Článok pochádzajúci z ukážkového dezinformačného webu hovorí o dohode medzi EÚ a firmou AstraZeneca, ktorá má Únii dodať 400 miliónov vakcín proti COVID-19. Článok správne reprodukuje obsah dohody, no vzápätí nesprávne prezentuje zámery EÚ s touto vakcínou. Vynecháva taktiež dôležité fakty – ako napríklad, že spomínaná farmaceutická firma na tomto predaji nezarobí, lebo získané peniaze investuje do dokončenia vakcíny; alebo že práve vďaka medzinárodnej pozícii EÚ sa vakcína dostane aj na Slovensko, v rozumnom čase a za rozumnú cenu. Zároveň ešte nevieme, či bude očkovanie povinné, alebo sa naň budú viazať určité výsady, či obmedzenia. Fabulovať o tom a strašiť čitateľov je teda nemiestne a zavádzajúce.
Dezinformačná stránka tak notorická, že musí byť monitorovaná českou vládou
Zdroj článku je český portál Pokec24, ktorý je v Čechách považovaný za dezinformačný web. Na Slovensku je projektom Konspiratori.sk hodnotený známkou 9.2 / 10, pričom 10 je najhoršie dosiahnuteľné skóre.
Celý článok je však od slova do slova skopírovaný z českého portálu Aeronet, ktorý je kvôli častému šíreniu dezinformácií, pro-kremeľskej propagandy a antisemitizmu monitorovaný priamo českým Ministerstvom vnútra. Konspiratori.sk zdroj hodnotia známkou 9.7 / 10, čo ho robí piatou najspornejšou stránkou nášho informačného priestoru.
Doslovné preberanie článkov je pomerne typickou súčasťou dezinformačných webov, ktoré miesto tvorby originálneho kvalitného spravodajstva preferujú šírenie rádoby virálnych, senzacionálnych plátkov, často s mizernou faktickou hodnotou. Prečo? Lebo takéto plátky zvyknú viesť k väčšiemu množstvu klikov, čo vedie k vyšším zárobkom na reklamách, ktoré na svojich stránkach vystavujú.
Článok odkazuje na 5 zdrojov. Tri z nich sú mainstreamové médiá, ktoré sa dajú pokladať za spoľahlivé zdroje (Reuters, Trend a E15). Ďalšie dva sú odkaz na starší článok Aeronetu a odkaz na Hlavnespravy.sk – pro-kremeľský portál kedysi financovaný Mariánom Kočnerom.
Zároveň, ako býva u dezinformačných médií zvykom, meno autora článku nie je uvedené. Keď človek nie je ochotný podpísať sa pod svoju tvorbu, o niečom to svedčí.
Selektívny prístup k faktom
Článok je z časti v súlade s faktami. Pravdivo informuje o dohode medzi európskymi štátmi s farmaceutickou firmou AstraZeneca o dodávke vakcín proti COVID-19 pre EÚ. Pravdivo informuje aj o počte objednaných vakcín (400 miliónov, resp. 300 + možnosť dokúpiť ďalších 100 za rovnakých podmienok, ako neskôr upresnila Európska komisia). Taktiež správne prekladá vyjadrenia predstaviteľa AstraZeneca o vyňatí spoločnosti zo zodpovednosti v prípade nežiaducich účinkov vakcíny.
Autor(ka) však zároveň zamlčiava dôležité fakty, ktoré sa nehodia do vytváraného obrazu. Spoločnosť AstraZeneca má z článku vyznievať ako monštrum, ktoré naryžuje na dôverčivých európanoch, pričom bude zbavená zodpovednosti za ich zdravie.
V skutočnosti však AstraZeneca na vakcíne nezarobí – peniaze od EÚ použije na dokončenie jej vývoja, testovania a produkcie. Únii teda očkovaciu látku predá bez zisku.
Rovnakú dohodu firma uzavrela aj so Spojenými štátmi, pričom ponúkla plnú transparentnosť vo svojom účtovníctve, aby bol tento prísľub ľahko overiteľný.
Článok zároveň nesprávne píše, že nákup 400 miliónov vakcín bude znamenať zaočkovanie 400 miliónov ľudí, teda takmer celej populácie EÚ. Ignoruje pritom fakt, že jedna dávka vakcíny zrejme nebude stačiť na vybudovanie plnej imunity u každého jedinca. Niektorí budú potrebovať dávok viac, ako býva bežné aj u iných vakcín.
Slovensko napríkad predbežne plánuje zaočkovať 3 milióny ľudí, u Únie si teda zajednalo 6 miliónov vakcín. 60% zaočkovaných by však podľa epidemiológa malo stačiť k vybudovaniu tzv. kolektívnej imunity.
Článok Aeronetu ďalej kritizuje, že nákup vakcín bol vykonaný “z Bruselu”. Spomeňme si však, ako mnohé pro-kremeľské a dezinformačné weby na začiatku koronakrízy vehementne kritizovali nedostatok aktivity zo strany EÚ. Čo im teda vadí – ak Únia koná, alebo nekoná pre svojich občanov?
Zároveň je nesporné, že EÚ má omnoho silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, než členské štáty individuálne; dokázala tak vybaviť lepšie cenové a dodacie podmienky, než aké by si vybavilo Slovensko samo.
Taktiež nezabudnime, že Slovensko sa ako člen EÚ týchto vyjednávaní zúčastnilo – nešli mimo nás.
Ďalšia výhoda riešenia vakcíny cez kanály EÚ je spoločná Európska lieková agentúra (EMA), ktorá pred finálnym schválením podrobuje vakcíny veľmi prísnemu kontrolnému procesu. Opäť ide o aktivitu, ktorú by sme sami nedokázali urobiť v takom rozsahu a kvalite, ako odborníci zo štátov EÚ dokopy.
Autor(ka) článku ďalej straší tým, že očkovaniu proti COVID-19 sa de facto nebude dať vyhnúť, ak bude chcieť človek žiť normálny život. Nezaočkovaní ľudia totiž vraj nebudú môcť nastúpiť do práce, jazdiť MHD, či chodiť na futbalové zápasy. Toto sú hypotetické úvahy, ktorými sa článok opäť snaží vyvolať nedôveru v inštitúcie. O žiadnom postupe zatiaľ nebolo rozhodnuté.
Na druhej strane, aj keby k takýmto obmedzeniam došlo, nešlo by o nič nezvyčajné. Vláda má právo prijímať opatrenia, ktoré chránia verejné zdravie – ako povinné nosenie rúšok či limitovanie verejných podujatí, aké sme videli počas pandémie COVID-19. Zároveň mnohé očkovania sú na Slovensku už roky povinné pod hrozbou pokuty, a v krajinách ako Austrália či Taliansko nepúšťajú deti nezaočkované proti základným chorobám do školy. Opatrenia podporujúce imunizáciu a zdravie verejnosti sú teda celkom bežné.
Vakcinácia ako údajná zrada
Článok vyvoláva dojem, že dohoda orgánov EÚ s farmaceutickou spoločnosťou bola akousi tajnou konšpiračnou akciou, o ktorej sa nemal nikto dozvedieť. Autor(ka) o nej píše, že prebehla “celkom bez povšimnutia” a že je “rozsvieteným výstražným majákom”. Dohoda však bez povšimnutia rozhodne neprebehla; informovali o nej svetové aj domáce médiá – samotný článok dokonca dve z nich cituje (Trend a Reuters). O finálnom znení dohody informovala aj Európska komisia.
Podobnej snahy vyvolať u čitateľa pocit strachu a podvedenia je však v článku viac. Autor(ka) ďalej píše, že agentúra Reuters priniesla “znepokojivú a výbušnú tlačovú správu” o nákupe vakcín. V skutočnosti išlo zo strany Reuters o úplne vecné a faktické spravodajstvo – presne také, aké má kvalitné médium poskytovať. Aeronet a Pokec24 však mali potrebu správu od Reuters označiť za znepokojivú a výbušnú, aby im lepšie zapadla do ich príbehu o škandalóznej dohode, ktorá má poškodiť európskych občanov.
Autor(ka) ďalej používa slovné spojenia ako “napichanie [vakcín] do obyvateľstva”, či “genocída národa skrz ihly injekčných striekačiek”, čím sa snaží vzbudiť obraz agresívneho štátu, ktorý bude svojich občanov očkovať nasilu.
K týmto neserióznym manipulačným taktikám sa pridáva aj “anti-západný” naratív so znakmi konšpirácie o “globalistoch”, ktorí ovládajú svet, a “anti-vax” názoroch o zdravotnej závadnosti vakcín, ktorým sme sa už neraz venovali.
Záver
Článok z potvrdených dezinformačných médií buduje nekorektnú manipulatívnu nadstavbu nad faktami o vakcíne proti COVID-19. Démonizuje farmaceutickú firmu, ktorá bude vakcínu vyvíjať bez nároku na zisk, ako aj Európsku Úniu a jej členské štáty, ktoré ju budú poskytovať svojim obyvateľom. Článok selektívne vyberá len fakty, ktoré sa mu hodia, a ignoruje či prevracia zvyšok. Neštíti sa pritom konšpirovať a strašiť ľudí nepotvrdenými fabuláciami.
Celkové hodnotenie redakcie: 1,9/7
Autor analýzy: Katarína Kondrótová
Editori: Matej Spišák, Peter Dubóczi
