Falošné správy o mobilizácii sa v Česku a na Slovensku začali šíriť v úvode nového roka.
Dezinformácie majú v krajinách odlišný pôvod, v oboch prípadoch je však mobilizácia spomínaná v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine.
Napriek tomu, že obe krajiny sú súčasťou NATO a možnosť priameho vojenského zapojenia je nízka, potencionálna hrozba mobilizácie znepokojila mnohých občanov. Stovky mužov podalo vyhlásenie o odopretí povinnosti výkonu mimoriadnej služby.
Rutinné cvičenia si pomýlili s mobilizáciou
Na slovenských sociálnych sieťach sa na začiatku roku 2023 šíril dokument o „plánovanom komplexom cvičení k plneniu úloh po vyhlásení vojnového stavu a nariadení mobilizácie ozbrojených síl SR“. Dezinformačný web Bádateľ z tohto dokumentu spravil senzáciu o povinnej mobilizácii, ktorej uverili tisícky ľudí.
Polícia SR prostredníctvom svojej stránky na Facebooku na dezinformáciu upozornila a vyvrátila ju. Doplnila, že spomínaný dokument sa týka každoročných cvičení, ktoré majú preveriť administratívnu pripravenosť na mobilizáciu.
Cvičení sa zúčastňujú Ozbrojené sily SR a niektoré okresné úrady v spolupráci so Slovenskou poštou. Nasledujúcu praktickú časť absolvujú len profesionálni vojaci a civilného obyvateľstva sa netýka. Cvičenia nie sú spojené s kontextom vojnového konfliktu na Ukrajine a slovenskí občania nie sú povolávaní na front. Túto informáciu potvrdil aj Úrad vlády SR a Ministerstvo obrany SR.
Napriek tomu, že slovenské štátne orgány problematiku objasnili, dezinformačná scéna pokračovala v šírení nepravdivých správ v online aj offline svete. Konšpirátor Peter Staněk na svojej prednáške hovoril o troch vlnách, v ktorých majú byť občania povolávaní ako posily do armády, medzi nimi aj občania, ktorí odopreli mimoriadnu službu. Krátky záznam z prednášky má na TikToku viac ako 60-tisíc videní a je zdieľaný aj na Facebooku.
Branná povinnosť, teda povinnosť podrobiť sa odvodu a vykonať povinnú vojenskú alebo inú službu, vzniká občanovi Slovenskej republiky od 19 do 55 rokov. Občania majú právo na odopretie výkonu mimoriadnej služby počas stavu bezpečnosti vždy do 31. januára daného roku a to z dôvodu rozporu so svedomím alebo náboženským vyznaním.
Okresné úrady v posledných dňoch obdržali stovky vyhlásení, kde muži toto právo využívajú. Vzor tlačiva sa šíri na sociálnych sieťach, kde prebieha aj debata, či toto vyhlásenie podať.
Obyvatelia v Česku dostávajú sms-ky s výzvou na mobilizáciu
V Česku boli správy o údajnej mobilizácii úzko spojené s prezidentskými voľbami. Na sociálnych sieťach sa šírili príspevky, že vtedajší kandidát a súčasný prezident ČR generál Petr Pavel chce vtiahnuť Česko do vojny. Tento naratív bol jedným z hlavných protiargumentov jeho protikandidáta, bývalého českého premiéra Andreja Babiša.
Dezinformátorom napomáha Pavlova vojenská minulosť, niekdajšie pôsobenie na vrcholových pozíciách v NATO a aj podpora Ukrajiny. Podobným vyhláseniam o pláne zapojenia sa do vojnového konfliktu na Ukrajine však čelili aj ďalší prezidentskí kandidáti, ktorí vypadli v prvom kole volieb – Danuše Nerudová, Pavel Fischer a Marek Hilšer.
Generál Pavel sa voči nepravdivým tvrdeniam jednoznačne ohradil. Podľa neho je strašenie vojnou a mobilizáciou zbabelé. Uviedol, že práve kvôli skúsenostiam z armády, kde videl následky vojny na vojakoch aj obyvateľoch, si vojenské zapojenie Česka neželá. Pavlov súper v druhom kole Andrej Babiš situáciu využil a nechal vylepiť billboardy s nápisom „Nevtiahnem Česko do vojny. Som diplomat. Nie vojak.“
Mnohí Česi dostali sms správy s výzvou na dostavenie sa na najbližšiu pobočku Armády Českej republiky, kde mali byť vyzbrojení a povolaní na front na Ukrajine. O prípadoch informovala Polícia ČR na svojom Twitteri a vyzvala na nahlásenie takýchto správ.
Falošné správy o mobilizácii sa šírili aj prostredníctvom reťazových e-mailov. Hlavnou cieľovou skupinou majú byť marginalizované skupiny či seniori. Podobne ako na Slovensku sa na českých sociálnych sieťach objavovali návody ako mobilizáciu odmietnuť.
Kedy môže byť vyhlásená mobilizácia?
Na Slovensku vyhlasuje mobilizáciu prezident za základe rozhodnutia vlády. Rovnako je to aj s vojnovým stavom, na ktorého vyhlásenie je nutné splnenie viacerých podmienok, ako je bezprostredná hrozba napadnutia cudzou krajinou. V Česku môže vyhlásiť mobilizáciu prezident na návrh vlády len počas vojnového stavu, ktorý vyhlasuje parlament.
Zatiaľ čo slovenské ministerstvo obrany uistilo občanov, že žiadna mobilizácia neprebieha, nie je plánovaná a nie sú splnené podmienky na vyhlásenie vojnového stavu, v Česku zdvihlo obočie vyhlásenie náčelníka generálneho štábu Karola Řehka.
Ten v rozhovore pre internetový portál iDNES.cz povedal, že v prípade zapojenia NATO do vojnového konfliktu na Ukrajine, bude česká armáda potrebovať pomoc celej spoločnosti. Informáciu následne prebrali dezinformačné médiá, ktoré správu podávali s manipulatívnym podtónom.
Podobné správy o falošnej mobilizácii sa šírili aj v Poľsku odkiaľ malo ujsť 70-tisíc mužov. Hoax vyvrátila slovenská polícia so slovami, že ide o ďalší pokus ruskej propagandy manipulovať s názormi verejnosti.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
