Ako prvý uverejnil správu Milan Mazurek. V tom čase tú informáciu však mať nemohol. Nasledovali Kotlebovské proxy stránky a ostatní tradiční slovenskí „alternatívci“. Facebook správu označil za lož, Polícia SR tvrdenia neonacistov vyvrátila.
Tragédia, ktorú spôsobí nepochopiteľné a zbytočné násilie v okamihu prekryje všetko ostatné čo sa v infopriestore odohráva. Spravodajské príspevky, reportáže, rozhovory, články – všetko čo majú televízie a iní novinári pripravené, na čom pracovali možno aj celý uplynulý týždeň, ide bokom, často sa to už nepoužije vôbec. Musia informovať o aktuálnej udalosti.
Všetko sa odohráva mimoriadne rýchlo a kto reaguje ako prvý, zvyčajne pritiahne najväčšie publikum. Na rozdiel od serióznych médií, ktoré musia svoju reakcieschopnosť vyvažovať kvalitou informácií, neonacisti a iní konšpirátori, dezinformátori a stranícky propagandisti, si tento luxus môžu pokojne odpustiť.
Tak ako Milan Mazurek, ktorý sa prostredníctvom svojho projektu KulturBlog, prekrúžkoval na druhé miesto v ĽSNS. Pochopil potenciál, ktorý mu dáva neregulovaná sociálna sieť a jej nastavenie, ktoré explicitne dovoľuje politikom šíriť nenávisť a lži.
Mazurek vo štvrtok o 16:10 publikuje príspevok v ktorom tvrdí, že útočník z Vrútok bol Róm. Sedí to do jeho agendy. On a jeho spolustraníci totiž okrem šírenia etnickej nenávisti, či vytvárania vnútorného a vonkajšieho nepriateľa, konštruktívny politický program nemajú. Napokon, nemajú na to ľudské zdroje. Ostáva im iba podvádzať.
Mazurek píše o etnickom pôvode páchateľa vo chvíli kedy ešte nikde na Slovenskom internete a Facebooku táto informácia dostupná nie je. Nakoľko je iba krátko po čine, prebieha vyšetrovanie, polícia stanovisko ešte nezaujala, sú všetky informácie ktoré môžu kolovať online pri najlepšej vôli iba dohady.
Dezinformáciu ihneď preberajú Kotlebovské proxy stránky
Na slovenskom Facebooku existuje plejáda stránok a tzv. „alternatívnych spravodajských“ portálov, ktorým sa tiež niekedy hovorí – dezinfoweby. Mazurekova lož ide ako teplé rožky.
Preberá ju aj málo známa stránka Spravodajstvo INE, ktorá k pôvodnej dezinformácii kreatívne pridáva ďalšie. V tejto chvíli sa však o ňu už začína zaujímať aj Polícia SR a fact-checker Facebooku. Obaja správu vyvracajú.
Obrátili sme sa so žiadosťou o stanovisko priamo na stránku Spravodajstvo INE. Zaujímalo nás, či po informáciách ktoré zverejnila Polícia SR, zverejní opravu tak, ako to robia v podobných prípadoch štandardné redakcie.
Na otázku sme priamu odpoveď nedostali. Namiesto nej, nám administrátor napísal, že predmetný profil Polície na Facebooku, nemá zastupovať skutočnú Políciu Slovenskej Republiky a zverejnenú informáciu preto nepovažuje za hodnovernú:
„Aky FB profil akej Policie? Mate na mysli stranku na FB ktora ma nazov POLICIA SR? Snad Vas nesklamem, ked poviem, ze to je stranka, ktoru si moze zostrojit kazdy. Uverejnuju tam sice prispevky ktore su v nature policajneho charakteru, ale stranka NIE je oficialny legitimny postoj Policajneho Zboru Slovenskej Republiky. (…) Prepacte, ale pre nas je to nulova kredibilita. Stranka Policia SR jedine co povedal, je to, ze vraj my sme uverejnili hoax. Co uz ale hoax podla nich nie je, uverejnili bez podkladov. Co my povazujeme za zneuzivanie dobrej povesti Policie SR.“
Neklamať – Kto stojí za stánkou
Zistovať identitu konšpirátorov, ktorí sa skrývajú za anonymitu Facebooku je takmer stále veľmi zložité. Nie však tentoraz. Ku stránke sa prihlásil sám v príspevku z 9.3.2020
Trend, ktorý neustupuje
Dezinformačná scéna nie sú už iba prokremeľské weby a ich proxy, ale aj všetci tí, ktorí si na propagande bezohľadne stavajú politickú kariéru, rozosievajú nenávisť a rozdeľujú krajinu. Neonacisti z ĽSNS sa dnes už môžu učiť jeden od druhého.
Od Vidákovho Magazín1, ktorý počas kampane do NRSR z účtu ĽSNS dostával priame platby alebo Mazurekovho Kulturblogu, ktorý ho vystrelil z posledného miesta na kandidátke na číslo dva, priamo za Kotlebu.
Na sociálnej sieti, ktorej pravidlá dovoľujú politikom všetko, majú aj radoví členovia ĽSNS s politickými ambíciami možnosť prevádzkovať vlastné „alternatívne spravodajstvo“. Otázkou ostáva, dokedy im to budeme tolerovať?
