Článok sa snaží poukázať na rozdielne definície a zmeny tzv. porúch sexuálneho zamerania (alebo parafílií) v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (ďalej len “ICD”) vo verzii, ktorá má vstúpiť do platnosti od roku 2022 (ICD-11) a nahradiť doposiaľ platnú verziu ICD-10. Autor textu ale značne bagatelizuje tento komplexný fenomén a využíva lživý, ba priam dezinformačný naratív démonizujúci Svetovú zdravotnícku organizáciu (ďalej len “WHO”).
Vierohodné zdroje s dávkou subjektivity
Článok je uverejnený na internetovom portáli hrot.info. Projekt Konšpirátori.sk, ktorý monitoruje slovenskú informačnú sféru a upozorňuje na stránky s “neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom“, ohodnotil portál hrot.info číslom 6.6 z 10, teda ako skôr problematický a nespoľahlivý zdroj.
Autor textu, Dalibor Jurášek, známy aj z ďalšieho dezinfo portálu Slobodný vysielač a kontroverzného seriálu Politické mimovládky, síce používa niekoľko relevantných odkazov na podporu svojich tvrdení, ťažiskom informácie sú ale jeho subjektívne názory a súdy.
Pedofil ≠ “zvrhlý” človek
Podstatou článku je analýza zmien viacerých diagnóz a ich následné porovnanie medzi súčasne platnou verziou ICD-10 a v budúcnosti platnou verziou ICD-11.
Autor článku správne uvádza, že ICD-10 obsahuje kategóriu “duševné poruchy a poruchy správania”, medzi ktoré sa dnes zaraďujú, okrem iného, aj poruchy sexuálneho zamerania a poruchy rodovej identity. Okrem uvedených kategórií bola v ICD-10 zavedená samostatná kategória týkajúca sa psychologických a behaviorálnych porúch súvisiacich s pohlavným vývinom a sexuálnou orientáciou.
Ďalej autor správne uvádza, že v ICD-11 sa už poruchy rodovej identity nenachádzajú. Tieto boli vypustené a nahradené novou kategóriou s názvom “stavy súvisiace so sexuálnym zdravím”, v ktorej môžeme nájsť tzv. rodovú inkongruenciu, ktorá bola vyradená z kategórií vyššie uvádzaných porúch.
Taktiež je pravdou, že poruchy sexuálneho zamerania boli nahradené tzv. parafilnými poruchami (poruchy pri výbere sexuálneho objektu), definícia ktorých korešponduje s oficiálnou definíciou stanovenou v ICD-11. Medzi týmito poruchami môžeme nájsť i pedofíliu, ktorej diagnostické kritériá boli mierne pozmenené.
Autor následne čitateľovi podsúva subjektívne myšlienky, keď píše, že “inak povedané, ak má dospelý človek fantázie, túžby a nutkania sexuálneho charakteru smerom k deťom, podľa ICD-11 ešte nejde o poruchu pedofílie.” Je potrebné si uvedomiť, že ICD-10, ani ICD-11 nie sú jedinými diagnostickými nástrojmi slúžiacimi na diagnostikovanie pedofílie, ako poruchy v sexualite.
Podľa Diagnostického a štatistického manuálu Duševných Porúch (ďalej len “DSM-5”) sú špecifickými diagnostickými kritériami pedofílie: prítomnosť sexuálnych fantázií, túžob alebo nutkaní, ktoré v sebe zahŕňajú sexuálnu aktivitu s pred pubertálnym dieťaťom po dobu viac ako 6 mesiacov alebo ak trpiaci konal na základe týchto nutkaní alebo trpí značným znepokojením z nich.
Je tak evidentné, že predefiníciou pedofílie v ICD-11, WHO len zosúladila jej diagnostické kritériá stanovené odbornou psychiatrickou verejnosťou.
Autor informácie tvrdí, že novou klasifikáciou v ICD-11 došlo k radikálnej zmene diagnostických kritérií poruchy pedofílie. Smerodajným má byť vraj aktívne konanie dospelého človeka na základe týchto túžob a nutkaní. Nejde o úplne pravdivú informáciu, keďže ani diagnostické kritériá ICD-11, ani DSM-5 nevyžadujú, aby človek bol sexuálne aktívny voči konkrétnemu pred pubertálnemu dieťaťu. Na diagnostikovanie postačuje aj samotná prítomnosť týchto myšlienok, túžob, či nutkaní, nie je pritom podstatné, či sa človek konania na základe nich zdržuje alebo nie.
Je potrebné si uvedomiť, že pedofilom sa človek nestáva zo dňa na deň, podľa neurobiológie ide o poruchu, s ktorou sa s najväčšou pravdepodobnosťou rodí.
Ďalším protiargumentom je skutočnosť, že pokiaľ je niekto sexuálne priťahovaný deťmi, automaticky to neznamená, že tieto nutkania nedokáže kontrolovať, ako vyplýva zo štúdie Národnej kriminálnej agentúry vo Veľkej Británii. Je preto namieste uvedomiť si, že nie každý pedofil je zároveň páchateľom trestného činu sexuálneho zneužívania a nie každý páchateľ musí byť automaticky pedofilom.
WHO nie je ideologickou organizáciou
Autor článku využíva niekoľko manipulačných techník. V prvom rade sa dopúšťa selekcie informácií, ktoré potvrdzujú len jeho pohľad na vec, ignorujúc pritom ostatné argumenty, ktoré hovoria v jeho neprospech – tzv. cherry-picking. V závere článku sa autor zamýšľa nad etickými, morálnymi a právnymi otázkami, a označuje konanie WHO za spoločensky škodlivé, ba priam nebezpečné. Tvrdí tak, že “malými” zmenami v ICD-11 dôjde nevyhnutne k reťazovej spoločenskej reakcii s negatívnym dopadom, čím sa dopúšťa argumentu šikmou plochou. Samotným predefinovaním, resp. zmenou vyššie uvedených diagnóz a kategórií v oblasti sexuálnej preferencie, sa WHO nedopustila žiadneho škandalózneho konania, iba sa snažila zovšeobecniť a dať do súladu poznatky získané z modernej aplikačnej praxi.
Audiovizuálne médiá
Text je doplnený o obrázok zobrazujúci gesto malého dievčaťa, ktorým ukazuje “STOP” a je typickým príkladom clickbaitu. Tento korešponduje s obsahom, ako i nadpisom článku, hoci v čitateľovi môže vyvolať pocity hnevu a senzácie.
Záver
Článok sa snaží v čitateľovi vyvolať negatívne emócie namierené proti WHO, ako aj ľuďom diagnostikovaným s niektorou z parafílnych porúch. Hoci autor používa na podporu niekoľko relevantných a faktografických zdrojov, ďalšie svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepodporuje a príliš zjednodušuje.
Celkové hodnotenie redakcie: 2,8/7
Autor analýzy: Tomáš Horeháj
Editori: Peter Dubóczi, Michaela Ružičková
