Korupcia predstavuje pre mladé demokracie jeden z najpálčivejších problémov a v mnohých prípadoch im bráni v úspešnej transformácii. Inak na tom nie je ani Slovenská republika, ktorá si od svojho osamostatnenia prešla mnohými viac či menej známymi korupčnými kauzami, z ktorých niektoré zásadným spôsobom menili slovenskú politickú mapu.
Podľa definície Transparency International sa korupciou rozumie zneužitie zverenej moci pre osobný (respektíve súkromný) zisk. Takéto konanie pritom nielen podrýva samotné základy demokracie a dôveru občanov, ale taktiež môže za určitých okolností viesť k vážnemu porušovaniu ľudských práv či dokonca k ohrozeniu národnej bezpečnosti.
Konanie nezávislých a erudovaných sudcov je pri boji s korupciou nenahraditeľnou súčasťou systému spravodlivosti. Na Slovensku bola k tomuto účelu vybudovaná samostatná inštitúcia, ktorou je Špecializovaný trestný súd (ŠTS). Do jeho pôsobnosti spadajú tie najzávažnejšie trestné činy – od organizovanej kriminality a terorizmu cez úkladné vraždy až po korupčné trestné činy.
Za vytvorením ŠTS stála potreba vyčlenenia elitných sudcov znalých problematiky trestného práva a zároveň narušenie miestnych väzieb týchto sudcov, aby sa predišlo ich možnému korumpovaniu.
Od roku 2018 je sudkyňou ŠTS aj Pamela Záleská. V poslednej dobe sa na jej osobu začala sypať vlna kritiky a osobných útokov pre údajné ignorovanie zdravotných problémov jedného z obžalovaných počas hlavného pojednávania.
Kauza Inzulín
Opätovné útoky na sudkyňu Záleskú sa začali po publikovaní článku médiom Plus 7 dní. V článku bola popísaná situácia z hlavného pojednávania s Lehelom Horváthom, prezývaným tiež Hrobár, ktorý mal podľa obžaloby spolupracovať so zločineckou skupinou sátorovcov. Tým mal pomáhať s obzvlášť brutálnymi vraždami a zbavovaním sa tiel v okolí Dunajskej Stredy.
Horváth podľa uverejneného článku počas pojednávania od sudkyne Záleskej požadoval prestávku, nakoľko je diabetik a potreboval si pichnúť inzulín presne o 11:00. Sudkyňa Záleská vraj tejto žiadosti nevyhovela okamžite, nakoľko sa pred súdom mala práve čítať svedecká výpoveď. Počas prestávky, ktorá nasledovala po čítaní výpovede, obžalovaný odpadol a museli byť k nemu privolaní zdravotníci.
Článok opisuje konanie sudkyne ako nemorálne a kruté, pričom odkazuje aj na sporné výroky sudkyne z minulosti. Časová línia zo súdnej zápisnice však ponúka dodatočné informácie a širší kontext. Podľa zápisnice totiž obžalovaný o 11:00 ešte nežiadal o prestávku a ani netvrdil, že si potrebuje pichnúť inzulín.
Prvú 20-minútovú prestávku dostal od 11:30 do 11:51. Následne žiadal o prestávku na pichnutie inzulínu o 12:11, teda 20 minút po prvej prestávke. V tejto žiadosti mu síce nebolo vyhovené okamžite, ale o 12:20, teda o 9 minút neskôr, keď predsedníčka senátu Záleská vyhlásila obednú prestávku. Pred vyhlásením druhej prestávky obžalovaný nejavil žiadne známky kolabovania ani zhoršeného zdravotného stavu, čo v zápisnici potvrdili aj ďalší členovia senátu Ján Buvala a Milan Cisarik.
Celou vecou sa začala zaoberať aj Generálna prokuratúra SR, ktorá okrem iného nariadila preskúmať postup prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorý viedol hlavné pojednávanie. Generálny prokurátor Maroš Žilinka po prešetrení veci vyhlásil, že dozorujúci prokurátor ÚŠP nepochybil a vyzval k zdržanlivosti pri vyslovovaní predčasných záverov. Konanie sudkyne Záleskej navyše preveruje aj Súdna rada SR.
Olej do ohňa
Celá kauza okolo údajného zanedbania zdravotnej starostlivosti obžalovaného Lehela Horvátha poslúžila ako munícia pre mnohých aktérov napriek tomu, že na základe dostupných informácií sa zdá byť do značnej miery umelo nafúknutá.
Poslanec Tomáš Taraba napríklad vo svojom facebookovom príspevku napísal, že Horváth sudkyňu dlhú dobu prosil o prestávku, čo sudkyňa odmietla a nechala ho skolabovať. Tento príspevok Taraba využil na zneváženie ŠTS, prokurátorov a policajtov, ktorých označil za „zločincov, čo majú v rukách štátne pečiatky“. Príspevkom tiež odprezentoval svoju legislatívnu iniciatívu, ktorej cieľom malo byť okrem iného tiež posilnenie § 363.
Bývalý člen strany Republika a kandidát na primátora Bratislavy Miroslav Heredoš na Facebooku napísal, že „zrúda Záleská“ nechala na súde odpadnúť človeka. Príspevok tiež využil na útok na prezidentku Čaputovú, ktorá sa údajne zaujíma o stav právneho štátu na Slovensku len vtedy, keď je to pre ňu politicky výhodné. Prezidentku zároveň majú údajne chrániť médiá. Heredoš, ktorý bol pôvodne profesionálnym kuchárom, zdieľa na sociálnych sieťach množstvo rozličných konšpiračných teórií a dezinformácií.
Ku kauze sa vyjadrili aj niektoré dezinformačné portály vrátane portálu Bádateľ, ktorý sudkyňu obvinil z pokusu o vraždu a políciu z nečinnosti. Bádateľ tiež písal o tom, že Záleská je pre spoločnosť nebezpečná. Paniku šíril aj tvrdením, že obeť tentokrát prežila, ale nabudúce nemusí. Tieto statusy Bádateľa sú závažnými, avšak ničím nepodloženými obvineniami. Portál Ereport v jednom zo svojich výstupov k tejto téme písal o tom, že obžalovaný o prestávku na podanie inzulínu žiadal 80 minút a následne odpadol.
Spoločným menovateľom príspevkov útočiacich na sudkyňu Záleskú je interpretácia vzniknutej situácie tak, že sudkyňa je vyobrazovaná ako bezcitný a pomstychtivý človek, ktorý odoprel obžalovanému podanie lieku a nechal ho skolabovať. Mnohí aktéri sa incidentu chopili a začali ho dezinterpretovať ako zákerné odopretie podania lieku, či dokonca ako pokus o vraždu.
Justičná kariéra sudkyne Záleskej
Pamela Záleská začala svoju kariéru sudkyne na Okresnom súde v Nitre, kde bola zaradená na trestnoprávny úsek. Na tomto súde pôsobila do roku 2018. O rok skôr bolo vypracované nezávislé hodnotenie jej dovtedajšej sudcovskej praxe, pričom výsledok tohto hodnotenia bol „výborný“. Hodnotiaca sudkyňa popísala Pamelu Záleskú ako „odborne zdatnú s prirodzeným zmyslom pre spravodlivosť, s profesionálnym prístupom k svojej práci a so záujmom o svoj odborný rast“.
Počas svojej kariéry na ŠTS sudkyňa Záleská rozhodovala v niekoľkých mediálne a politicky exponovaných prípadoch. Rozhodovala napríklad v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho či Štefana Agha, známeho z kauzy Kočnerových zmeniek.
Rozhodnutia sudkyne Záleskej často komplikujú život strane SMER – SSD, s ktorou sú spájané mená niektorých odsúdených či obžalovaných. Predseda strany Robert Fico preto neváha využiť akúkoľvek situáciu na útoky proti sudkyni Záleskej a ŠTS.
O sudkyni Záleskej bola reč aj na známej nahrávke z poľovníckej chaty, kde sa Fico stretával napríklad s podnikateľom Miroslavom Bödörom alebo advokátom Marekom Parom. Z jedného úseku nahrávky vyplývalo, že na pojednávania s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom, ktoré viedla práve sudkyňa Záleská, plánovali dovážať skupiny dôchodcov. Tí mali pojednávanie narúšať a pôsobiť ako podporná kulisa pre Kováčika, ktorý je dnes už právoplatne odsúdený za spoluprácu so zločineckou skupinou takáčovcov.
Odsudzujúce rozsudky v kauzách nominantov Roberta Fica majú potenciál poškodiť renomé strany Smer-SSD, nehovoriac aj o hrozbe vyšetrovania čelných predstaviteľov tejto strany, čo sa ukázalo napríklad v kauze Súmrak. Stavanie sa do role obete systému a útoky na sudcov, ktorí rozhodujú v ich neprospech, preto môžu byť jediným nástrojom, ako na svoju stranu opäť získať verejnú mienku. Takéto mediálne pranierovanie sudcov a znevažovanie právneho štátu môže mať negatívny dopad nielen na slobodné rozhodovanie sudcov, ale aj na dôveru verejnosti k súdom, v ktorej je Slovensko na chvoste Európskej únie.
Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.
