Prvé vydanie monitoringu ktorý sleduje výtlak, no najmä toxicitu slovenskej dezinformačnej scény a hlavnoprúdovej politiky
Najneskôr od hlasovania o Istanbulskom dohovore koncom marca 2019 sa ukázalo, že slovenská politická scéna sa polarizuje. Pravo-ľavé spektrum sa mení na dva tábory. Ten prvý dáva do centra tvrdú formu nacionalizmu, druhý propaguje umiernené vlastenectvo – so všetkým, čo k týmto ideológiám patrí.
Myšlienka monitoringu antisystému sa zrodila z poznania, že témy ktoré používajú naši tradiční dezinformátori postupne z periférie ich webov čiastočne prenikli do hlavnoprúdovej politiky. Fenomén sa netýka iba Slovenska. Polarizáciu politického spektra môžeme pozorovať aj v iných krajinách.
Ako funguje
Facebook sa stal hlavnou platformou slovenského informačného priestoru. Presunuli sme naň verejnú diskusiu, ale aj predvolebnú kampaň.
Monitoring antisystému je založený na meraní antisystémových naratívov v najvirálnejších statusoch na slovenskom Facebooku. Sleduje témy, ktorých šírenie v spoločnom informačnom priestore prispieva k erózii spoločných hodnôt.
Medzi sledované témy/naratívy patrí: Spochybňovanie legitimity volieb, konšpirácie a skryté záujmy, útoky na médiá, tradičné hodnoty v nebezpečí, korupcia a vplyv oligarchov, nacionalizmus, anti-USA, anti-LGBTI, anti-EU,dehumanizácia, útoky na občiansku spoločnosť a velebenie totalitných režimov.
Oslabenie protivníka spočíva v oslabení súdržnosti jeho skupiny (jednotky, armády, či národa). Strategickým nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je erózia (spoločenskej) súdržnosti. Naratívy ktoré prispievajú k polarizácii a fragmentácii spoločnosti, ktoré propagujú hodnoty nekompatibilné so súčasným zriadením preto dokument považuje za antisystémové.
Prečo sú povedzme konšpirácie alebo útoky na občiansku spoločnosť z dlhodobého hľadiska nebezpečné ukáže vizualizácia:
Nacionalizmus a vlastenectvo
Metodológia monitoringu jasne rozlišuje medzi nacionalizmom a vlastenectvom, pričom ten prvý považuje za nekompatibilný so súčasným spoločenským zriadením.
Nacionalizmus
Je jednou z dominantných ideológií v súčasnom politickom diskurze, ktorej komunikačné metódy aktívne delegitimizujú základné atribúty súčasného politického zriadenia. Je exkluzívna (v zmysle slova „exklúzia“), založený na vyčleňovaní inakosti (národnej, etnickej, kultúrnej,rodovej a sexuálnej).
Jeho zástupcovia si nárokujú na prístup ku zdrojom štátu na základe národnej identity a nie na základe konštruktívneho politického programu – projekty, reformy).
Apelujú na idealizovanú minulosť, vytvárajú alebo utvrdzujú vášne a pocity oddanosti,povzbudzujú pocity nostalgie, pripomínajú hrdinskú minulosť, historické krivdy a zároveň podnecujú strach z historických nepriateľov a podľa potreby vytvárajú nepriateľov nových.
Politická komunikácia je postavená na vytváraní strachu a neistoty. Je to stav, ktorý je v priamom rozpore so situáciou, kedy by tieto emócie boli prirodzenou reakciou na legitímnu bezpečnostnú hrozbu (napr. vojenský útok susedného štátu). V stave, kedy táto absentuje, politická mobilizácia ju utvára diskurzívne: stavia spoločnosť do pozície obete, démonizuje a dehumanizuje protivníkov a tretie strany.
Postupne tým eroduje hodnoty tolerancie, etického správania a posúva spoločne zdieľané normy prípustného násilia, ktoré je voči protivníkovi dovolené uplatniť a dláždi tým cestu ku legitimizácii politického násilia.
Politickou ambíciou je zastaviť a/alebo zvrátiť dôsledky globalizácie, a vrátiť sa k stavu, kedy boli vnútorné záležitosti štátu pomerne dokonale izolované od vonkajšieho sveta. Žiadne medzinárodné ľudskoprávne organizácie, či Európsky súdny dvor, ktoré by spochybňovali rozhodnutia štátu.
Národný princíp a štátna suverenita prevažujú nad právami občanov a ľudskými právami všeobecne. Predstavitelia štátu majú v ideálnom prípade monopol na interpretáciu použitia štátnej moci.
Znamená to aktívne vylúčenie alternatívnych kritických hlasov z radov médií, občianskej spoločnosti, resp. medzi- a nadnárodných organizácií a inštitúcií. Ciele a metódy ktoré nacionalizmus deklaruje a uplatňuje sú v priamom rozpore so základnými atribútmi súčasného politického zriadenia (systému) a považujeme ho preto za antisystémový.
Vlastenectvo
Je alternatívou k predošlému modelu. Národný štát sa chce nielen prispôsobiť okolnostiam rýchlo sa meniaceho globálneho spoločenstva, ale z nich aj profitovať a zároveň si zachovať svoju národnú identitu.
Je inkluzívny (v zmysle slova „inklúzia“), založený na humanizme, univerzálnych ľudských právach a hodnotách. Práva občanov prevažujú nad národným princípom a tvrdou interpretáciou štátnej suverenity. Štátna moc sa legitimizuje tým, že pre svojich občanov zaisťuje bezpečnosť a vymožiteľnosť práva – nie na základe identity.
Predstavitelia štátu nemajú monopol na interpretáciu použitia štátnej moci, pretože v systéme pôsobia kontrolné mechanizmy občianskej spoločnosti (médiá, mimovládne, národné a nadnárodné organizácie, inštitúcie a občiansky aktivisti). Zástupcovia štátu si nárokujú na prístup ku zdrojom štátu na základe konštruktívneho politického programu, ktorý ponúka reformy, investície, spolupráce a nápady ako efektívne krajinu spravovať a posúvať dopredu.
Zistenia
Najvirálnejším a zďaleka najextrémnejším antisystémovým kanálom slovenského Facebooku je stránka poslanca strany SMER-SD, ktorý svoju prítomnosť na sociálnej sieti postavil na rôznorodej kombinácii antisystémových naratívov. Najviac však na nepodložených a neoveriteľných konšpiráciách, častých útokoch na médiá a odkazoch na prvky nacionalizmu.
V porovnaní s ostatnými, najviac zo všetkých monitorovaných kanálov používa ako bežný komunikačný prostriedok dehumanizáciu názorových oponentov – jeden z atribútov nacionalizmu a plíživej legitimizácie politického násilia.
Druhý a tretí najvirálnejší sú Ľuboš Hrica a Milan Uhrík. Hrica je Slovák žijúci v Taliansku, ktorý často zdieľa anti-imigračný obsah strany Mattea Salviniho – Lega v originálnom znení so slovenskými titulkami. Nie je možné presne určiť do akej miery Hricovu virálnosť ovplyvňujú interakcie talianskych užívateľov. V novembri jeho výtlak výrazne klesol.
Uhrík dosiahol v októbri virálnosť videami z Bruselu, v ktorých ukazuje ako údajne bojuje proti migrácii a LGTBI. Raz zavádzal, že s europoslancom Radačovským zastavili migráciu, inokedy útočil na transsexuálnu profesorku-poslankyňu, inokedy rečnil pred takmer prázdnym plénom.
Ku poslancom SMERu a ĽSNS z parlamentných lavíc pridal aj Andrej Danko. V porovnaní s ostatnými je však počet antisystémových tém najnižší (viď vizualizáciu č.3).
Zďaleka najpoužívanejší naratív u všetkých analyzovaných kanálov boli konšpirácie a prvky nacionalizmu. Do jadra, podľa očakávaní, patrí spochybňovanie médií a občianskej spoločnosti, ale aj velebenie totalitných režimov (Rusko, Čína a bývalá ČSSR).
Na článku sme spolupracovali s portálom Aktuality.sk. Prečítajte si ho z iného uhla.
Východiskové dáta z monitoringu pochádzajú zo systému blbec.online.
Prečítajte si celý dokument, dozviete sa viac:
