Článok vychádza v rámci série investigatívnych článkov „V tieni sankcií: Ruské peniaze na Slovensku“, ktoré sú výsledkom spolupráce medzi portálmi Aktuality.sk, Infosecurity.sk a Inštitútom pre budovanie odolnosti.
Autor textu: Peter Sabo
Na Slovensku už od roku 1999 oficiálne podniká Anatoly Klunny, Rus pochádzajúci z predmestia Moskvy. Koncom 90. rokov si spolu s bývalým generálnym riaditeľom Závodov ťažkého strojárstva v Martine Jánom Segľom založil spoločnú firmu Arimpex. Hoci sa na webe prezentovala ako spoločnosť zameraná na predaj osobných motorových vozidiel, autosúčiastok a príslušenstva, podľa výpisu z obchodného registra mala hneď od začiatku aj iný predmet podnikania: obchod s vojenským materiálom.
Ruský podnikateľ to na Slovensku skúšal v biznise okolo deblokácie ruského dlhu – a to konkrétne pri oprave leteckej techniky. V biznise s leteckou technikou sa objavil aj neskôr, keď Slovensko získalo lukratívny biznis od NATO na opravu vrtuľníkov pre Afganistan. Klunnyho kontakty mali pomôcť štátnemu podniku, no biznis aj tak stroskotal.
Teraz sme zistili zaujímavé podrobnosti o obchodnom partnerovi Anatolya Klunnyho, s ktorým chcel na Slovensku obchodovať s cennými papiermi.
Hoci má Klunny v našej krajine rozsiahle aktivity, jeho vyjadrenie nie je ľahké získať a ani teraz sa nám to nepodarilo.
Vyplavil sa v deblokačnom biznise
Koncom 90. rokov sa na Slovensku riešili lukratívne zákazky, ktoré súviseli s deblokovaním starého nesplateného ruského dlhu. Ruská federácia vtedy po dlhých doťahovaniach súhlasila, že namiesto dlžnej sumy nám bude dodávať tovar. Slovensko tak získalo napríklad dopravné aj bojové lietadlá, vrtuľníky, let prvého slovenského kozmonauta či nerastné suroviny v celkovej hodnote 1,7 miliardy eur. V deblokáciách sa vynorila aj firma Arimpex.
Podľa dobových záznamov sa však firme Rusa Klunnyho v týchto obchodoch nie úplne darilo. Médiá spomínali najmä zbabranú zákazku opravy vládneho špeciálu Tu-154, ktorú ministerstvo vnútra zadalo práve Arimpexu.
V tieni sankcií: ruské investície na Slovensku
Ruský vplyv na Slovensku v oblasti politiky, médií či neziskových organizácií je pomerne široko zmapovaný. Od pozvánok do parlamentu cez záhradné párty až po motorkárov zo Slovenska dozerajúcich na priebeh ruských volieb sme všetky tieto aktivity mali možnosť vidieť prakticky online. Na Slovensku však existuje aj silný ekonomický vplyv, keď sa slovenské a ruské biznisy prelínajú – práve na tieto väzby sa zameriava séria článkov Inštitútu pre budovanie odolnosti v spolupráci s Aktuality.sk a s podporou Fondu pre investigatívnu žurnalistiku.
Slovenské ministerstvo tvrdilo, že naše veľvyslanectvo v Moskve mu hlásilo problémy s financovaním tejto opravy na strane Arimpexu. Jeho vtedajší konateľ Alexander Plechov zas uvádzal, že problémy vznikali najmä na strane ruských dodávateľov a „nie vždy súčinnosťou ministerstva vnútra“. Za zastavením zakázky videl aj tlaky zo strany konkurenčnej firmy Willing, ktorá patrila do portfólia známeho zbrojára Miroslava Výboha a mala za sebou už viacero zákaziek z deblokácií.
Aj keď firma Arimpex nakoniec vládny špeciál neopravila, na jej ďalšie fungovanie to vplyv nemalo. Spoločnosť sa dokázala na Slovensku etablovať a získavala kontrakty od rôznych štátnych inštitúcií. Je však ťažké zmapovať ich, keďže dodávala špecializovaný vojenský materiál a väčšina zmlúv či faktúr je tak nedostupná. Z verejných zdrojov je možné zistiť, že Arimpex dlhodobo spolupracoval s ministerstvom vnútra na údržbe vládnych špeciálov a vrtuľníkov ministerskej letky, ktorú vtedy tvorili sovietske a ruské stroje.
Diely z Ruska zohnal aj napriek sankciám
Zostáva otázne, ako sa vôbec Rus Klunny dostal k citlivým zákazkám našich štátnych inštitúcií. Kauza z roku 2020 ilustruje, že kontakty tohto ruského podnikateľa sú skutočne takmer zázračné.
Tento prípad sa točil okolo lukratívnej zákazky na opravu vrtuľníkov, ktoré zabezpečovala Severoatlantická aliancia (NATO). Zaviazala sa, že vojnou sužovanému Afganistanu opraví desiatky helikoptér ruskej výroby. V krajine s nimi majú dobré skúsenosti jednak pre miestne klimatické podmienky, ako aj výcvik pilotov. Obstarávanie opráv vrtuľníkov sa začalo v období po ruskej anexii Krymu – v dôsledku sankcií sa tak do súťaže nemohli zapojiť podniky z Ruskej federácie.
V konkurencii rôznych opravárenských podnikov bývalého východného bloku nakoniec uspeli slovenské štátne Letecké opravovne Trenčín (LOTN). Kontrakt vyzeral na prvý pohľad naozaj luxusne – upadajúce opravovne mali potenciálne v rukách zákazku na opravu viac ako tridsiatky vrtuľníkov v celkovej hodnote presahujúcej 100 miliónov eur.
Problémy však začala robiť ruská strana, ktorá bola výrobcom vrtuľníkov Mi-8/Mi-17. Pri opravách leteckých strojov je totiž štandardom, že prípadnú opravu takpovediac opečiatkuje producent stroja a zaručí sa za ňu. Takúto službu však ruský gigant Moskovskij vertoľotnyj zavod imeni M. L. Miľa(MiL)odmietol poskytnúť.
Dôvod bol prozaický: pre platné sankcie nemohol originálny ruský výrobca vyvážať súčiastky na vrtuľníky do Európskej únie. No a práve tu na scénu vstúpil ostrieľaný podnikateľ Anatoly Klunny.
Podľa zdrojov zvnútra LOTN to bol práve on, kto cez svoju firmu Arimpex dodal diely na vrtuľníky, a to aj napriek dovoznému embargu. Dobre informovaný zdroj vtedy redaktorovi Aktuality.sk ukázal faktúry na značné sumy za jednotlivé diely.
LOTN sa tak podarilo opraviť dokopy trojicu vrtuľníkov, na čo však ruský výrobný komplex reagoval aj oficiálnou tlačovou správou. Uviedol v nej, že za tieto opravy nepreberá žiadnu zodpovednosť, keďže mali byť vykonané bez jeho dozoru a z dielov, ktoré neboli licencované.
Lukratívny kontrakt sa tak pre LOTN skončil fiaskom, celá kauza upadla do zabudnutia a nevyjasnili sa ani pochybnosti, ako mohol ruský podnikateľ Klunny štátnym opravovniam dodať originálne diely v čase embarga.
Rusa Klunnyho sme najprv oslovili prostredníctvom e-mailovej adresy, ktorú oficiálne spoločnosť Arimpex uvádzala pri obchodoch so štátom. Na e-mail nereagoval, a preto sme sa rozhodli navštíviť ho na adrese, na ktorej spoločnosť vlastní byt a Anatoly Klunny si ju oficiálne uvádza aj v registroch. Nachádza sa v lukratívnej časti Bratislavy blízko rekreačnej oblasti Kamzík. Na jednej zo schránok bytového domu síce bolo jeho meno, ako aj názov firmy, no na zvonenie nám nikto neodpovedal.
Dobré vzťahy v Rusku, cenné papiere u nás
To, že Anatoly Klunny má dobré kontakty v Rusku, odhalil aj článok v leteckom magazíne o ruskom výrobcovi leteckých motorov Saturn. Klunny mal podľa článku zorganizovať návštevu slovenských odborníkov a mechanikov priamo v závode v Rusku, písal sa vtedy rok 2011.
Oslovili sme aj ministerstvá vnútra a obrany, či ešte existujú kontrakty medzi nimi a spoločnosťou Arimpex. Obe ministerstvá však už niekoľko rokov aktívne zmluvy s touto firmou nemajú.
Napriek tomu, že ruský podnikateľ dlhé roky funguje na Slovensku a podľa oficiálnych výpisov tu aj býva, je o ňom prakticky nemožné zistiť akékoľvek podrobnosti. Viac svetla do jeho vzťahov prináša prehľad jeho obchodných partnerov v spoločnostiach, v ktorých figuroval.
Klunny sa totiž v roku 2016 vynoril pri založení firmy Prosperita Bratislava, ktorá chcela u nás obchodovať s cennými papiermi. Firma sa zapísala do obchodného registra, dokonca prispievala do garančného fondu investícií, čo je povinnosťou každej firmy, ktorá dostane licenciu od Národnej banky Slovenska.
Žiadne obchodné výsledky za touto firmou však nevidno. Počas celej svojej histórie vykazuje nulové tržby a dokonca už zmenila aj predmet svojho podnikania. Z pôvodného zámeru obchodovania s cennými papiermi je to dnes prenájom nehnuteľností. A to aj napriek tomu, že firma žiadne nehnuteľnosti nevlastní.
Zaujímavé je aj meno človeka, s ktorým Klunny firmu zakladal. V dokumentoch z obchodného registra sa objavuje ruský podnikateľ Oleg Belay. Na Slovensku je síce verejne neznámou osobou, z hľadiska jeho podnikateľskej minulosti v Rusku ho však možno označiť za prinajmenšom kontroverzného.
Vo svojej domovine sa stal známym najmä cez svoju holdingovú spoločnosť Trinfico, ktorá má na papieri značný majetok – viac ako miliardu rubľov (približne 10 miliónov eur). Viaceré ruské médiávšak spochybňujú, že ide o reálne peniaze. Podľa zistení ruských novinárov sa totiž tieto finančné prostriedky nachádzajú v takzvaných offshoreových spoločnostiach na Cypre.
Podvodník alebo úspešný podnikateľ?
Oleg Belay mal byť pri niekoľkých pochybných transakciách. Ruská agentúra TASS spomína napríklad prípad vytunelovania58 miliónov rubľov (približne 580-tisíc eur) z neštátneho penzijného fondu Akvilon. Tieto zistenia oficiálne potvrdili aj ruské vyšetrovacie orgány.
Meno tohto ruského podnikateľa sa skloňovalo aj pri sporoch s jeho bývalým obchodnýmpartnerom Vladimirom Nikitinom, ktorý ho zažaloval za stratu, ktorú mal spôsobiť pri aukcii pohľadávok z banky Svyaznoy. O pohľadávky v hodnote 15,7 miliardy rubľov (približne 155 miliónov eur) mala záujem ich spoločnosť Regioconsult, Belay však tesne pred podaním ponuky na firemnom zhromaždení nezdvihol ruku za čerpanie úveru na prípadný nákup pohľadávok. Regioconsult tak mohol dať najvyššiu ponuku „len“ v hodnote 475 miliónov rubľov,čo na víťazstvo v aukcii nestačilo.
S ponukou 510 miliónov rubľov ich potom predbehla spoločnosť T-Capital, ktorá patrila do Belayovho holdingu Trinfico. Podľa Nikitina tak Regioconsult prišiel o zisk v hodnote miliardy rubľov, ktorý vo firme očakávali, že z pohľadávok speňažia.
Aj pre tieto podozrenia viaceré médiá v Rusku otvárajú otázku, či je Belay skutočne úspešný podnikateľ alebo skôr podvodník, ktorý v správnom čase spolupracuje so správnymi ľudmi.
Po invázii IT firma aj CSKA
Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu Oleg Belay doma stúpa po pomyselnom spoločenskom rebríčku. V roku 2023 sa dostal k ruskej IT firme Softline, ktorá je jedným z najväčších poskytovateľov IT služieb v krajine. Pôvodný majiteľ Igor Borovikov totiž krátko po invázii oddelil ruskú časť svojho biznisu od toho medzinárodného. Domácu vetvu neskôr predal Belayovi a sám zostal na čele svojej medzinárodnej firmy.
Spoločnosť Softline v Rusku dodávala svojej klientele množstvo známeho softvéru od renomovaných výrobcov, ako napríklad Microsoft či IBM. Aj keď tam už tieto firmy dnes nepredávajú svoje produkty, firme Softline ostalo množstvo zákazníkov aj z verejného sektora. Ponúkajú im alternatívy z domácej či ázijskej produkcie.
Kým bola firma Softline vo vlastníctve Borovikova, miestni novinári ju podozrievali , že štátu často predávala produkty za predražené ceny – v podstate len formou priekupníka.
Táto IT firma však nie je jediným novým prírastkom v portfóliu Belaya. Cez spleť iných spoločností sa stal aj majoritným akcionárom legendárneho moskovského futbalového klubu CSKA. Klub pritom pôvodne patril štátu prostredníctvom investičnej a developerskej spoločnosti VEB.RF.
Tá sa však dostala v roku 2022 na americké sankčné zoznamy, čo prakticky úplne ochromilo jej fungovanie vo svete (bola napríklad odpojená od bankového systému SWIFT). Keďže legendárny futbalový klub bol dcérskou spoločnosťou VEB.RF, aj jeho zasiahli sankcie.
Preto v roku 2023 svoj podiel VEB.RF predala (cez viaceré firmy) spoločnosti Trinfico Olega Belaya. Ako si mohol Belay dovoliť financovať takúto operáciu, nie je jasné, v jeho portfóliu sa však objavil hodnotný klenot – nielen pre známu značku CSKA, ale aj pre viaceré lukratívne nehnuteľnosti, ktoré klub vlastní.
Projekt financovaný z Fondu investigatívnej žurnalistiky.
