Ak Facebook odmieta mazať klamlivé príspevky a zároveň prisľúbi, že ich aspoň označí, mal by tak robiť dôrazne a plošne. Sloboda slova predsa znamená možnosť vyjadriť názor, nie svojvoľne ohýbať realitu.
Sila informácií je v dnešnej dobe nesporná. Svoje o tom vie aj šéf Facebooku Mark Zuckerberg, ktorý vyjadreniami o bezhraničnej slobode slova maskuje nedostatočnú kontrolu obsahu na svojej sociálnej sieti.
Dlhodobo odmieta plošné overovanie príspevkov či fact-checking vyjadrení politikov. Na začiatku pandémie COVID-19 vyhlásil, že čiastočne prehodnotí svoj postoj a zaviazal sa chrániť používateľov pred dezinformáciami. O tom, či bola jeho snaha presvedčivá a iniciatíva úspešná, jasne hovoria čísla.
Na Slovensku okrem odborníkov na informačnú bezpečnosť z mimovládnych think-tankov na problém poukazuje aj Ľuboš Kukliš, riaditeľ Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Jeho úrad sa problematike boja proti dezinformáciám venuje od roku 2018, keď predsedal európskej sieti regulátorov – ERGA. Upozorňuje, že „kríza súvisiaca s ochorením COVID-19 ešte viac zvýraznila potrebu efektívnej regulácie sociálnych sietí“.
Zdieľaj, lajkuj, komentuj
Americká nezisková organizácia Avaaz vo svojej novej štúdii analyzovala 82 dezinformačných webov a 42 najsledovanejších facebookových stránok, ktoré šírili ich obsah.
Ide o stránky, ktoré sa venujú zdraviu a celkovo na Facebooku dosiahli približne 3,8 miliárd videní a 130 miliónov interakcií v piatich krajinách – v USA, Nemecku, Veľkej Británii, Taliansku a Francúzsku.
Interakcie sú štandardnou metrikou pre meranie výtlaku obsahu na Facebooku. Ide o súčet „páči sa mi“, komentárov a zdieľaní určitého príspevku. Analyzované weby často dezinformácie o zdraví prezentujú ako seriózne a dôveryhodné informácie založené na vedeckých poznatkoch.
Jedným z najdôležitejších kanálov pre všetkých 82 analyzovaných webov boli práve facebookové stránky, kde obsah videlo 43 % ľudí. Cez osobné profily a uzavreté skupiny videlo obsah 48 % a cez verejné skupiny zostávajúcich 9 %.
Zaujímavé je, že najväčšiu popularitu dosahovali tieto stránky práve vtedy, keď pandémia vrcholila – v rovnakom čase, keď Facebook sľuboval rázny zásah a ochranu používateľov proti dezinformáciám.
Štúdia porovnáva aj dosah uvedených dezinformačných webov s dosahom relevantných zdravotníckych inštitúcií v spomínaných piatich krajinách a so Svetovou zdravotníckou organizáciou či Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb.
Závery porovnania sú zarážajúce. Obsah z desiatich najsledovanejších dezinformačných stránok videlo 4-krát viac ľudí ako obsah z desiatich najsledovanejších zdravotníckych inštitúcií.
Povedz mi, čo čítaš, ja ti poviem, kto si
Výrok sa prisudzuje Goethemu. Čo by však velikán nemeckej literatúry povedal na infopriestor 21. storočia manipulovaný ziskuchtivými algoritmami?
Vieme, že algoritmy sociálnych sietí nám podsúvajú obsah, ktorý sa nám páči, preto je tento rozdiel čiastočne pochopiteľný. Nič to však nemení na tom, že Facebook v boji proti infodémii zlyhal.
Avaaz sa v štúdii zameral aj na analýzu 174 konkrétnych príspevkov, ktoré renomované fact-checkingové organizácie predtým označili za vymyslené, zavádzajúce alebo čiastočne zavádzajúce. Iba 16 % z týchto 174 príspevkov Facebook označil varovaním.
Označovanie nepravdivých správ pre Facebook zastrešujú nezávislé organizácie a inštitúcie, ktoré sú členmi medzinárodnej fact-checkingovej siete IFN.
Pre Slovensko je to organizácia Agence France-Presse. Úlohou fact-checkera je posudzovať podnety od používateľov, ale aj proaktívne dezinformácie vyhľadávať. Nad označeným príspevkom následne visí informácia, že ide o klamlivú správu, pripojené sú aj odkazy na jeden alebo viacero dôveryhodných zdrojov.
Upozornenie dostane používateľ aj pred zdieľaním označeného príspevku. Sociálna sieť zároveň označený obsah posúva na nižšie priečky, no očividne nedostatočne.
Všetky stránky sa však, samozrejme, snažili označeniu vyhýbať. Jedným z najbežnejších spôsobov bolo, že znovu uverejnili rovnaký alebo čiastočne pozmenený príspevok alebo ho preložili do iného jazyka. Zo zistení jasne vyplýva, že systém fact-checkingu a označovania dezinformačných príspevkov vo Facebooku má nemalé medzery.
Ku výskumnej správe Avaaz sa vyjadril aj Ľuboš Kukliš.
„Monitorovaním toho, ako efektívne implementujú technologickí giganti ako Facebook či Twitter EÚ kódex postupov proti dezinformáciám (EU Code of Practice against disinformation), sme identifikovali viaceré slabiny existujúceho stavu. Štúdia Avaaz poukazuje na tieto slabiny a jej zistenia sú ďalším z mnohých argumentov, prečo musíme v tejto práci pokračovať, a to tak na národnej, ako aj európskej úrovni,“ povedal.
Boj s veternými mlynmi
Ak Facebook odmieta mazať klamlivé príspevky a zároveň prisľúbi, že ich aspoň označí, mal by tak robiť dôrazne a plošne.
Sloboda slova predsa znamená možnosť vyjadriť názor, nie svojvoľne ohýbať realitu.
O tom, aké je to nebezpečné, svedčí aj skutočnosť, že nemocnice práve v Spojených štátoch, kde štúdia vznikla, prijali viac než päťtisíc ľudí, ktorí na základe pochybných informácií z internetu ohrozili svoje zdravie konzumáciou čistiacich prostriedkov, metanolu či dokonca kravského moču.
Riešenie je na dosah. Chýba vôľa
Riešenie zúfalej situácie so šírením zdravotníckych dezinformácií na Facebooku pritom vôbec nie je také zložité, ako by sa mohlo zdať.
Ak by bola každá lživá informácia označená ako falošná a zároveň by odkazovala na pravdivý zdroj, mohla by popularita dezinformácií klesnúť až o polovicu. Ešte viac by však pomohli zmeny v algoritmoch.
Aby klesol dosah dezinformácií o 80 %, stačilo by, aby boli stránky, ktoré ich šíria, zobrazované v novinkách s nižšou prioritou. Na to by však vo vedení Facebooku musela priorita tejto problematiky, naopak, stúpnuť.
Zo skúseností vieme, že Facebooku na srdci neleží boj proti dezinformáciám, ale vlastný imidž.
Celý obchodný model spoločnosti je totiž postavený práve na tom, že šírením kontroverzného a polarizujúceho obsahu si na platforme udržiava používateľov – čím viac ich tam má, tým viac zarobí na reklame.
