Rómovia a ich vylúčené komunity sú dlhé desaťročia terčom predsudkov, ktoré vedú k nenávistným náladám. Tzv. rómska otázka sa pravidelne stáva jednou z tém predvolebných kampaní, k jej riešeniu to však neprispieva.
Veľká časť slovenskej verejnosti vníma Rómov predovšetkým ako poberateľov dávok a záťaž pre štátny rozpočet. Výskum Slovenskej akadémie vied (SAV) z roku 2020 ukázal, že až 80% respondentov súhlasilo s tvrdením, že „Rómovia na Slovensku majú nezaslúžené výhody a využívajú sociálny systém.“
K takémuto obrazu rómskej komunity prispievajú aj nepravdivé informácie, ktoré sa šíria v slovenskom informačnom priestore.
Klamstvá riešila aj polícia
Jedným z prostriedkov na zdieľanie týchto klamlivých informácií sa v posledných rokoch stala sociálna sieť Facebook. Na nej sa šíril obrázok tabuľky, v ktorej je mesačný príjem sociálne vylúčenej rómskej rodiny, poberajúcej dávky, porovnaný s mesačným príjmom rodiny pochádzajúcej z väčšinovej časti spoločnosti.
Nepravdivé informácie v tabuľke vyvolávajú dojem, že nezamestnaná rómska rodina zarába o niekoľko eur viac. Fotku, šíriacu sa v roku 2019, vyvrátila polícia SR v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Polícia SR v príspevku udáva, že „ústredie sa už stretlo s podobnými hoaxmi, zameranými na výšku sociálnych dávok, ktoré sa šírili sociálnymi sieťami so zjavným cieľom vyvolávať nenávistné reakcie voči určitej skupine obyvateľov alebo etniku, najčastejšie išlo o Rómov.“
Podobná tabuľka s rovnakou myšlienkou bola zdieľaná už v roku 2012. Ľudia, ktorí takúto tabuľku považujú za pravdivú, nadobudnú pocit nespravodlivosti, čo môže zvyšovať mieru rasizmu na Slovensku.
Za predsudky a rasizmus však nemožno obviňovať len sociálne siete. Dáta SAV už v roku 2008 ukázali, že vyše 68% opýtaných by vnímalo negatívne, keby sa do ich susedstva prisťahovala rodina rómskeho pôvodu.
Zároveň, neskorší výskum SAV z roku 2020 ukázal, že negatívne stereotypy o Rómoch sú živené aj politikmi. Až 45,2% opýtaných akceptovalo negatívne vyjadrenia politikov o Rómoch.
Súvisiace: Na dezinformačnej scéne narastá nenávisť voči pápežovi Františkovi
Výskumy dokazujú opak
Dezinformáciu, že Rómovia sú záťažou pre verejné financie vyvracajú viaceré inštitúcie, ktoré sa touto problematikou zaoberajú.
Zo štúdie Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) z roku 2016 vyplýva, že „celková vyplatená suma všetkých sledovaných dávok, príspevkov mnohodetným rodinám predstavovala menej ako 0,1% celkových verejných výdavkov.“
Štúdia taktiež uvádza, že „to je zhruba polovica hodnoty, ktorú každoročne štát vypláca vo forme vianočného príspevku dôchodcom.“ Prečo je to tak?
Výšky poskytovaných dávok nie sú také vysoké, ako si mnohí môžu myslieť. Najdôležitejším faktorom však je, že tie najchudobnejšie rodiny často nespĺňajú podmienky na to, aby mali nárok na niektoré druhy dávok.
Aj dávku v hmotnej núdzi si treba odpracovať
Najčastejšie sa v súvislosti s rómskou komunitou na Slovensku hovorí o dávke v hmotnej núdzi. Na poberanie tejto dávky má na Slovensku nárok len človek, ktorého mesačný príjem nedosahuje úroveň životného minima. Výška životného minima sa každoročne mení a závisí aj od počtu členov rodiny.
Výška dávky v hmotnej núdzi je však výrazne nižšia ako úroveň životného minima. Dvojica s tromi deťmi, pre ktorú je výška životného minima stanovená na 668,86 €, má nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 176,40 €.
Aj tá je však podmienená prácou poberateľov. Dávka sa znižuje o 67,80€ za každú plnoletú osobu, ktorá neodpracuje minimálne 32 hodín mesačne. Zvyčajne ide o prácu pre obec alebo dobrovoľnícku činnosť.
Mnohodetné rodiny nepoberajú najviac dávok
Podľa štatistík najväčšiu časť (57,8%) poberateľov dávky v hmotnej núdzi tvoria jednotlivci. Jednotlivci a dvojice s viac ako štyrmi deťmi, čo by podľa INESS zodpovedalo bežne zaužívanej predstave mnohodetnej rómskej rodiny, netvoria viac ako 5% všetkých poberateľov dávky v hmotnej núdzi.
Ľudia, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi, majú nárok aj na príspevok na bývanie vo výške 93,40 € mesačne pre viacčlennú rodinu. Avšak, nárok naň má len ten, kto vlastní nehnuteľnosť alebo je oficiálnym nájomcom obydlia, v ktorom býva.
Podľa INESS je teda vylúčené, „aby boli poberatelia tohto príspevku obyvatelia chatrčí, ktoré boli postavené bez príslušného povolenia, resp. na cudzom pozemku,“ čo je často prípadom obyvateľov segregovaných rómskych komunít.
Deti nie sú cestou k bohatstvu
V súvislosti s dávkami sa často objavuje stereotypná predstava, že rómske rodiny sú mnohodetné práve kvôli tomu, aby získali od štátu viac dávok.
Hoci nie je možné vylúčiť akékoľvek zámery jednotlivcov, faktom zostáva, že veľký počet detí nemá veľký vplyv na výšku dávok.
Výška dávky v hmotnej núdzi síce závisí od množstva detí v rodine, ale nie výrazne. Rodina s 1-4 deťmi má nárok na 176,40 € mesačne. Ak má rodina viac ako 4 deti, výška dávky sa zvyšuje o približne 60 €.
Oficiálne dáta potvrdzujú, že ľudia rómskeho pôvodu majú zväčša väčší počet detí ako ľudia z majority. Zo štúdie z roku 2017, ktorá skúmala počet rómskeho obyvateľstva, vyplýva, že „kým na Slovensku podľa výsledkov sčítania 2011 pripadalo na jednu ženu vo veku 30-34 rokov v priemere 1,3 dieťaťa, Rómky v tomto veku už mali viac ako 3 deti.“
Štúdia Rozvojového programu OSN (UNDP) z roku 2015 však po skúmaní plodnosti rómskych žien ukázala, že ich počet detí sa líši podľa stupňa segregácie. Ženy, ktoré žijú integrovane majú menej detí ako ženy, ktoré žijú segregovane. Čo je príčinou?
Ekonomické ukazovatele
Dôvod, prečo majú niektorí príslušníci rómskej menšiny na Slovensku väčší počet detí ako väčšina majority, môže byť individuálny. Vo všeobecnosti však počet detí v rodinách priamo súvisí so sociálnymi podmienkami, v ktorých rodiny žijú.
Hrubý domáci produkt (HDP) bohatej krajiny ako je Kanada v roku 2019 dosahoval 1,742 bilióna dolárov a priemerný počet detí na jednu Kanaďanku bol 1,51. HDP chudobnejšej krajiny ako je Nigerská republika v Afrike v roku 2019 dosahoval len 12,912 miliardy dolárov a priemerný počet detí na jednu Nigérčanku bol v tom istom roku 6,82.
Rovnako to platí aj pre Slovenskú republiku, kde sa pôrodnosť od roku 1950 dodnes znížila z 3,59 na 1,53.
V skutočnosti je príčin vyššej pôrodnosti v chudobných oblastiach mnoho, a keďže sa jedná o individuálne ľudské osudy, je nemožné určiť dôvody, ktoré by platili všade a pre všetkých.
Slovensko je však dôkazom toho, že chudoba vedie k nedostatku vzdelania. Nedostatok vzdelania väčšinou znamená neznalosť antikoncepčných metód, či modelu plánovaného rodičovstva. Nehovoriac o tom, že pre tých najchudobnejších sú antikoncepčné prostriedky finančne nedostupné.
Zrušenie dávok problémy Slovenska nevyrieši
Prostredníctvom ilustračného prepočtu mesačného príjmu dlhodobo nezamestnanej segregovanej rodiny s 5 deťmi štúdia INESS udáva odhadom 333,7 €.
Odborné výskumy dokazujú, že dávky poskytované mnohodetným rodinám nie sú záťažou pre verejné financie. Zníženie alebo úplné zrušenie dávok pre tých najchudobnejších by nemalo výrazný vplyv na ekonomiku krajiny, ale pre jednotlivé rodiny by takýto krok mohol byť devastačným.
Preto je nevyhnutné problémy súvisiace s marginalizáciou rómskych komunít riešiť súborom premyslených a výskumom podložených opatrení. Opatrenia by sa ale nemali sústrediť len na ekonomické a sociálne výsledky, ale aj na element ľudskej dôstojnosti a potrieb, ktoré majú samotní príslušníci menšiny.
Avšak, na to, aby mali takéto opatrenia politickú podporu, je najprv potrebné znížiť mieru rasizmu a nenávisti smerom k rómskej menšine, ktoré sú podporované aj vyššie analyzovanými dezinformáciami.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
