John Sawers, bývalý riaditeľ britskej MI6, sa spolu s chválou českých spravodajských služieb podelil aj o približný rozmer ruských operácií v Európe. V poslednom desaťročí sa mali podľa západných tajných služieb udiať série atentátov, výbuchov, otráv a pokusov o štátne prevraty, pri ktorých podozrievajú zapojenie agentov s príkazmi od Vladimíra Putina.
Špička ľadovca
Napriek širokému spektru podozrení a odhalených aktivít je však jeho prognóza výrazne negatívna – tajné služby mali odhaliť iba približne desatinu všetkých ruských operácií.
Podľa Sawersa pre to existuje viacero dôvodov. Jedným z hlavných je ruský dôvtip a skúsenosti so zakrývaním destabilizačných aktivít. Mnoho z nich sa totiž odohráva na pomerne nízkej úrovni a pripomínajú skôr skupiny organizovaného zločinu než tajné operácie.
Aj v prípade, že sú takéto bunky odhalené, sa iba málokedy podarí oficiálne dokázať ich napojenie na Rusko. Dôležité však bolo aj podceňovanie Moskvy, ktoré na Západe dlho panovalo. Málokto pripúšťal, že by Rusko využívalo takéto praktiky, a aj v prípade existencie dôkazov sa iba zriedka ukázalo na Kremeľ ako na možného vinníka.
Skúsenosť je tvrdý učiteľ, ale poučíme sa z nej?
Veľa proruských politikov sa ohradzuje, že Rusko je z ničoho nič podozrivé z každej kauzy. Sawersove slová by však takýto nárast dohľadu na Moskvu vysvetľovali – ruské aktivity tu boli vždy, ale ich rozmer nebol úplne známy.
Za posledné roky sa však uhol pohľadu spravodajských služieb rozšíril a bolo jednoduchšie vidieť relevantné dôkazy pri viacerých kauzách. Mimo samotných Vrbětic a agenta Skripaľa, za ktorými mali stáť rovnakí príslušníci, môžeme poukázať na zavraždenie novinárky Anny Politkovskej, otravu agenta Litvinenka a na pokus o otrávenie Navaľného.
Nemôžeme tiež zabudnúť na rok 2015 a pokus o zabitie Emiliana Gebreva, bulharského obchodníka so zbraňami, ktorý svoj tovar posielal na Ukrajinu a skladoval ho vo vrbětickom muničnom sklade. Okrem toho, že takéto prepojenie poskytuje legitimitu oficiálnemu výsledku českého vyšetrovania, tak aj dokazuje, že Kremeľ využije pre dosiahnutie svojich cieľov praktiky rôzneho charakteru.
Diplomatická imunita
S vplyvom ruských spravodajských služieb máme skúsenosti aj na Slovensku. Podľa najnovšej výročnej správy SIS je hlavným záujmom ruských agentov infiltrácia ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek.
Ich modus operandi tiež zahŕňa kontaktovanie osôb vo vojenskej a energetickej sfére, ktoré by mohli mať prístup k citlivým informáciám týkajúcich sa aktivít EÚ, NATO a OBSE. Väčšina ruských agentov na Slovensku navyše operuje pod diplomatickým krytím.
Sprístupnenie týchto informácií a ich vyhodnotenie našimi spravodajskými službami nepochybne ovplyvnilo a zjednodušilo rozhodnutie vyhostiť troch ruských diplomatov z nášho územia. Nejedná sa iba o spôsob vyjadrenia solidarity s Českou republikou, ale hlavne o ochranu slovenských záujmov a bezpečnosti.
Slovensko má aj naďalej záujem udržiavať korektné vzťahy a diplomatické väzby s Ruskom, avšak iba za podmienky, že bude rešpektovaná naša národná integrita.
Ruská vláda pochopiteľne odmieta akúkoľvek spoluúčasť v týchto kauzách. Naopak, zaujala defenzívnu pozíciu a kritizuje akékoľvek kroky voči svojmu národu. Rusko po tom, čo anglické ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo chválu českému vyšetrovaniu a podporu amerických sankcií, obvinilo Veľkú Britániu z politikárčenia a obyčajnej snahy hrať na strane USA.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí tiež vyjadrilo svoje sklamanie z vyhostenia svojich diplomatov z územia Slovenska a avizovalo, že odpoveď na seba nenechá dlho čakať.
