Záhadný ruský investor hotela v centre Bratislavy má blízko k Putinovmu oligarchovi, príbuznému Lexu a rodine bývalého ministra Černáka

V Rusku mal biznisovo pomôcť jednému z najväčších Putinových podporovateľov, na Slovensku ho zas zastupuje najmladšia generácia klanu Lexovcov.

Článok vychádza v rámci série investigatívnych článkov „V tieni sankcií: Ruské peniaze na Slovensku“, ktoré sú výsledkom spolupráce medzi portálmi Aktuality.sk, Infosecurity.sk a Inštitútom pre budovanie odolnosti.

Autor textu: Peter Sabo

Cesty na nábreží Dunaja sa zbiehajú na mieste, kde stojí hotel, ktorý dlhé roky niesol názov Danube. V nedávnej minulosti sa dostal do centra pozornosti nezvyčajnou rekonštrukciou – neforemná fasáda sa nakoniec po vlne kritiky musela meniť. Dnes nesie nové meno Park Inn by Radisson Danube Bratislava.

Hotel v srdci Bratislavy má majoritného vlastníka z Ruska – je ním Jevgenij Žulanov, podnikateľ a investor z ruského mesta Perm. Spolu s ním figuruje vo vlastníckej štruktúre rodina Černákovcov. Najznámejším spomedzi nich je bývalý dvojnásobný minister Ľudovít Černák, ktorý po odchode z politiky svoju kariéru zasvätil biznisu.

Žulanov sa delí s Černákovcami o hotel už dlhé roky – obaja títo spoluvlastníci sa pritom venujú ďalším zaujímavým oblastiam biznisu.

Budova hotela Danube / Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Ruský podnikateľ Žulanov je na Slovensku prakticky neznámy, no v Rusku je to inak. V domovine sa venoval najmä podnikaniu v oblasti IT a rozhodne nepatril k bezvýznamným hráčom na trhu.

Ako uvádzajú ruské médiá, Žulanov prerazil najmä v odvetví telekomunikácií a jeho firmy dodávali služby veľkým telekomunikačným spoločnostiam v Rusku. Vlastnil aj spoločnosti, ktoré sa zaoberali napríklad biznisom s počítačovými hrami či hudbou. Do jeho portfólia však patril aj najväčší firemný komunikátor v Rusku, teda softvér podobný produktom ako je napríklad Microsoft Teams.

Pozreli sme sa na jeho podnikateľskú minulosť v Rusku, kde je Jevgenij Žulanov zapojený do schémy ovládnutia biznisu úspešného podnikateľa, pričom linky vedú k známemu oligarchovi a podporovateľovi Vladimira Putina Konstantinovi Malofejevovi.

Na kábli Ruska?

Medzi najväčších zákazníkov Žulanovových firiem patril štátny Rostelekom, teda národný poskytovateľ internetu a telefónneho spojenia v Rusku. Prakticky žiadny telefonát naprieč Ruskom alebo internetové pripojenie nemôže ísť mimo neho. V roku 2017 dokonca padlo rozhodnutie, že Rostelekom bude spravovať národnú databázu biometrických údajov. Do tejto databázy sa ukladajú všetky biometrické dáta, ktoré v Rusku získa štát, ale aj banky. Sú to napríklad fotografie, odtlačky prstov či vzorky hlasu, ktoré tak končia v tejto štátnej firme.


V tieni Sankcií: Ruské Investície na Slovensku

Ruský vplyv na Slovensku v oblasti politiky, médií či neziskových organizácií je pomerne široko zmapovaný. Od pozvánok do parlamentu, cez záhradné párty až po motorkárov zo Slovenska dozerajúcich na priebeh ruských volieb sme všetky tieto aktivity mali možnosť vidieť prakticky online. Na Slovensku však existuje aj silný ekonomický vplyv kedy sa slovenské a ruské biznisy prelínajú – práve na tieto väzby sa zameriava séria článkov Inštitútu pre budovanie odolnosti v spolupráci s Aktuality.sk a s podporou Fondu pre investigatívnu žurnalistiku.


Veľký boom zažil biznis Jevgenija Žulanova v roku 2018, keď permský podnikateľ zohral dôležitú úlohu v prípade rozpadu a následného spojenia spoločnosti AT Consulting v Rusku. Tento ruský príbeh sa začal písať v čase, keď spomenutá spoločnosť získala viacero veľkých kontraktov priamo od ruských ministerstiev v hodnote miliárd rubľov (len jeden z kontraktov mal hodnotu približne 20 miliónov eur).

Za firmou stál ako majiteľ Sergej Šilov, ktorý ju sám založil len pár rokov po tom, čo skončil vysokú školu. Bol to úspešný podnikateľský príbeh: Šilov vybudoval od základov firmu, ktorá mala ročný obrat v miliardách rubľov. Lenže veľká časť týchto peňazí pochádzala od štátnych gigantov ako Rosnefť, Sberbank či už spomínaný Rostelekom.

Prvé problémy prišli okolo roku 2015, keď do firmy vstúpil gruzínsky podnikateľ Levan Vasadze a krátko nato sa rozhádal s pôvodným zakladateľom Šilovom. Šilov z firmy vystúpil a spolu s ním z firmy odchádzali aj najdôležitejšie kádre.

Konstantin Malofejev / Foto: Flickr/Lous Whinston

Gruzínec Vasadze je dnes na ukrajinských sankčných zoznamoch pre svoje extrémne pravicové vyjadrenia a blízkosť ku kremeľskému idelógovi Alexandrovi Duginovi. Tento propagandista je považovaný aj za ideológa ruskej invázie na Ukrajinu. Jeho dcéra zahynula pri výbuchu auta a jedna verzia vyšetrovania naznačuje, že atentát pôvodne mieril na Dugina.

Napoko z firmy AT Consulting odišiel aj Vasadze a svoj 95-percentný podiel predal naspäť Šilovovi. Staronový majiteľ spoločnosť rozdelil na menšie právne subjekty a zastrešil ich pod svojím vedením.

Najväčšie problémy pre Šilova však prišli v roku 2018, keď začal čeliť vyšetrovaniu za údajné nezrovnalosti pri verejnom obstarávaní. Pre podozrenie z korupcie pri dodaní softvéru pre ruské ministerstvo vnútra putoval dokonca do väzby.

Všetko priznal, neskôr sa zázračne očistil

Novinárska vyšetrovacia skupina Systema ruskej pobočky Rádia Slobodná Európa zistila, aký prekvapivý vývoj v prípade nastal. Sergej Šilov vo väzbe začal chradnúť a po mesiaci vypovedal a priznal sa ku korupčným skutkom. Za jedného zo svojich komplicov označil Alexeja Naščyokina, bývalého vysokopostaveného manažéra Rostelekomu a najmä blízkeho spolupracovníka ruského oligarchu Konstantina Malofejeva.

Práve v tom čase na scénu nastúpil spolumajiteľ bratislavského hotela Žulanov, ktorý sa stal vlastníkom viacerých firiem zo Šilovovho okruhu.

Podľa ruských novinárov a ich zdrojov však Žulanov prebral tieto spoločnosti pre už vyššie spomenutého oligarchu Malofejeva. Naznačovali to aj ďalšie kroky v týchto firmách: do vysokých pozícií sa dostali ľudia blízki Malofejevovi a prakticky ich ovládli. Na pracovnú pozíciu v AT Consultingu sa dokonca dostal Malofejevov syn Kirill.

Zázračne sa začalo aj dariť Šilovovi. Jeho zastupovanie prebral prominentný právnik a bol prepustený do domáceho väzenia. Neskôr mu dokonca aj toto obmedzenie zrušili za prísľub, že neopustí mesto. Ruské bezpečnostné zložky napokon v roku 2019 zrušili aj jeho obvinenia a mohol sa tak vrátiť do čela svojich firiem. Zmenila sa však podstatná vec: už nebol ich majoritným vlastníkom, zostal mu iba 10-percentný podiel.

Celý príbeh sa zavŕšil v roku 2022, keď sa štátny Rosatom začal zaujímať o spoločnosť AT Consulting aj ostatné firmy, ktoré zakladal Šilov. Rosatom nakoniec týždeň pred inváziou Ruska na Ukrajinu odkúpil firmy za viac ako 20 miliárd rubľov (v tom čase približne 245 miliónov eur). Veľká časť peňazí z tejto transakcie pritom skončila na účtoch firiem podnikateľa Leonida Gavrilova, ktorý má väzby na oligarchu Malofejeva.

Časová os prebratia ruskej firmy AT Consulting / Grafika: Aktuality.sk

Ako naznačujú novinári Rádia Slobodná Európa, Malofejev mal veľmi blízko k Rostelekomu už v minulosti, keď patril k jeho minoritným akcionárom. V roku 2010 ho dokonca jeden z členov rady riaditeľov Rostelekomu obvinil z postupného ovládnutia dodávateľov telekomunikačného giganta.

„Niekto za vami prišiel a povedal: ,Zajtra príde vaša firma o všetkých klientov. Ak nechcete skrachovať, dajte mi 70 percent a ja vám budem ručiť za štátne zákazky‘,“ povedal vtedy Jevgenij Jurčenko.

Príbeh, ktorý novinári načrtli, naznačuje realitu ruského biznisu. Ak ste úspešní v obchode so štátom, časom niekto príde a postupne vás ovládne. Malofejev mal na takéto ovládnutie IT firiem využiť aj podnikateľa Jevgenija Žulanova – aspoň to naznačujú zistenia.

Na obchodného partnera sme sa pýtali aj rodiny Černákovcov. Do uzávierky však na naše pokusy o reakciu nereagovali.

Pozrite si videpodcast s ďalšími informáciami o prepojeniach Jevgenija Žulanova

Kto je Konstantin Malofejev?

Konstantin Malofejev je ruský podnikateľ a konzervatívny politický aktivista.

Malofejev je zakladateľom nadácie Svätého Bazila Veľkého, ktorá podporuje rôzne kultúrne a vzdelávacie projekty v Rusku. Jeho názory a aktivity sú často spojené s podporou pravoslávnej viery a konzervatívnych hodnôt, a je známy svojimi postojmi proti LGBT právam a západným liberálnym hodnotám.

V medzinárodnom kontexte bol Malofejev obvinený z financovania separatistických síl na Ukrajine počas konfliktu, ktorý vypukol v roku 2014. Kvôli týmto aktivitám bol zahrnutý na sankčné zoznamy Európskej únie a Spojených štátov. Na Malofejeva sú vydané aj medzinárodné zatykače za financovanie polovojenských jednotiek zapojených do bojov na Ukrajine.

Malofejev je tiež zakladateľom a hlavným podporovateľom televízneho kanála Cargrad TV, ktorý je zameraný na šírenie konzervatívnych a pravoslávnych názorov. Konstantin Malofejev používa televízny kanál Cargrad TV na propagáciu svojich konzervatívnych a pravoslávnych názorov, čo zahŕňa aj podporu tradičnej rodiny a odpor voči západným liberálnym hodnotám. Cargrad TV je často považovaný za nástroj ruského informačného vplyvu a šíri proruské a anti-západné posolstvá v súlade s Malofejevovými ideologickými postojmi.


Lexovci na scéne

Jevgenij Žulanov vlastnil v Rusku aj firmu Intech – aj ona sa venuje najmä službám pre mobilných operátorov, dodáva im napríklad technológie a služby na zmenu vyzváňacích tónov. Firmu s podobným názvom má ruský podnikateľ dnes aj na Slovensku – Intech Group EU. V uplynulých rokoch pôsobila úplne nenápadne. Síce nemala žiadne tržby, no generovala zisk na úrovni niekoľkých desiatok tisíc eur, a to najmä z finančného majetku. Situácia sa vlani zmenila. Tržby firmy vzrástli na 200-tisíc eur a zisk dosiahol až 130-tisíc eur.

Ešte zaujímavejší fakt je, že v dokumentoch firmy uložených v obchodnom registri na súde možno nájsť aj generálne plnomocenstvo pre Vladimíra Lexu. Je to vnuk prednovembrového politika Vladimíra Lexu staršieho a synovec bývalého kontroverzného šéfa SIS Ivana Lexu.

Vladimír Lexa mladší tak mohol za firmu Jevgenija Žulanova vystupovať úplne samostatne. No a rovnaké splnomocnenie vystavila Lexovi aj firma Omega Investments, teda firma, ktorá oficiálne vlastní hotel Danube a jej majiteľmi sú Černákovci s Jevgenijom Žulanovom.

Vlastnícke vzťahy Hotela Danube / Grafika: Aktuality.sk

Prítomnosť jedného z členov rodiny Lexovcov je zaujímavá aj z iného pohľadu. Známa rodina totiž sama aktívne podniká v oblasti hotelierstva. Rodina Lexovcov vlastní v Bratislave hotely Tatra a Saffron, v Pezinku hotel Rozálka a v Piešťanoch hotel Magnólia.

O vyjadrenie sme požiadali aj Vladimíra Lexu, no pokusy kontaktovať ho neboli úspešné.

Černákovci v Chorvátsku s Deripaskom

Jevgenij Žulanov patrí k Rusom, ktorí majú na Slovensku najvýraznejšie obchody. Potvrdil to aj rebríček portálu Finstat, keď jeho firmu Omega Investments umiestnili na tretie miesto z pohľadu obratu – v roku 2022 firma utŕžila viac ako šesť miliónov eur.

Rodina Černákovcov, ktorá je obchodným partnerom Žulanova na Slovensku, pritom tiež nepatrí k malým hráčom – a to nielen na slovenskom, ale najmä na chorvátskom trhu. Černákovci sa tu venujú najmä developerským projektom, stavajú luxusné rezorty a apartmány. Majú napríklad postaviť najvyššiu budovu v hlavnom meste Záhreb.

Ľudovít Černák (vľavo) a bývalý minister obrany Jaroslav Baška / Foto: MOSR

Na ostrove Ugljan vybudovali niekoľko luxusných víl pod názvom Lioqa, pričom sám Ľudovít Černák sa pýšil, že veľkú väčšinu z nich si kúpili slovenskí zákazníci. Podobný projekt rodina rozbieha na rovnakom ostrove aj o niekoľko kilometrov ďalej.

Projekt Lioqa pre černákovský Sitno Holding stavala rakúska firma Strabag. Jej tretím najväčším akcionárom je cyperská firma ruského oligarchu zo sankčných zoznamov Olega Deripasku. Práve v dôsledku Deripaskových sankcií musel z dozornej rady Strabagu odísť aj jeho nominant.

Černákovci sa developerským projektom venujú aj na Slovensku. Ich podnikateľská skupina Sitno stojí napríklad za bratislavským projektom Nobelova či projektom Jantár v Jarovciach. Rodina sa chystá aj do projektu Bratislavskej športovej akadémie v Podunajských Biskupiciach. V bývalom areáli TJ Spoje chcú vybudovať nové ihriská, multifunkčnú halu a ubytovacie domy pre športovcov.

Biznis rodiny Černákovcov / Grafika: Aktuality.sk

Ľudovít Černák ako dvojnásobný minister hospodárstva sa v minulosti stal známy v prvej Dzurindovej vláde, keď po kauzách okolo podniku Nafta Gbely a banky musel odstúpiť a začal sa venovať len svojmu podnikaniu. Najprv sa rodinný biznis zameriaval na zbrojárstvo či hutnícky segment. Černák sa dostal napríklad k Podpolianskym strojárňam či zbrojárskej firme Vývoj Martin.

Postupne však z týchto oblastí vycúval. Firmu Way industries, ktorá vývíja odmínovací komplet Božena, oddelil od komplexu Stredoslovenských strojární Sitno. Do spoločnosti v minulosti vstúpila finančná skupina Slavia Capital, od ktorej ju kupoval súčasný vlastník Jozef Marinič. So Slaviou Capital sa spája známy finančník Martin Kvietik. Marinič podobne ako Kvietik má tiež väzby na politickú stranu SNS.

Ďalšia firma Vývoj Martin sa zas od Černáka dostala do portfólia skupiny MSM, ktorá spadá pod zbrojára Michala Strnada.


Kto je Ľudovít Černák ?

Po štúdiu na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave a Hutníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach pracoval v Závode SNP v Žiari nad Hronom, kde sa stal generálnym riaditeľom.

V rokoch 1992-1993 a 1998-1999 pôsobil ako minister hospodárstva Slovenskej republiky. Bol tiež predsedom Slovenskej národnej strany a neskôr členom Demokratickej únie. Po odchode z týchto strán sa pripojil k Slovenskej demokratickej koalícii (SDK), ktorá zohrala významnú úlohu v slovenskej politike, najmä počas volieb v roku 1998.

Černák musel odstúpiť z postu ministra hospodárstva v roku 1999 kvôli obvineniam z konfliktu záujmov a nejasnostiam okolo privatizačných procesov, ktoré viedol. Okrem politickej kariéry je známy aj ako podnikateľ, zakladateľ spoločnosti Sitno Holding a bývalý predseda futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava.


Projekt financovaný z Fondu investigatívnej žurnalistiky.