Verejný diskurz a politické kampane sa do veľkej miery presunuli do netransparentného kyberpriestoru a na sociálne siete. Dezinformátori, politici a extrémisti sa pred zákonom, či verejným tlakom skrývajú za rúšku virtuálnej anonymity tak, ako by si to v reálnom svete nikdy dovoliť nemohli.
Robia to cez anonymné weby a facebookové stránky, ktorých administrátorov anonymizuje a chráni sama sociálna sieť. Tento nešvár sa u nás v posledných rokoch rozmohol a nemalým spôsobom zmenil to, ako prijímame informácie, čomu veríme a kam chceme ako krajina kráčať.
Jedna zo základných poučiek mediálnej gramotnosti však znie: „má text autora?“ Má „spravodajský“ web redakciu? Veľmi často sa totiž stáva, že ľudia, neznalí moderného nešváru, konzumujú v dobrej viere správy bezcharakterného dezinformátora, či straníckeho ideológa-propagandistu. Stačí spomenúť weby, ktoré šíria propagandu ĽSNS.
Vladimír Šnídl z Denníka N ich nedávno zhrnul. Dnes identitu ľudí v pozadí už poznáme a radi sme k tomu svojou troškou prispeli. Iné weby však autorstvo stále úspešne skrývajú. Jedným takým je aj DennikDnes.sk
Falošní autori
Webovú stránku spravuje niekoľko účtov s falošnými menami a fotografiami. Pri spätnom vyhľadávaní, sa ani jedna fotografia nikde inde na internete nenachádza. Pravdepodobnosť že ani jeden z piatich autorov svoju profilovú fotografiu nepoužije aj niekde inde je pomerne malá.
Dnes však umelá inteligencia dokáže vygenerovať realistickú podobizeň človeka ktorý nikdy nežil. Na počkanie. Profil s falošnou fotografiou, ktorú nemusíte niekomu kradnúť môžete mať za okamih.
Metódami dátovej analýzy sa v tomto prípade k odpovediam dostať nedá. V kontexte volieb preto ostáva iba analyzovať obsah. Zvolili sme jednoduchú metódu merania sentimentu voči jednotlivým politikom alebo politickým stranám.
Kritizuje článok jednostranne a nevyvážene niektorého politika, či politickú stranu alebo naopak niekoho nekriticky vyzdvihuje? Ak nie je možné zistiť identitu autorov, ich zámer by sa mal dať pomerne spoľahlivo vyčítať z obsahu, ktorý produkujú.
Analýza
DennikDnes.sk publikoval asi do polovice januára 2020 aj krátke bulvárne správy. Od vtedy sa však produkcia zamerala takmer výlučne (81,8%) na parlamentné voľby.
Analyzovali sme všetky články od 14.1.2020 do 25.2.2020, spolu 88. Až 56 (63,6%) z nich vyjadruje nekriticky negatívny sentiment voči konkrétnemu politikovi, či strane a 16 článkov niektorých vykresľuje v dobrom svetle. 16 článkov bolo neutrálnych.
Články najviac útočia na stranu Progresívne Slovensko, Za ľudí, SMER, ĽSNS a SME Rodina.
Naopak, za posledný mesiac si žiadnu kritiku nevyslúžil Tomáš Drucker, ktorého DenníkDnes.sk vychválil v ôsmich článkoch a Igor Matovič o ktorom napísali autori päť krát. Stojí za zmienku, že jeden negatívny článok proti OĽANO bol namierený na Joža Pročka a to 15.1.2020. Od 16.1. DenníkDnes.sk o OĽANO a jej predstaviteľoch negatívne nepísal.
Tlačové oddelenia strán Dobrá Voľba a OĽANO včera na žiadosť o vyjadrenie nereagovali.
Doplnené 26.2. 13:20
Na správu odpovedala hovorkyňa Martina Šoltésová: „DOBRÁ VOĽBA nemá k uvedenému webu žiadny vzťah.“
Vytváranie kontroverzného a často senzačného obsahu, ktorý algoritmy Facebooku preferujú a pomáhajú rozširovať, sa veľmi rýchlo odrazila aj v mimoriadne prudkom náraste fanúšikov facebookovej stránky DenníkaDnes.sk
DenníkDnes.sk má na Facebooku 41,415 nasledovateľov a mesiac pred parlamentnýmni voľbami mal výtlak 112,612 interakcií (súčet páči sa mi, komentárov a zdieľaní) čo ho radí do prvej najvirálnejšej pätnástky stránok s problematickým obsahom.
