Autori: Štefan Ižák, Katarína Drevená
S neutíchajúcou ruskou agresiou na Ukrajine pokračuje v intenzívnom šírení dezinformačných naratívov aj prokremeľská propagandistická mašinéria. Manipulatívne informácie na Slovensku šíria rôzni aktéri známi svojím laxným prístupom k faktom. Tí sa nachádzajú ako na pravej, tak aj na ľavej strane politického spektra.
V informačnom priestore je možné pozorovať systematické snahy manipulovať s presvedčením a postojmi ľudí, v rámci ktorých sú zámerne opomínané základné fakty. Prokremeľská propaganda sa usiluje vyvolať nestabilitu, neistotu a strach, vytvoriť informačný chaos a ovplyvniť verejnú mienku v prospech ruských záujmov.
Zneužívanie okupácie Československa na kritiku Západu a obranu Ruska
21. augusta sme si na Slovensku a v Česku pripomenuli 55. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Touto vojenskou intervenciou sa ZSSR snažil zhatiť demokratizačné trendy vo vtedajšom Československu.
ZSSR vojenskou silou zastavil úsilie o uvoľnenie režimu a sovietske vojska zostali dohliadať na vývoj v Československu až do pádu komunizmu. Poslední sovietski vojaci odišli z územia Československa v júni 1991.
Namiesto pripomenutia si tejto ilegálnej invázie, sovietskej okupácie Československa a jej obetí, niektorí politici využili výročie invázie na šírenie svojich politických posolstiev. Tie zodpovedajú dnešným ruským imperiálnym záujmom.
Predseda strany Republika Milan Uhrík vo svojom facebookovom príspevku vytvoril analógiu medzi sovietskou okupáciou a dnešnou prítomnosťou spojeneckých vojakov na Slovensku. Napísal „Dnes spomíname na 1968. Sovieti sú však už preč. Teraz je čas zbaviť sa amerických základní na našom území. Preto po voľbách vypovieme zmluvu DCA.“
Týmto sa Uhrík snaží dať obe udalosti na rovnakú úroveň. Zakrýva pritom obrovské rozdiely, ktoré robia z tejto analógie jednoznačnú manipuláciu. Predseda Republiky napríklad ignoruje fakt, že spojeneckí americkí vojaci sú u nás na základe vôle demokraticky zvolených politických predstaviteľov. Žiadne americké základne na Slovensku navyše nie sú.
Základne, v ktorých sa nachádzajú americkí a ďalší spojeneckí vojaci, sú majetkom Slovenska. Pôsobenie spojencov v našej krajine právne upravuje práve zmluva DCA, ktorú majú s USA podpísané už všetky krajiny na východnom krídle NATO. Jej finálna podoba je výsledkom rokovaní Slovenska s USA, a nie politického nátlaku zo strany Bieleho domu.
Armády ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska vtrhli do Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968 s pol miliónom vojakov, s 6 300 tankami, s 2 000 delami a s 800 lietadlami. Následne obsadili kľúčové miesta štátu, zabili 108 ľudí (z toho 37 na Slovensku) a donútili politických predstaviteľov podpísať okupačné zmluvy. Domáci kolaboranti napokon spustili masové čistky, ktorými odstránili tých, ktorí s okupáciou nesúhlasili.
Zatiaľ čo východonemecké, poľské, maďarské a bulharské vojská na jeseň 1968 z Československa odišli, Sovieti zostali až do roku 1991. Uhrík tieto rozdiely vôbec nespomína, a to buď z nevedomosti alebo zo snahy manipulovať verejnú mienku.
V podobnom tóne naladil svoj príspevok aj podpredseda strany SMER-SSD Juraj Blanár. Na rozdiel od Uhríka však dáva sovietsku okupáciu a spojeneckú pomoc na rovnakú váhu menej otvoreným spôsobom: „Tak ako sme dočasný pobyt cudzích vojsk nechceli vtedy, tak rovnako to nie je potrebné ani dnes. Slovensko je zvrchovaný štát,“ napísal na Facebooku.
Iným spôsobom sa snaží démonizovať Západ a relativizovať imperiálnu politiku Ruska Blanárov poradca Eduard Chmelár. Podľa neho pripomienka invázie a okupácie slúži „na orgie antiruského šovinizmu“.
Chmelárovej argumentácii by pomohlo, ak by vo svojom príspevku spomenul aspoň jeden konkrétny príklad takéhoto šovinizmu. V inom prípade to totiž vyzerá tak, že legitímnu kritiku Kremľa za jeho agresivitu voči susedom vydáva za „antiruský šovinizmus“.
Ide o typickú stratégiu propagandistov, ktorí každý nesúhlas s Ruskom odbijú údajným protiruským postojom oponenta, aby sa vyhli argumentom v konkrétnom prípade.
Chmelár využíva tiež pre neho typickú manipulatívnu techniku ačohentizmuz. Tvrdil napríklad, že invázia sa nedá ničím ospravedlniť, ale že to bolo v dobovom kontexte bežné a podobné veci robili ZSSR a USA aj v iných krajinách.
Podľa Chmelára stotožňovať dnešné Nemecko s nacistickým Nemeckom je rovnako demagogické ako stotožňovať dnešné Rusko so ZSSR. Chmelár tak chce ukázať, že dnešný ruský imperializmus nemá nič spoločné s tým sovietskym, a preto tam údajne nie je možné hľadať paralelu.
Chmelár si asi nevšimol, že zatiaľ čo Nemecko obdobie nacizmu odsúdilo a dištancuje sa voči všetkým jeho predstaviteľom, Rusko sa k odkazu ZSSR hrdo hlási. Kremeľ jeho predstaviteľom stavia sochy, pomenováva po nich ulice a voči svojim susedom vykonáva podobnú politiku ako ZSSR voči svojim satelitom. To dnes môžeme pozorovať vo forme ruskej agresie voči Ukrajine.
Chmelárovi sa tiež nepáči porovnávanie roku 1968 s ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022. Oba konflikty majú podľa Chmelára odlišné príčiny a metódy.V mnohom sa naozaj obe invázie líšia, avšak majú jednu spoločnú príčinu, ktorú Chmelár nevidí alebo nechce vidieť. Tou je snaha ruských imperialistov v Kremli o absolútnu kontrolu nad štátmi, ktoré vnímajú ako svoje satelity bez ohľadu na vôľu dotknutých štátov.
Stíhačky F-16 môžu Ukrajine pomôcť a to prekáža prokremeľským aktérom
Vojenská pomoc Ukrajine, ktorá by jej pomohla brániť sa ruskej agresii, je dlhodobo terčom kritiky slovenskej prokremeľskej scény. Tá protestmi proti vojenskej pomoci Ukrajine háji ruské záujmy. Neozbrojená Ukrajina by totiž najviac vyhovovala práve Rusku.
V auguste oznámili tri krajiny (Holandsko, Dánsko, Nórsko), že dodajú Ukrajine stíhačky F-16. Práve tie by Ukrajine mohli pomôcť znížiť ruskú výhodu vo vzduchu a podporiť ukrajinskú snahu oslobodiť okupované územia.
Prokremeľský konšpiračný web InfoVojna zareagoval na tieto správy nekritickým zdieľaním vyjadrenia ruského veľvyslanectva v Dánsku Vladimira Barbina. Barbin tvrdil, že dodanie týchto stíhačiek bude len eskalovať konflikt.
Poslankyňa Slavěna Vorobelová, ktorá v parlamentných voľbách kandidovala za krajne pravicovú stranu Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko, tiež písala o eskalácii konfliktu. Stíhačky F-16 podľa nej Ukrajine vôbec nepomôžu a donútia Rusko k masovejším útokom. Tie môžu byť údajne mierené aj na Slovensko, lebo odtiaľ vraj môžu tieto stíhačky vzlietať.
Vorobelová týmito argumentmi vyviňuje Rusko a obviňuje za potencionálnu eskaláciu konfliktu Západ kvôli tomu, že pomáha Ukrajine brániť sa ruskej agresii. Zabúda, že ak by Rusko neprestajne na Ukrajinu neútočilo, spojenci by jej nemuseli posielať stíhačky.
Podľa Vorobelovej USA na Ukrajine bojujú proti Rusku „cudzími rukami“ a ukrajinskí vojaci zomierajú za americké záujmy. V tomto sa Vorobelová mýli, pretože ukrajinskí vojaci zomierajú kvôli tomu, že Rusko voči ich krajine vedie od roku 2014 vojnu a oni bránia svoje územie a suverenitu.
Robia tak kvôli tomu, aby ich štát nekontrolovala moskovská diktatúra a aby mestá po celej Ukrajine nevyzerali ako okupovaný Mariupol alebo Bachmut, ktoré Rusi prakticky úplne zničili. Americká a západná pomoc Ukrajine reaguje priamo na ruskú agresiu, nie naopak.
Orbánove „odtrhnuté územie“
Maďarský premiér Viktor Orbán predniesol na letnom festivale organizovanom maďarskou menšinou v Rumunsku kontroverzný prejav, ktorý vyvolal vlnu nevôle. Povedal totiž, že Slovensko je „odtrhnutým územím“ Maďarska. Tento názor je nielen kontroverzný, ale aj historicky nesprávny. Československo, a následne Slovensko, sú totiž rovnocenným nástupníckym štátom Rakúsko-Uhorska ako Maďarsko. Žiadny zo štátov nemá právo si akýmkoľvek spôsobom nárokovať územia iného štátu.
Odhliadnuc od toho, že Orbánove tvrdenie bolo nesprávne a mimoriadne nediplomatické, slovenských aktérov dostalo do nepríjemnej situácie. Na jednu stranu bolo potrebné vyjadriť so slovami maďarského premiéra nesúhlas, na druhú stranu si však jeho podporovatelia nemohli dovoliť príliš ho kritizovať a jeho tvrdenia sa pokúsili racionalizovať.
Najvirálnejším príspevok na túto tému bol ten z dielne predsedu SMER-SSD Robert Fica, ktorý nastolil hlavný naratív, ktorý sa následne šíril v slovenskom informačnom prostredí. Fico odmietol, že „Slovensko je odtrhnuté územie“, avšak vzápätí vyjadril Orbánovi rešpekt. Zdôraznil, že s ním zdieľa veľa názorov, ako napríklad postoj k vojne na Ukrajine, čo v preklade znamená falošné volanie po mieri. Následne tvrdil, že Orbán tieto slová vyslovil preto, že „vie, že SR je dnes slabá ako nikdy, že ju tri roky viedli a vedú amatéri bez vzťahu k vlastnej krajine“. Tým v podstate označil zo spoluvinníkov Orbánovho nevhodného vyhlásenia slovenskú vládu a jej politických predstaviteľov.
Marek Géci zo strany Republika taktiež napísal: „Orbán nazval Slovensko „odtrhnuté územie“ vďaka tomu, že sme tu mali a máme neschopných politikov a vládu bez rešpektu a vážnosti!“ Podobný postoj mal aj predseda SNS Andrej Danko, ktorý na jednu stranu vyjadril nesúhlas s Orbánovimi tvrdeniami, no okamžite pripomenul, že východné štáty sa nemôžu hádať, lebo sa z toho budú tešiť len „Západ na čele s Bruselom a u nás slniečkari“. V ďalšom príspevku Danko tvrdil, že slová maďarského premiéra boli motivované emóciami.
Poslankyňa zo strana Kotlebovci – ĽSNS Slavěna Vorobelová zneužila Orbánove tvrdenia na kritiku povereného slovenského premiéra Ľudovíta Ódora. Slová maďarského premiéra neopodstatnene spojila s maďarským pôvodom Ódora, keď napísala: „Ale slovenskému národu by nemalo byť jedno, že dnes má na čele svojho štátu nikým nevoleného premiéra maďarskej národnosti, ktorého vymenovala prezidentka, ktorá Slovensko považuje za región EÚ ríše a niekedy tvrdí, že „my sme Ukrajina“.“
Aj napriek pokusom racionalizovať či aspoň do nejakej miery ospravedlniť vyhlásenie Orbána, je zrejmé, že slovenskí politici s ním nesúhlasia a odsudzujú ho. Zo strany viacerých politikov a prokremeľských aktérov ide tak o mimoriadne pokrytectvo berúc do úvahy, aký postoj zastávajú v otázke ruskej invázie na Ukrajinu.
Nedokážu adekvátne odsúdiť nelegálne prisvojovanie ukrajinských území Kremľom, ktoré je založené na selektívne vybraných historických epizódach a volajú po tom, aby sa obeť agresie dohodla na územných riešeniach s útočníkom, ktorí jasne ukazuje svoje imperialistické ambície. Zároveň odmietajú pomoc Kyjevu a chvália politikov, akým je napríklad Orbán, ktorí údajne chránia „národné záujmy“. Pre alibistických prokremeľských aktérov nie je problém, ak Ruská federácia prejaví územné ambície voči nášmu susedovi, akonáhle sa však táto otázka týka čo i len v slovnej rovine Slovenska, vtedy je situácia odrazu úplne iná.
Konšpirácie zahaľujúce Prigožinovu smrť
V stredu 23. augusta, dva mesiace po neúspešnom puči na Moskvu, zomrel Jevgenij Prigožin, zakladateľ žoldnierskej skupiny Wagner. Jeho súkromné lietadlo sa zrútilo počas vnútroštátneho letu, pričom na palube zahynulo všetkých desať osôb. Hneď ako sa vyšli navonok prvé správy o jeho smrti, objavili sa podozrenia, že pád lietadla nariadil ruský prezident Putin. Ten v júni obvinil Prigožina zo zrady, pričom je známe, že zradcom nikdy neodpúšťa.
Slovenská prokremeľská scéna reagovala sprvu na túto udalosť jednoduchým informovaním o možnej smrti Prigožina alebo sa k tomu nevyjadrovala vôbec. Časť dezinformačných aktérov začala po čase presadzovať dva hlavné naratívy – buď že Prigožin nezomrel alebo že za jeho smrťou určite nestojí Kremeľ. Tému si osvojili prevažne telegramové účty, niektoré dezinformačné webové portály, ale aj zopár stránok na Facebooku.
Domnienky, že za úmrtím Prigožina stojí Putin, spochybnil napríklad Ľuboš Blaha. Poslanec strany SMER-SSD tvrdil, že liberálne médiá šíria „učebnicové konšpiračné teórie“, na ktoré nemajú žiadny dôkaz. Podľa Blahu „nikto nevie, ako to s Prigožinom naozaj bolo a nemá zmysel o tom špekulovať“. Nakoniec sa pokúsil odvrátiť pozornosť od témy, keď napísal: „Slovensko má iné problémy – liberálna mafia tu pácha štátny prevrat, kvôli Matovičovi a Ódorovi sme druhá najchudobnejšia krajina v EÚ, máme najvyššie zdražovanie v Eurozóne…a tu niekto rieši nejakého Prigožina“.
Podobný postoj zvolila facebooková dezinformačná stránka Zdrojj, ktorá napísala: „(…) môžete si byť istí, že nezomrel ruskou rukou. Ale to je vám už asi jasné.“ O nevine Putina sa pokúsil presvedčiť svojich sledovateľov na Telegrame aj Slobodný vysielač. Ten vo svojom príspevku tvrdil, že bieloruský prezident Lukašenko o plánovanom atentáte na Prigožina vedel už dávnejšie, o čom informoval aj ruského prezidenta. Samotný Prigožin mu mal údajne následne potvrdiť, že Putin mu túto správu odovzdal.
Portál InfoVojna zase tvrdil, že išlo buď o zlyhanie ruskej protivzdušnej obrany alebo o útok zo strany ruského generálneho štábu. Ten by mal podľa autora slúžiť nielen ako pomsta Wagnerovej skupine, ale aj ako vyhrážka Putinovi, ktorý si bol s Prigožinom údajne veľmi blízky.
Iné dezinformačné weby a telegramové účty zase zvolili taktiku šírenia správ, že Prigožin v skutočnosti nezomrel. Jeden z prvých portálov, ktorý túto nepodloženú informáciu priniesol, bol český AC24. Ten napísal: „Prigožin žije! Byl údajně spatřen po pádu letounu v Mali“ Podľa článku to potvrdili „očití svedkovia“, ktorí však neboli bližšie špecifikovaní.
Viaceré stránky a kanály ako argument pre svoje konšpiračné tvrdenia predkladali fakt, že už v minulosti sa objavili nakoniec nepotvrdené správy, že Prigožin zahynul. Hlavný denník k tomu predložil svojim čitateľom sériu špekulácií – o falošných pasoch, dvojníkoch, lietadle vybavenom padákmi, o tom, že Prigožin disponoval viacerými lietadlami a že údajne zvyčajne lietal iným atď. Tento článok spochybňujúci smrť Prigožina zdieľali následne ďalšie facebookové stránky, telegramové kanály a problematické weby.
V neposlednom rade Armádny magazín dokonca spochybnil aj genetické výsledky, ktoré potvrdili, že Prigožin naozaj zahynul. Podľa neho boli telá až príliš „znetvorené a spálené“, aby sa to dalo určiť, a navyše testy mohli byť údajne ľahko sfalšované.
Na reakcii prokremeľských aktérov na smrť Prigožina je možné vidieť, ako dokážu tieto entity zneužiť nejasnú situáciu pre vytváranie a šírenie konšpiračných naratívov. Tie prichádzajú s potenciálom posilňovať neistotu a informačný chaos. Často pritom nezáleží na logike či na protirečivosti tvrdení. Pre Kremeľ a jeho podporovateľov je dôležité jednoducho odviezť pozornosť od témy, ktorá Moskve nevyhovovuje.
Správu pripravilo a uverejnilo Infosecurity.sk. Predstavuje fakty a závery vyplývajúce z analýzy informačného prostredia. Za obsah dokumentu sú zodpovední výlučne jeho autori.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
