Poslanec Smeru Ľuboš Blaha sa snaží protesty, ktoré sa konali 17. novembra 2020 vykresliť ako stretnutie obyčajných ľudí. Médiá obviňuje, že klamú, keď hovoria o protestoch extrémistov. Podľa neho médiá spolupracujú s vládou na očiernení protestujúcich. Blaha však mediálne pokrytie protestov prekrúca a sám čitateľa zavádza. Absolútne pritom vynecháva fakt, že protest porušoval núdzový stav a niektorí ľudia na ňom porušovali hygienické pravidlá tým, že nenosili rúška.
Aj marxista sa môže odvolávať na konzervatívca, ak sa mu to hodí
Blaha sa vo svojom príspevku spolieha na vlastný názor. V jednej časti príspevku sa však odvoláva aj na zdroj. Využíva slová bývalého komentátora portálu Aktuality.sk a súčasného komentátora konzervatívneho denníka Postoj, Daga Daniša. Ten vo svojom statuse tvrdí, že tí, ktorí hovoria, že na proteste boli „extrémisti, grázli, mafiáni, náckovia a chuligáni, tak trepú“. Takisto však priznáva, že tam boli aj takí, ale väčšinu vraj tvorili „celkom normálni, slušní ľudia, ktorí prišli nenásilne protestovať“.
Blaha a fakty? Ani veľmi nie.
Nie je pravda, že médiá nálepkujú účastníkov protestov ako extrémistov, lúzu a opice. Blaha zrejme naráža na ministra obrany, Jaroslava Naďa, ktorý naozaj na sociálnej sieti napísal, že na demonštrácii vidí len „opice, bitkárov, extrémistov a psychopatov“. Neskôr sa bránil, že týmto označením myslel len radikálov, ktorí robili výtržnosti, nie všetkých ľudí na proteste.
Médiá však všetkých ľudí nenálepkovali ako extrémistov. Ak si pozrieme články od Denníka N, Aktualít či Pravdy, takúto generalizáciu tam nenájdeme. Denník N dokonca hovorí, že „protest proti vláde prilákal chuligánov aj zúfalých ľudí“, o ktorých hovorí aj Blaha.
Blaha tak zjavne generalizuje, aby jeho naratív o súčinnosti vlády a médií vyzeral logicky a dôveryhodne.
Zavádzajúce je aj tvrdenie, že médiá si nevšímajú desaťtisíce ľudí a zvýrazňujú „hŕstku násilníkov“. Médiá písali, že na proteste sa zúčastnili tisíce ľudí. Je však logické, že ak niekto protestuje bez násilných prejavov, tak o ňom médiá nebudú písať toľko ako o niekom, kto hádže do policajtov fľaše alebo delobuchy a snaží sa vyvolať strety s políciou.
Mimochodom, bezpečnostný analytik Martin Královič odhadol počet ľudí na proteste na 10 až 15 tisíc a nie desaťtisíce, ako píše Blaha.
Zavádzaním je aj to, že išlo o občiansky protest, ktorý neorganizovala žiadna politická strana. Aktívne do ulíc pozývala napríklad ĽSNS a KSS.
Smer-SD síce zorganizoval vlastný protest, ale bolo zrejmé, že časť ľudí sa presunie pred prezidentský palác.
Médiá nepotrebovali zvýrazňovať prejavy politikov na Hodžovom námestí. Na námestí reálne vystupovali aktívni politici z ĽSNS, predstavitelia KSS, bývalí poslanci Marček a Čarnogurský, syn Jána Slotu Pavol Slota alebo šéfredaktor konšpiračného časopisu Zem a Vek Tibor Eliot Rostas, ktorý otvorene v posledných prezidentských voľbách podporoval Harabina.
Blaha síce správne uviedol, že Penta vlastní Plusku a J&T televíziu JOJ. Markízu vlastní Petr Kellner cez svoju skupinu PFF. Keď však píše, že Penta vlastní denník Sme, tak už neuvádza, že Penta tam vlastní 40% podiel, podobne to je aj s Denníkom N. Nevlastní ho Eset, ale časť jeho akcionárov, ktorí v ňom ako súkromné osoby v ňom vlastnia 51%.
Zvláštne je však Blahové tvrdenie, že RTVS ovláda Matovičová vláda. Riaditeľom RTVS je totiž Jaroslav Rezník, za ktorého do tejto funkcie hlasoval aj Smer-SD so SNS. Dôvod sa ukázal pomerne rýchlo. Analýza pokrytia predvolebnej kampane 2020 od Globsecu a MEMO 98 ukazuje, že RTVS poskytovala neproporčne veľký priestor práve SNS, ktorá sa ani napriek tejto pomoci do parlamentu nedostala.
Agresívny jazyk je pre Blahu typický
Poslanec Blaha veľmi rád a často (aj v tomto predmetnom príspevku) hovorí o totalite, ktorú údajne presadzuje vláda Igora Matoviča. Pritom najlepším dôkazom toho, že nežijeme v totalitnom režime, ale v demokracii, je Blahová slobodná a verejná kritika súčasnej vlády bez perzekúcie.
Ako politológ s doktorským titulom (ktorým sa tak rád hrdí) pravdepodobne dobre vie, čo sa dialo s tými odvážlivcami, ktorí si dovolili verejne kritizovať politické špičky v komunistických a fašistických režimoch.
Súčasťou tohto údajného totalitného režimu majú byť aj represívne zložky, ktoré sa vraj občanom „vyhrážali kriminalizáciou a pokutami“.
Blaha to prezentuje ako represívny akt, avšak už nedodáva, že protest bol nezákonný, kvôli tomu, že platí núdzový stav. Protest bol tiež neohlásený a mnohí ľudia na ňom nemali rúška a porušovali tak hygienické nariadenia, za čo mohli byť reálne pokutovaní.
Údajné klamstvá médií dokladá Blaha aj obrázkom k príspevku, ktorým sa snaží prirovnať účasť na týchto protestoch s účasťou na protestoch Za slušné Slovensko (2018), tak aby protest zo 17. novembra vyzeral čo najmasovejšie.
Blaha zavádza aj obrázkom, keď hovorí o mierumilovnom vyjadrení názoru. Niektorí účastníci sa snažili ničiť policajné zátarasy, hádzali na policajtov fľaše a delobuchy, vykrikovali vulgárne heslá atď. Demonštranti zranili jedného policajta a polícia rieši niekoľko protiprávnych konaní.
Záver
Blaha o mediálnom pokrytí protestov šíri nepravdy. Je to súčasť jeho dlhodobého boja s mainstreamovými médiami, ktoré neustále odhaľujú nové informácie o tom, aký systém na Slovensku budovala strana Smer. Z médií sa snaží urobiť nepriateľov, ktorí klamú bežných ľudí. Ich úlohou však nie je písať to, čo im povedia predstavitelia strany Smer. Ich úlohou je kontrolovať akúkoľvek vládu a prinášať ľuďom informácie o tom, čo vláda robí. Ak sa to poslancovi Blahovi nepáči, má právo sa k tomu slobodne vyjadriť v medziach zákona, pretože nežijeme v totalite, ako sa nám to snaží prezentovať. Žijeme v demokracii a príspevky poslanca sú toho jasným dôkazom.
Celkové hodnotenie redakcie: 1,9/7
Autor analýzy: Štefan Ižák
Editori: Michaela Ružičková, Peter Dubóczi
