Korupcia predstavuje pre mladé demokracie jeden z najpálčivejších problémov a v mnohých prípadoch im bráni v úspešnej transformácii. Inak na tom nie je ani Slovenská republika, ktorá si od svojho osamostatnenia prešla mnohými viac či menej známymi korupčnými kauzami, z ktorých niektoré zásadným spôsobom menili slovenskú politickú mapu.
Podľa definície Transparency International sa korupciou rozumie zneužitie zverenej moci pre osobný (respektíve súkromný) zisk. Takéto konanie pritom nielen podrýva samotné základy demokracie a dôveru občanov, ale taktiež môže za určitých okolností viesť k vážnemu porušovaniu ľudských práv či dokonca k ohrozeniu národnej bezpečnosti.
Rok 2021 bol pre slovenské politické a verejné prostredie v skutku turbulentným obdobím. Prebiehajúca pandémia ochorenia Covid-19, zhoršujúca sa medzinárodná bezpečnostná situácia ako aj vnútropolitické tlaky vyprodukovali množstvo komplikovaných tém, v ktorých nebolo jednoduché sa plnohodnotne zorientovať.
Jednou z nich bola aj tzv. vojna v polícii. Komplexnej analýze zneužívania tejto témy dezinformačnými aktérmi sme sa venovali už v našom Prehľade dezinformačných naratívov na Slovensku za rok 2021, kde sme podrobne popísali podstatu problematickosti týchto naratívov aj ich najväčších šíriteľov.
Rok 2022 a prvé mesiace roka 2023 však boli tiež bohaté na príspevky a články, ktoré sa viac či menej objektívnym spôsobom venovali tomuto konfliktu a korupčným kauzám s ním súvisiacim.
Vojna v polícii v skratke
Predmetný konflikt v slovenských bezpečnostných zložkách do veľkej miery súvisí s vyšetrovaním prominentných korupčných káuz, predovšetkým kauzami Judáš a Očistec. V tých boli vysokí predstavitelia polície, Slovenskej informačnej služby (SIS) a ďalších štátnych orgánov obvinení z korupčnej trestnej činnosti. Na základe vecnej príslušnosti vyšetrovaných trestných činov sa prípadov ujala Národná kriminálna agentúra (NAKA) a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
V máji 2021 do vyšetrovania zasiahla spravodajská informácia od SIS, kvôli ktorej zvolal premiér Eduard Heger tajné stretnutie najvyšších ústavných činiteľov s riaditeľom spravodajskej služby Michalom Aláčom. Predmetom informácie malo byť ovplyvňovanie svedkov v niektorých korupčných kauzách vyšetrovateľmi NAKA.
V reakcii na túto informáciu vznikol v rámci policajnej inšpekcie vyšetrovací tím Oblúk pod vedením Diany Santusovej. Jeho účelom malo byť vyšetrovanie podozrení z marenia spravodlivosti v súvislosti s informáciami o ovplyvňovaní svedkov.
Počas niekoľkých mesiacov dochádzalo k vzájomnému obviňovaniu medzi inšpekciou a NAKA, ale tiež k rozbrojom medzi generálnou a špeciálnou prokuratúrou. Do neprehľadnej situácie sa zapojili tiež mnohí politici, aktivisti a iné verejne známe osoby.
Nedostatok overených a jasných informácií vytvoril ideálne prostredie pre šírenie rôznych konšpiračných teórií a manipulatívnych výstupov, ktoré v spojení s chúlostivým charakterom danej témy začali extrémne rezonovať v slovenskom informačnom prostredí a skresľovať verejný obraz o skutočnom stave vyšetrovaní.
Staré aj nové manipulácie
Podobne ako v roku 2021, tak aj v roku 2022 dominoval rebríčku interakcií získaných v súvislosti s témou vojny v polícii poslanec Ľuboš Blaha. Podpredseda strany Smer-SD pokračoval vo svojej interpretačnej línii, v rámci ktorej danú tému spájal s inými, často nesúvisiacimi témami, ktoré však boli pre slovenskú verejnosť emočne nabité.
Takýmto spôsobom Blaha napríklad k vojne v polícii priradil tiež smrť Milana Lučanského, o ktorej tvrdil, že bola zavinená rovnakou „lipšicovsko-matovičovskou mafiou“ (podrobnejšie k téme úmrtia Milana Lučanského v predchádzajúcom článku).
Ďalšou umelo pripojenou témou bola obranná dohoda s USA. V danom období mal k jej zneniu totiž výhrady generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ľuboš Blaha túto situáciu využil a vo facebookovom príspevku vyslovil obavy z toho, že kvôli svojmu jednaniu môže Maroš Žilinka prísť o život. Pri tomto tvrdení použil Blaha zároveň úplne irelevantné informácie o tom, že o odstránenie Maroša Žilinku sa mali predstavitelia organizovaného zločinu snažiť aj v minulosti.
Vyjadrenia Ľuboša Blahu k tejto téme sa tak dajú zhrnúť ako sústavné zahlcovanie publika nesúvislými a často nepodloženými tvrdeniami, ktoré vo výsledku apelujú na emócie a skresľujú reálny stav.
Problémové odposluchy ako nástroj manipulácie
Výraznejší bod v informovaní o vojne v polícii prišiel vo februári 2022, keď generálna prokuratúra zrušila časť obvinení voči elitným vyšetrovateľom z NAKA, no zároveň zamietla ich sťažnosť voči vzneseniu obvinenia. Súčasťou zverejneného uznesenia generálnej prokuratúry boli aj časti prepisov odposluchov, ktorých sa okamžite chopili opoziční politici a niektoré médiá.
Tlačovú besedu k tejto téme zvolal napríklad Robert Fico spolu s Robertom Kaliňákom. Na nej obaja pracovali s útržkami zo súkromných rozhovorov medzi vyšetrovateľmi, ktoré obsahovali expresívne či vulgárne výrazy smerujúce k vyšetrovateľke Santusovej. Počas tlačovej konferencie zároveň niekoľkokrát zaznelo, že dané prepisy jasne dokazujú existenciu údajnej zločineckej skupiny pôsobiacej na NAKA a pracujúcej v prospech súčasnej vlády.
Intenzívne sa tejto téme venoval aj poslanec za stranu Hlas Matúš Šutaj Eštok. Ten podobne ako členovia strany Smer-SD interpretoval zverejnené nahrávky a prepisy ako konšpiráciu zo strany vyšetrovateľov, ktorých cieľom mala byť represia voči opozičným lídrom. Poslanec Šutaj Eštok tento naratív zároveň prezentoval ako bezpochyby pravdivý napriek tomu, že spochybnená bola už aj integrita samotných prepisov a odposluchov.
Problémov v tomto smere existuje hneď niekoľko. Na prvý dlhodobo upozorňujú vyšetrovaní policajti a ich právni zástupcovia. Tí hovoria o tom, že im nebol sprístupnený kompletný záznam odposluchov napriek tomu, že na to majú ako procesná strana nárok.
Druhý problém vyplýva z podozrení o účelovom manipulovaní nahrávkami. Už v roku 2021 rozhodol krajský súd v Bratislave o prepustení vyšetrovateľov z väzby na základe toho, že inšpekcia účelovo vytrhávala časti odposluchov z kontextu. V súčasnosti sa však objavujú ďalšie podobné prípady, keď inšpekcia na základe odposluchov vyhotovila nesprávny prepis, ktorý zásadne zmenil význam sledovanej konverzácie.
Téma vojny v polícii je komplikovaná a úzko súvisí s inými politicky a mediálne exponovanými témami. Pre mnohých Slovákov a Slovenky so sebou zároveň nesie silný emočný náboj, čo je pochopiteľné s ohľadom na jej dôležitosť. V súčasnosti sa však bez jasných súdnych rozhodnutí a dostatku vierohodných dôkazov nedá jasne hovoriť o tom, či je pravda na jednej alebo druhej strane.
Toto informačné vákuum je ideálne pre vytváranie rôznych dohadov či špekulácií, ktoré však nemôžu byť jednoznačne preukázané. Mnohí aktéri sa napriek tomu snažia verejnosť presvedčiť o tom, že práve ich scenár je ten pravdivý, k čomu využívajú rôzne manipulačné techniky alebo tendenčnú prezentáciu faktov. Nebezpečným vedľajším produktom tejto situácie môže byť drastické zníženie dôvery občanov v právny štát a štátne inštitúcie presadzujúce zákon.
Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
