Predseda parlamentu a líder strany Sme rodina v posledných týždňoch čelí trestnému oznámeniu, ktoré naňho podala jeho bývalá partnerka Barbora Richterová. V liste, ktorý rozposlala aj poslancom parlamentu, vyjadruje obavu o svoj život a tvrdí, že ju sledujú autá, ktoré podľa nej patria Slovenskej informačnej službe (SIS), ktorú Kollár údajne nasadil, aby ju sledovala. Post šéfa SIS, podľa koaličnej zmluvy po voľbách v roku 2020, patrí Sme rodina, ktorá si tam dosadila svojho nominanta. Národná kriminálna agentúra (NAKA) sa tak okrem trestného oznámenia zaoberá aj podozreniami z prenasledovania.
Podľa policajného prezidenta Štefana Hamrana evidenčné čísla áut, ktoré mali Richterovú sledovať, nie sú evidované v policajnej databáze. To by mohlo znamenať, že vozidlá patria štátnym zložkám. Zároveň poznamenal, že polícia vie, komu dané evidenčné čísla patria. V kontexte s týmito súvislosťami sa tak možno bude vyšetrovať aj podozrenie zo zneužívania štátnej moci na súkromné účely.
Hra s „politickým pozadím“
Samotný Boris Kollár priznal, že dal svojej expartnerke „zopár faciek“, no obvinenia zo sledovania odmieta. Tvrdí, že je to útok na Sme rodina, ktorý má politické pozadie.
Aj keď je daná vec ešte len v štádiu vyšetrovania, ide o závažné podozrenia. Ak by sa preukázalo, že druhý najvyšší ústavný činiteľ, alebo akýkoľvek iný verejný činiteľ zneužil štátnu moc na súkromné účely, zásadne by to podkopalo princípy právneho štátu.
Na ešte väčšej mediálnej popularite kauzy pridal aj Robert Fico. Napriek tomu, že mu už dlhodobo vadia vyšetrovacie procesy, ktoré na Slovensku prebiehajú a pravidelne spochybňuje vyšetrovateľov, prokuratúru a nezávislosť súdov, potenciálne zneužitie štátnej moci mu tentokrát nevadí.
Na svojej tlačovej konferencii vykreslil úplne iný príbeh, v ktorom do popredia klasicky staval špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Napriek tomu, že daná kauza sa začala odvíjať od verejného priznania Borisa Kollára o fyzickom útoku a údajného sledovania jeho bývalej partnerky Richterovej, predseda SMER – SSD prípad spája s pripravovaným útokom na generálneho prokurátora Maroša Žilinku a šéfa SIS Michala Aláča.
„Systém vybraných ľudí“
Kauza Borisa Kollára je podľa Fica útokom na inšpekčný tím Oblúk, ktorý pripravoval podklady na trestné stíhanie skupiny vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Lipšic a čurillovci sa týmto spôsobom podľa Fica pokúšajú zachrániť pred následkami svojich činov. Podľa neho vyšetrovatelia vedia, že proti nim existujú presvedčivé dôkazy, vrátane nahrávok.
Dôveryhodnosť nahrávok však už bola niekoľkokrát vyvrátená a stále viac informácií naznačuje, že trestné stíhanie vyšetrovateľov bolo účelové. Prepisy nesedia so zvukovým záznamom a viaceré boli dokonca pozmenené. Rovnako sú k dispozícii už tri súdne rozhodnutia, ktoré potvrdzujú, že vyšetrovatelia okolo Čurillu sa žiadnych pochybení a manipulácií nedopustili. Sťažnostný súd dokonca rozhodol, že trestné stíhanie bolo nedôvodné.
„Správy, na základe ktorých stíhali a obvinili vyšetrovateľov, vznikli na pôde SIS za pána Aláča. Tieto dokumenty boli na súde roztrhané na kusy,“ hovorí Hamran.
Podľa Fica za vedenia Lipšica vytvorili čurillovci systém, v ktorom sú vybraní ľudia bez dostatočných dôkazov obviňovaní a zatíkaní, čo je v rozpore s právnymi princípmi. Tvrdí, že tento systém sa najskôr zameral na politickú stranu SMER – SSD, ale teraz sa dotýka „každého, kto sa vzoprie systému“.
Politické naratívy vs realita
Tento naratív o unesenom štáte a zneužívaní polície na politické hry predstavitelia SMER – SSD budujú už dlhodobo a je verejne známy. Napriek tomu netreba zabúdať, že ku dnešnému dňu neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia mohli potvrdiť.
V žiadnej z káuz, v ktorých práve prebieha vyšetrovanie a týkajú sa aj niektorých bývalých vládnych predstaviteľov, nie je spochybnená dôveryhodnosť trestného stíhania. Práve naopak, existujú viaceré dôkazy a aj rozhodnutie súdu, že trestné stíhanie čurillovcov bolo neopodstatnené.
Nepravdivé je tiež tvrdenie, že prezidentka Zuzana Čaputová a policajný prezident Hamran sú zapojení do prípravy útoku na generálneho prokurátora a šéfa SIS. Podľa naratívu, ktorý SMER – SSD vytvára, polícia a prokurátori sú využívaní ako nástroje v politických hrách a v snahe zdiskreditovať opozíciu pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami.
V skutočnosti však polícia pracuje na základe dôkazov a nie na objednávku – je to samostatný a nezávislý orgán, ktorý stojí mimo politického diania a parlamentných volieb. Ficove nepretržité pokusy o vytvorenie opačného naratívu sledujeme už dlhšiu dobu. Už tradične na to používa svoje obľúbené ciele, ako je napríklad Čaputová, Lipšic alebo čurillovci.
„Ak vyšetrovatelia naozaj zabezpečia dostatok dôkazov a bude potrebné vzniesť obvinenie voči konkrétnej osobe tak sa vznesie,“ povedal šéf NAKA Ľubomír Daňko.
Okrem toho NAKA zaviedla nový systém, podľa ktorého vyšetrovatelia o jednotlivých zásahoch odbory ani vedenie už vopred neinformujú.
Pochybovačné naratívy podkopávajú dôveru v spravodlivosť na Slovensku, no priťahujú značnú pozornosť verejnosti, čo je pre viacerých verejných predstaviteľov krátko pred voľbami veľmi atraktívne. Politický boj by však nemal spochybňovať právny štát a zahrávať sa s informáciami, ktoré nie sú pravdivé a navyše sú veľmi polarizujúce.
Je kľúčové zachovať objektivitu a nepodliehať potenciálnym politickým manipuláciám. Akékoľvek zneužitie štátnej moci by mohlo vážne narušiť zásady právneho štátu. Tie však narúšajú aj manipulácie a dezinformačné naratívy, ktoré erodujú verejnú dôveru v inštitúcie a vedú k destabilizácii demokratického systému.
Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
