Korupcia predstavuje pre mladé demokracie jeden z najpálčivejších problémov a v mnohých prípadoch im bráni v úspešnej transformácii. Inak na tom nie je ani Slovenská republika, ktorá si od svojho osamostatnenia prešla mnohými viac či menej známymi korupčnými kauzami, z ktorých niektoré zásadným spôsobom menili slovenskú politickú mapu.
Podľa definície Transparency International sa korupciou rozumie zneužitie zverenej moci pre osobný (respektíve súkromný) zisk. Takéto konanie pritom nielen podrýva samotné základy demokracie a dôveru občanov, ale taktiež môže za určitých okolností viesť k vážnemu porušovaniu ľudských práv či dokonca k ohrozeniu národnej bezpečnosti.
Kľúčovými hráčmi v boji proti korupcii na Slovensku sú štátne inštitúcie, špecificky orgány činné v trestnom konaní (prokurátor a policajt) a súdy. Najmä ak ide o mediálne a politicky exponované kauzy, je nanajvýš dôležité, aby bolo konanie týchto orgánov do maximálnej možnej miery transparentné a dostatočne vysvetlené verejnosti.
Práve kvôli tomu sa z niektorých strán v poslednej dobe ozýva kritika voči súčasnému generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Ten podľa kritikov nadužíva paragraf 363 Trestného poriadku, ktorý umožňuje generálnemu prokurátorovi za určitých okolností zrušiť právoplatné rozhodnutie v prípravnom konaní.
Spor o nadužívanie paragrafu 363
Počas Žilinkovho pôsobenia na poste generálneho prokurátora bolo týmto mimoriadnym opravným prostriedkom zrušené obvinenie napríklad bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi či guvernérovi NBS Petrovi Kažimírovi a ďalším. Vo všetkých troch uvedených príkladoch pritom išlo o vyšetrovanie údajných korupčných trestných činov vysokých štátnych úradníkov.
Generálny prokurátor sa voči kritike niekoľkokrát ohradil, pričom naposledy zverejnil na svojom facebookovom účte aj štatistiku využívania paragrafu 363, ktorá má dokazovať, že tento prostriedok nevyužíva nadmerne.
Na Žilinkov status reagovala šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková, ktorá poukázala na to, že zverejnená štatistika neobsahuje dostatočne detailné dáta, a teda nereflektuje využívanie paragrafu 363 správne. Petková tiež dodala, že Generálna prokuratúra jej dodatočné dáta nebola ochotná poskytnúť.
Prezidentkin zásah a jeho dezinterpretácia
Keďže komplikovaný spor o paragraf 363 vyvolával konflikty medzi Generálnou prokuratúrou a Úradom špeciálnej prokuratúry, a nedokázala ho vyriešiť ani vláda, do situácie zasiahla prezidentka Čaputová. Hlava štátu sa rozhodla požiadať Ústavný súd o zhodnotenie toho, či je paragraf 363 v súlade s Ústavou a medzinárodnými dohovormi.
V tlačovej správe prezidentskej kancelárie sa tiež uvádza, že jedným z dôvodov k tomuto kroku bola obava o oslabenie súdnej moci na úkor orgánu verejnej moci, teda generálneho prokurátora.
Prezidentkino rozhodnutie sa takmer okamžite dostalo do nemilosti niektorých politikov. Podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha napriek zrušenému facebookovému účtu pokračuje vo svojich aktivitách na Telegrame, kde má približne 32-tisíc sledovateľov. V telegramovom príspevku prezidentku obviňuje z toho, že bezprecedentne útočí na generálneho prokurátora, pretože sa bojí toho, že sa po zmene vlády „pozrie na jej vlastné prešľapy“.
Poslanec Blaha prezidentku obviňuje tiež z toho, že koná v prospech USA a je platená z amerických peňazí. Podpredseda Smeru sa v rámci svojej argumentácie tiež vracia k téme obrannej zmluvy s USA a snaží sa ju spojiť s aktuálnou situáciou okolo paragrafu 363. Prezidentku sa snaží v rámci tejto logickej kľučky vykresliť ako „slúžku“ Washingtonu. Poslancov argument tak obsahuje tzv. falošnú stopu, teda irelevantné tvrdenie, ktorým sa snaží autor zmiasť čitateľa a odviesť pozornosť od pôvodnej témy.
Premisa, ktorú Ľuboš Blaha vytvára, má však aj zásadné faktické aj logické medzery. Ak by sa prezidentka obávala trestného stíhania, bolo by napadnutie opravného prostriedku, ktorým môže byť takéto stíhanie zrušené, nelogickým krokom. Taktiež prezidentkin krok nemôže byť vnímaný ako útok na generálneho prokurátora, keďže rozhodujúce slovo v celom prípade bude mať nezávislý súdny orgán – Ústavný súd. Akékoľvek rozhodnutie Ústavného súdu pritom nebude mať žiadny vplyv na to, koho generálny prokurátor môže či bude stíhať.
Falošná dilema Fica a Hrnka
Podobne sa k téme vyjadril aj Blahov stranícky šéf Robert Fico. Ten vo videu na svojom facebookovom účte dodáva, že prezidentka sa týmto krokom rozhodla pomôcť súčasnej vláde „pozatvárať opozíciu“ pred nadchádzajúcimi predčasnými voľbami. V tomto kontexte je nutné pripomenúť, že paragraf 363 bol využitý aj pre zrušenie trestného stíhania v kauze Súmrak, v ktorej boli medzi obvinenými Robert Fico aj Robert Kaliňák.
Ďalej je však podstatné tiež to, že paragraf 363 nie je ultimátnym nástrojom spravodlivosti a na Slovensku funguje systém nezávislej súdnej moci, ktorej úlohou je rozhodovať o vine či nevine. Poslanec Fico vo svojom videu používa známy argumentačný faul nazývaný falošná dilema, v rámci ktorého sa snaží obecenstvo presvedčiť o tom, že existujú len dva varianty.
V tomto prípade sa Fico snaží svojich divákov presvedčiť o tom, že existencia právneho štátu na Slovensku je závislá od paragrafu 363 a bez neho si bude môcť vláda robiť čo chce. Realita je však omnoho komplexnejšia a sudcovia Ústavného súdu sú dostatočne kompetentní na to, aby ju zvládli vyhodnotiť a poskytnúť odborné stanovisko. Fico aj Blaha svojou rétorikou spochybňujú slovenský súdny systém a podrývajú dôveru občanov v právny štát a demokratické inštitúcie.
Do tretice sa k spochybňovaniu prezidentkinho kroku pridal bývalý poslanec za SNS Anton Hrnko. Ten sa pridáva k argumentačnej línií Fica a Blahu a tvrdí, že prezidentka plánuje zrušiť právny nástroj, ktorým generálny prokurátor zabránil politicky motivovaným tretstným stíhaniam. Hrnko píše o tom, že paragraf 363 „garantuje obvinenému, že sa nestane obeťou svojvôle vyšetrovateľov a angažovaných prokurátorov“.
Už názov príspevku, ktorý znie „CHCE PREZIDENTKA POLITICKÉ PROCESY NA SLOVENSKU?“, však napovedá tomu, že Hrnko sa podobne ako predseda Smeru dopúšťa argumentačného faulu falošnou dilemou. Hrnko totiž vytvára dojem, že na výber je buď udržanie súčasného status quo ohľadom paragrafu 363 alebo návrat monster procesov nie nepodobných tým z 50. rokov minulého storočia.
Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
