Postavenie maďarskej menšiny na Slovensku: Téma č. 1

Dlhodobo pretrvávajúcim naratívom v slovensko-maďarských vzťahoch je nespokojnosť spájaná s menšinovými právami, problematickým uchopením občianstva či povahou historických udalostí a prerozdelenia územia a hraníc medzi oboma štátmi. Aktuálne rezonuje aj naratív slabej podpory maďarskej menšiny na Slovensku, kde sa objavuje argumentácia zanedbávaním príslušníkov menšiny na juhu Slovenska.

Maďarsko menšiny
Obrázok: Wiki Commons

Nespokojnosť príslušníkov maďarskej menšiny na juhu Slovenska už nie je spojená iba s otázkou Trianonu, ale tiež s otázkami súvislosti s právami národnostných menšín a s ich dodržiavaním v praxi, taktiež pocitom druhoradosti a zanedbávania južných regiónoch.

Na tie, mimochodom, poukazujú aj odborníci, ktorí upozorňujú na vyššiu nezamestnanosť na juhu, ale aj na horšiu infraštruktúru. Ide pritom o jeden z najsilnejších naratívov, ktoré dodnes pretrvávajú v maďarskom prostredí.

Viedenská arbitráž

Na základe Trianonskej zmluvy, Uhorské kráľovstvo stratilo dve tretiny svojho územia a polovicu maďarsky hovoriaceho obyvateľstva, čo dodnes spôsobuje pocit krivdy a v súvislosti s niektorými témami oživuje konflikt medzi štátmi. Tieto oblasti boli potom pričlenené k územiam nástupníckych štátov ako aj Československo, a ľudia, ktorí sa ocitli na druhej strane hranice sa stali zo štátotvornej väčšiny menšinami. 

Následne, v roku 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla časť územia na juhu Slovenska Maďarsku. Výsledkom rokovania zástupcov nacistického Nemecka a fašistického Talianska bola strata vyše 20% územia Slovenska, a aj obdobnej časti Podkarpatskej Rusi. Podľa sčítania obyvateľov z roku 1930 išlo o viac ako 850-tisíc obyvateľov, z ktorých viac ako 500-tisíc tvorili obyvatelia maďarskej národnosti.

Maďarská menšina po roku 1946

Po 2. svetovej vojne sa odohralo viacero udalostí, ktoré taktiež dodnes kreujú vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Išlo o vysťahovanie časti obyvateľov maďarskej národnosti z južného Slovenska resp. o výmeny obyvateľstva medzi oboma štátmi, ktoré sa uskutočnili medzi rokmi 1947-1948 a dotýkali sa približne 90-tisíc obyvateľov. Maďari na Slovensku stratili všetky občianske práva, na základe princípu kolektívnej viny.

V nadväznosti na tzv. Benešove dekréty na Slovensku platil Dekrét o konfiškácii majetku Nemcov, Maďarov a zradcov, ako aj Dekrét o strate československého národného občianstva osôb maďarskej a nemeckej národnosti.

Následná reslovakizačná kampaň fungovala na územnom princípe – niektoré oblasti sa spoliehali na výmenu obyvateľstva s Maďarskom, iné na inštitút reslovakizácie. Mnohí Maďari sa zo strachu z odsunu do Maďarska či iných postihov prihlasovali k slovenskej národnosti.

Na prelome rokov 1946-1947 sa objavila aj snaha o odsun Maďarov zo slovenského územia do Čiech formou nábora a deportácie, kde sa mali zamestnať a postupne asimilovať. Počas najväčšej deportácie do Čiech na prelome rokov 1946 a 1947, bolo odsunutých 44 129 osôb maďarskej národnosti, pritom len 2154 dobrovoľne.

Po komunistickom prevrate v roku 1948 Zákon o navrátení československého občianstva umožňoval, aby sa obyvateľstvo odsunuté do Čiech mohlo vrátiť na svoje pôvodné majetky. Taktiež bola ukončená výmena obyvateľstva s Maďarskom, drobní vlastníci pôdy sa vyňali spod konfiškácie majetku.

Dochádzalo tiež k všeobecnej zmene prístupu k maďarskej menšine na Slovensku, keďže do popredia sa postupne miesto národnostných dostávali triedne otázky.

Podpora maďarskej menšiny na Slovensku

Otázka identity sa v nadväznosti na spomínané historické reálie stala a je ešte stále citlivou témou. Aj v súčasnosti stále dochádza k otváraniu otázok kultúrnej autonómie, autonómie v právomociach, zmene administratívneho členenia krajiny, otázky dvojitého občianstva či väzieb etnických Maďarov na juhu Slovenska na Maďarsko, ktoré štedro financuje aktivity svojej menšiny na Slovensku.

Snahou je posilňovanie národnej identity etnických Maďarov prostredníctvom podpory rôznych kultúrnych či športových podujatí, financovania inštitúcií (ako sú cirkvi, školy, a škôlky) a spolkov alebo podpory rozvoja jazykových znalostí a vzdelávania v maďarskom jazyku.

Kultúrne podujatia a inštitúcie

Pri zachovávaní identity maďarskej menšiny na Slovensku pôsobia kultúrne inštitúcie ako sú múzeá či divadlá, ale aj spolky, záujmové skupiny, občianske združenia, a pod.

Stránka Splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny uvádza, že divadelná činnosť v maďarskom jazyku je zabezpečovaná národnostným divadlom v Košiciach (Divadlo Thália), profesionálnym činoherným divadlom hrajúcim v maďarskom jazyku v Komárne (Jókaiho divadlo) či Tanečným divadlom v Bratislave (Ifjú Szívek).

Na dejiny a vývoj hmotnej a duchovnej kultúry maďarského etnika na Slovensku sa zameriava Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku v Bratislave s expozíciami v Dolnej Strehovej a Sklabinej.

Maďarská národnostná menšina taktiež organizuje tradičné podujatia prispievajúce k obohateniu spoločenského života Maďarov na Slovensku. Medzi najvýznamnejšie patrí celoštátna prehliadka detských bábkarských a divadelných súborov Podunajská jar, divadelný festival na počesť spisovateľa Móra Jókaiho ako súčasť Jókaiho dní, ale aj festival Gombaszög, ktorý je letnou univerzitou a festivalom v jednom.

Medzi najdôležitejšie organizácie, ktoré prispievajú k obohateniu kultúrneho a spoločenského života maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku patrí predovšetkým maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku Csemadok a Fórum inštitút pre výskum menšín. V súvislosti so zväzom Csemadok sa v poslednej dobe hovorí o vytvorení zákona o jeho existencii, ktorý by vyriešil aj jeho financovanie.

Vzdelávanie a používanie jazyka

Vzdelávanie je zabezpečené v maďarskom jazyku a maďarčina je rovnocennou súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy na Slovensku od materských škôl, až po vysoké školy.

Používanie označení obcí v jazykoch národnostných menšín upravuje od 1. júla 2011 zákon o používaní jazykov menšín a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20% obyvateľstva.

Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín tiež upravuje podmienky používania jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku, ako aj možnosti informovania verejnosti v jazyku národnostných menšín.

Napriek tomu, že zákonný rámec je vo viacerých prípadoch daný, nie vždy sa v praxi plní, na čo viackrát poukazoval aj vládny splnomocnenec pre národnostné menšiny.

Postavenie maďarskej menšiny na Slovensku: Téma č. 1. aj v maďarskom-slovenskom infopriestore

Otázka horšieho postavenia maďarskej menšiny na Slovensku je logicky témou, ktorá sa vyskytuje najčastejšie vo verejných debatách, ale aj na sociálnych sieťach, keď sa rieši táto menšina vo všeobecnosti. Ide o tému, ktorá je agendou všetkých maďarských politických strán na Slovensku. Je preto samozrejmé, že sa odrazí v ich komunikácii na sociálnych sieťach, ale aj v médiách.

V posledných 8 mesiacoch sme v spolupráci s International Republican Institute’s Beacon Project monitorovali maďarsko-slovenský informačný priestor.

Predmetom skúmania boli verejné profily skoro 30 predstaviteľov maďarskej menšiny (politikov, politických strán, médií, spoločenských udalostí, rôznych záujmových skupín ale aj radikálnych zoskupení – celý zoznam bude dostupný v záverečnej správe), ktoré boli vybraté na základe dosahu ich obsahu, ale aj na základe ich spoločenského významu.

V našom výskume sme sa zaoberali monitoringom obdobia od januára 2021 do konca augusta 2021 a hľadali sme aj také príspevky, ktorých predmetom bolo postavenie maďarskej menšiny na Slovensku a jej slabá podpora zo strany štátu.

Naratív slabej podpory maďarskej menšiny na Slovensku sa objavil v 57% relevantných príspevkov. Ako hlavný naratív sa objavil v 54% relevantných príspevkov (najviac spomedzi skúmaných naratívov). Najčastejšie bola táto otázka prepojená s naratívom, že maďarská vláda sa stará o zahraničné maďarské komunity.

Skoro polovica (46%) príspevkov mala neutrálny charakter, 45% zo skúmaných príspevkov podporovalo tento naratív. Zvyšných 9% malo, práve naopak, negatívny charakter. Neutrálne príspevky súviseli najčastejšie s otázkou politického zastúpenia maďarskej menšiny, s prebiehajúcim sčítaním obyvateľov, ale aj s aktuálnym politickým dianím, ktoré súviselo s maďarskou menšinou.

Otázku postavenia maďarskej menšiny ako hlavnú agendu rieši aj poslanec NR SR György Gyimesi.

Najviac príspevkov, ktoré odkazovali na tento naratív pribudlo v mesiacoch marec a apríl (20% a 18%) v čase sčítania obyvateľov na Slovensku a kampane kvôli zápisom do škôl.

Autorky: Michaela Ružičková, Karin Kőváry Sólymos

This report has been prepared with support from IRI’s Beacon Project. The opinions expressed are solely those of the author and do not reflect those of IRI.

Interná doktorandka na Katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Absolvovala stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky na Odbore medzinárodnej politiky. Pôsobila ako editorka obsahu v rámci newsletteru o dezinformáciách Digital Infospace Security Initiative. Publikuje ako stážistka v think-tanku Stratpol. Venuje sa témam ako je environmentálna geopolitika, geopolitika Arktídy a dôsledky klimatickej zmeny. Kontakt: michaela.ruzickova@infosecurity.sk