Článok je spracovaným blogom českého spisovateľa Vlastimila Vondruška. Podobne ako pôvodný blog obsahuje nepresné chápanie právneho systému a systému fungovania Európskej únie. Vondruška sa pritom vyjadruje k nedávnemu kroku Maďarska a Poľska, konkrétne k blokovaniu európskeho rozpočtu a fondu obnovy. V súčasnosti sú tieto dve zložky naviazané na mechanizmus ochrany právneho štátu. A ich blokovanie je v čase koronakrízy možno považovať za vysoko nezodpovedné. Podľa Vondruška však ide o prípad hodný nasledovania. Jeho postoje sú prebraté nekriticky, bez akejkoľvek spätnej väzby autora článku.
Vlastimil Vondruška, autorita pohľadom Sputniku
Predmetný článok priniesla česká lokalizácia portálu Sputnik bez uvedenia mena autora. Projekt Konšpirátori.sk, ktorý obsahuje verejnú databázu stránok so sporným obsahom, ohodnotil Sputnik známkou 8.4/10. Ako sme si ukázali v minulom debunku viaceré tradičné médiá a projekty (Denník N, lidovky.cz, antipropaganda.sk, manipulatori.cz) dlhodobo informujú o Sputniku ako o prokremeľskej mediálnej agentúre. Tento článok nekriticky preberá obsah blogu českého spisovateľa Vlastimila Vondruška. Ide o známeho autora historickej beletrie, ktorý svoje názory prezentuje nielen v tradičných médiách ako sú Novinky.cz, MF Dnes či Reflex, ale aj v problémových médiách ako je práve Sputnik. Medzi pravidelne opakujúce sa tézy Vondruška môžeme zaradiť jeho kritické postoje k utečencom, elitám a rôznemu dianiu v Európe. Za svoje názory Vondruška utŕžil kritiku nielen v projekte manipulatori.cz, ale aj od dvojice českých historikov. Nami analyzovaný článok odkazuje na spomínaný Vondruškov blog a na ďalšie články Sputniku, kedy pôsobí výrazne nedôveryhodným dojmom.
Právny štát ≠ novodobý výmysel EÚ
Čl. 2 Lisabonskej zmluvy deklaruje nasledujúce:
“Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovaniu ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.”
Lisabonská zmluva bola podpísaná 13. decembra 2007 a vošla do platnosti 1. decembra 2009. Za zmienku stojí, že bola podpísaná aj vtedajšími predstaviteľmi Maďarska a Poľska, t.j. predsedami vlád a ministrami zahraničných vecí.
Šimečkova správa a jej význam
“Správa predpokladá zlúčenie viacerých existujúcich „soft“ nástrojov Únie týkajúcich sa právneho štátu do jedného výročného monitorovacieho cyklu, v ktorom budú na rovnakej báze posudzované všetky krajiny.”
Táto správa je nazvaná podľa slovenského europoslanca Michala Šimečku a bola schválená 7. októbra 2020 v pléne Európskeho parlamentu po tom, čo za ňu zahlasovalo 521 poslancov. Šimečkova správa v zásade navrhuje existenciu komplexného nástroja na základe dohody medzi Európskou komisiou, Európskou radou a Európskym parlamentom. Tento nástroj je založený na monitoringu dodržiavania hodnôt EÚ. Naň je naviazané vydávanie konkrétnych odporúčaní pre krajiny spolu s časovým harmonogramom ich plnenia, ale aj prítomnosť postihov pre tie krajiny, ktoré nebudú chcieť spolupracovať.
Drží sa Vondruška faktov?
Značnú časť článku sa Vondruška venuje histórii práva.
“V stredoveku teda vedľa seba existovali dve práva.”
Neskôr tieto práva aj pomenúva, hovorí o kanonickom a rímskom práve. Ale už tu dokazuje vlastnú neznalosť právnej problematiky, keďže opomína existenciu iných právnych systémov (napr. anglické právo). Treba však zdôrazniť, že kanonické a rímske právo patria “odjakživa k tradičným predmetom štúdia právnických, ale tiež teologických fakúlt.” Ďalšou veľkou problematikou je fakticky nesprávne prezentovanie fungovania EÚ. Toto hospodárske a politické partnerstvo nemá “vladársky prsteň” a poddaných, právo Európskej únie nefunguje ako “jediné diktátorsky presadzované” a nie je “vyhlasované Bruselom”.
Dôkazom nesprávnosti týchto tvrdení je vyššie uvedený príklad podpísania a ratifikácie Lisabonskej zmluvy. Predchádzala jej pritom Zmluva o Ústave pre Európu, ktorá nebola ratifikovaná, pretože bola odmietnutá v národných referendách vo Francúzsku a v Holandsku. Nemožno tak hovoriť o svojvôli Bruselu.
Pravdivým tak nie je ani nasledujúce tvrdenie: “Spor o ‘vládu práva’ je sporom o ďalší krok k prevzatiu moci Bruselom (a v pozadí samozrejme Nemeckom) nad celou Európou”.
Vondruška a manipulačné techniky
“Naše proeurópske médiá dlhodobo bičujú tieto dva štáty, že odmietajú v Bruseli poklaknúť, skloniť šiju a pobozkať vladársky prsteň Európskej komisie.”
Vondruška tu využíva manipulačnú techniku zvanú jediná príčina. Predpokladá existenciu jedinej príčiny alebo dôvodu a to aj napriek tomu, že môže existovať viacero príčin alebo dôvodov určitého javu. Ostatné objektívne príčiny a dôvody nezohľadňuje, napr. kvôli tomu, že nevyhovujú argumentačnej línii. V tomto príklade autor opomenul iné dôvody, pre ktoré médiá kriticky hľadia na Maďarsko a Poľsko (kritický stav demokracie v týchto štátoch, médiá ako ‘strážne psy demokracie’).
“Ide o to, či bude v Európe vládnuť ako jediné diktátorsky presadzované právo, vyhlasované Bruselom, alebo či si jednotlivé krajiny udržia autonómiu v tom, ako majú vlastne v rámci EÚ existovať. Je to rovnaký rozpor, aký po storočia viedol k vojnám medzi pápežom a jednotlivým kresťanskými panovníkmi.”
V tejto sekcii Vondruška využíva manipulačnú techniku zvanú konfirmačné skreslenie. Predstavuje tendenciu vyhľadávať, interpretovať, zameriavať sa a pamätať si informacie spôsobom, ktorý potvrdzuje predom vytvorené presvedčenie, predsudky alebo hypotézy. Vondruška takouto asociáciou vytvára klamlivý obraz reality.
“Má národ právo slobodne sa rozhodnúť? Majú ľudia právo hájiť svoje predstavy o vlastnom živote? Musí väčšina slepo poslúchať menšinu? Platí mechanizmus demokratických volieb, že zvolení predstavitelia krajiny realizujú v politike záujmy tých, ktorí ich zvolili? A sú vlády jednotlivých krajín svojprávne alebo sú poskokmi Bruselu?”
Vyššie položené otázky sú manipulačnou technikou zvanou nabitá otázka. Predstavujú manipulatívnu vsuvku, ktorá sa za otázku len skrýva a jej účelom je podstunutie určitého naratívu oponentovi alebo publiku. Oponent s ním nemusí súhlasiť, avšak otázka ho zaženie do bezvýchodiskovej situácie. Cieľom Vondrušku je podsunúť čitateľovi naratívy typu ‘sloboda nadovšetko’, ‘právo väčšiny je nadradené právu menšín’, ‘zvolení predstavitelia štátu reprezentujú iba svojich voličov’ a pod.
Záver
Článok nekriticky preberá názory českého spisovateľa Vlastimila Vondruška. Európska únia je prezentovaná spôsobom, ktorý je pre tohto autora typický, teda ako tyran utláčajúci poddaných. A Maďarsko a Poľsko, predovšetkým vo svetle ich kroku, sú prezentované ako štáty hodné nasledovania. Vondruška a aj autor článku pritom vedome ignorujú základné princípy, na ktorých bola Európska únia založená. Princípy, s ktorými súhlasili všetky členské štáty Európskej únie. Teda aj Poľsko a Maďarsko. Článok využíva manipulačné techniky jediná príčina, konfirmačné skreslenie a nabitá otázka.
Celkové hodnotenie redakcie: 1,3/7
Autor analýzy: Branislav Jamriška
Editori: Michaela Ružičková, Peter Dubóczi
