená do databázy konspiratori.sk, ktorá monitoruje konšpiračné média. Odborná komisia databázy pridelila Sputniku hodnotenie 8.4 z 10, pričom 10 je najhoršie možné hodnotenie.
Prekrúcanie historických faktov
Autor článku síce využíva niektoré pravdivé faktografické informácie, ale dopĺňa ich vlastnými úsudkami, alebo ich prezentuje v kontexte, ktorý mu vyhovuje. Snaží sa tak dokázať záver jeho hlavného argumentu, že invázia vojsk Varšavskej zmluvy bola výsledkom dohody medzi USA a ZSSR, čím relativizuje dominantnú a rozhodujúcu rolu ZSSR v invázii a následnej okupácii Československa.
Je pravda, že okrem ZSSR sa na invázii podieľali aj ostatné štáty Varšavskej zmluvy (okrem Rumunska a Albánska), avšak hlavné slovo mal ZSSR, ktorý Varšavskú zmluvu využil ako mocenský nástroj voči svojím európskym satelitom. Konštatovanie, že o role ostatných štátov na úkor ZSSR sa pri invázii nehovorí je však autorovo subjektívne a nepodložené tvrdenie.
Autor sa snaží odviesť pozornosť od ZSSR aj spomenutím obsadenia časti Československa Poľskom a Maďarskom v roku 1938.
Takisto je pravda, že do roku 1968 neboli na území Československa cudzie vojenské jednotky. Autor hovorí, že Československo tak bolo jednou z mála stredoeurópskych krajín bez cudzích vojsk. Ani to však inváziu a okupáciu nijako neospravedlňuje.
Za všetkým hľadaj USA
Titulok článku obsahuje tézu, že invázia v roku 1968 bola dohodnutá s Američanmi, ktorí potlačením Pražskej jari mali získať. Z článku vyplýva, že USA tým chceli dosiahnuť lepšie vzťahy so ZSSR a dohodu o jadrových zbraniach. Túto tézu sa autor snaží v článku potvrdiť a prispôsobuje si tomu historické udalosti aj napriek tomu, že udalosti, ktoré v článku spomína, jednoznačnú platnosť jeho tézy nedokazujú.
Podľa autora mala byť invázia súčasťou vyrovnávania taktických pozícií medzi NATO a ZSSR, avšak netvrdí to s istotou, keďže používa spojenie „zrejme išlo o vyrovnávanie taktických pozícií.“
Aj o okupácii (na rozdiel od titulku) hovorí, že bola „zrejme dohodnutá.“ Ide teda o jeho subjektívnu interpretáciu, ktorú nedokladá žiadnymi zdrojmi. Jediný odkaz, ktorý ponúka totiž hovorí o vzťahoch medzi NATO a ZSSR (resp. Ruskom) v 80. a 90. rokoch 20. storočia a nie v roku 1968.
Platnosť základnej tézy článku nedokazujú ani slová Henryho Kissingera (na ktoré sa autor v článku odvoláva) o nezasahovaní USA do vnútorných záležitostí štátov východného bloku, či vyjednávanie medzi USA a ZSSR o jadrových zbraniach zo 60. a 70. rokoch 20 storočia. Nezasahovať do vnútorných záležitostí iných štátov a snaha o dohodu o jadrových zbraniach totiž neznamená, že USA sa so ZSSR na invázii dohodli, alebo na nej niečo získali.
Autor sa snaží odviesť pozornosť od ZSSR na USA a iné štáty Varšavskej zmluvy , čím využíva argumentačný faul červený sleď (odklon pozornosti). Článok je aspoň doplnený vhodnou dobovou fotografiou z invázie.
Celkové hodnotenie redakcie: 2,8/7
Autor analýzy: Štefan Ižák
Editori: Matej Spišák, Peter Dubóczi
