Úsilie Ruska v šírení propagandy a dezinformácií v zahraničí má mimoriadny rozsah a na ovplyvňovanie publika využíva zdanlivo širokú škálu tém. Situácia v Pobaltí, Bielorusku, Poľsku či na Ukrajine ukazuje, ako Kremeľ svoje naratívy recykluje a pri ďalšom šírení prispôsobuje rôznym cieľovým skupinám.
Správa amerického Global Engagement Centre (GEC) v spojení s rozborom litovského think-tanku DebunkEU.org ruské postupy podrobne preskúmali a popísali.
Prvým krokom pri skúmaní vplyvových operácií je určenie publika, teda cieľovej skupiny na šírenie naratívov. Podľa správy GEC sú cieľovými skupinami kremeľských operácií primárne pobaltské krajiny a štáty bývalého Sovietskeho zväzu s dobrovoľnou či nedobrovoľnou väzbou na Rusko.
Teória a prax
Rusku sa podarilo vytvoriť systém, ktorého kanály obsahujú mnohé zdroje dezinformácií aj propagandy – od oficiálnych vládnych vyhlásení cez štátom financované médiá, proxy stránky, botov až po falošné profily na sociálnych sieťach, ktoré sú využívané súčasne s množstvom iných taktík a techník.
Neexistencia jedinej mediálnej platformy, kde by sa propaganda a dezinformácie šírili, či nejednotnosť naratívov prispievajú k rozvoju tohto systému. Vďaka nemu je umožnené rôznym prístupom a naratívom navzájom umocnovať svoj dosah, aj keď sa jednotlivé správy môžu javiť ako protichodné.
Poukázanie na tieto témy a techniky môže napomôcť rozpoznať povahu a zámery ruskej propagandy, ktoré sa líšia práve podľa typu publika. Ochota Kremľa uplatňovať tieto nástroje prostredníctvom rôznych kanálov mu poskytuje tri základné výhody:
- Umožňuje existenciu mnohých variácií tých istých falošných správ. To znamená schopnosť upraviť zdieľané informácie tak, aby ich obsah vyhovoval rôznym cieľovým skupinám.
- Poskytuje predstaviteľom Kremľa možnosť poprieť šírenie nebezpečných a klamlivých informácií pochádzajúcich z proxy serverov, čo im umožňuje odvrátiť kritiku a zároveň naďalej šíriť škodlivé správy.
- Vytvára efekt, ktorý znásobuje dosah dezinformačných médií medzi rôznymi časťami tohto systému.
Práve posledný bod priniesol vhodnú príležitosť, napríklad ako v prípade vírusu COVID-19, kedy Rusko využilo globálnu pandémiu ako priestor na presadzovanie dlhoročných dezinformačných správ a propagandy. Aké sú teda najčastejšie naratívy a manipulatívne techniky, ktoré Kremeľ rozširuje v roku 2021? Správa GEC sa zameriava konkrétne na situáciu v Litve.
Litva ako hlavný cieľ
Podľa štúdie ruskí šíritelia propagandy vedia, že naratívy zamerané na Litovcov, ako napríklad „Západ je zlý“, by mainstreamové západné publikum okamžite zamietlo, ale zároveň si myslia, že by tomu mohla uveriť aspoň časť publika v Litve.
Podobne aj mainstreamové publikum v Litve pozná svoju krajinu príliš dobre na to, aby uverilo zjednodušeným falošným správam zameraným na Západ, ako napríklad „Litvu osídľujú nacionalisti a fašisti“, aj keď tomu možno niektorí obyvatelia západu uveria.
Vo všeobecnosti sú častejšie vyberané tie témy, ktoré majú oklamať vzdialené publikum, aj keď občania s bližším vzťahom k danej krajine by ich považovali za absurdné. Práve poukázanie na bezohľadné zdôvodnenie týchto manipulatívnych techník môže pomôcť ľuďom rozpoznať úmysly a povahu ruskej propagandy.
Ruské dezinformácie o Litve (pre západné publikum)
Podľa Odboru strategickej komunikácie litovských ozbrojených síl najvýraznejšie ruské naratívy o Litve prispôsobené pre západné publikum sa túto krajinu snažia vykresliť v najhoršom možnom svetle. V krajine sa podľa nich utláčajú etnické menšiny, Litovci nezdieľajú západné hodnoty, sú nespoľahlivým partnerom a sú náchylní k vyvolaniu nebezpečných konfliktov.
Kremeľskí dezinformátori tiež tvrdia, že by Litva nemala byť samostatným štátom a kultúrne ani hodnotovo nie je súčasťou západného sveta.
Cieľom týchto naratívov je, aby NATO a EÚ Litve nedôverovali a aby ich záujem s ňou spolupracovať bol stále menší. V prípade núdze by tieto organizácie následne neboli Litve oporou, čo by pre Rusko predstavovalo výhodnú strategickú pozíciu.
Ruské dezinformácie pre publikum v Litve
Ruskí propagandisti dôkladne upravujú svoje témy pre každú cieľovú skupinu. Toto sú niektoré z hlavných námetov pre cieľové publikum v Litve:
- Kremeľ chce, aby Litovčania považovali nezávislý štát za chybu;
- Rusko a Litva majú spoločnú kultúru a históriu;
- Západ je zlý a nemožno mu dôverovať;
- NATO nevie a nemôže zaručiť bezpečnosť Litvy;
- Rusko v Litve nevykonáva nepriateľské informačné operácie;
- Ak ale Litva rozhnevá Rusko, bude to mať vážne následky;
- Pre Litvu by bolo výhodnejšie bližšie partnerstvo s Ruskom.
Ciele nepriateľských informačných operácií zameraných na skupiny obyvateľstva v Litve spočívajú hlavne v snahe o podkopanie dôvery v litovskú vládu a rovnako o nedôveru v medzinárodné inštitúcie NATO a EÚ. Na druhej strane sú to zámery o budovanie dôvery v Rusko, ktoré nemá predstavovať hrozbu, a zároveň zníženie obranných krokov voči Kremľu.
Analytici z DebunkEU.org dodávajú, že sa propaganda a dezinformácie z ruskej strany v posledných rokoch stali ešte agresívnejšie.
Po prezidentských voľbách v Bielorusku v auguste 2020 DebunkEU.org vytvoril správu, ktorá analyzovala 1 567 článkov s nepravdivým a zavádzajúcim obsahom. Pre publikum v Estónsku bolo k tejto téme venovaných 419 článkov, v Lotyšsku ich bolo 304 a ďalších 844 článkov bolo určených pre litovské publikum. Naratívy sa často opakovali. Medzi najpoužívanejšie patria:
- Západ zasahuje do vnútorných záležitostí Bieloruska;
- Pobaltské štáty zasahujú do vnútorných záležitostí Bieloruska;
- NATO je hrozbou pre Rusko;
- Pobaltie tvoria zlyhávajúce štáty;
- Pobaltské štáty nerešpektujú a prepisujú históriu;
- Pobaltské štáty sympatizujú s nacizmom/fašizmom;
- Pobaltské štáty sú vazalmi USA alebo NATO;
- NATO predstavuje hrozbu pre Bielorusko;
- Európska únia sa rozpadá;
- Pobaltské štáty porušujú ľudské práva.
Recyklované témy v ďalších krajinách
Pobaltské štáty nie sú jedinými cieľmi neúnavných ruských dezinformácií. Podľa portálu DebunkEU.org o ruských dezinformáciách v Poľsku počas januára 2021 bolo vydaných 452 článkov obsahujúcich dezinformácie. Medzi top 10 témami sa objavili hlavne tie, ktoré Poľsko označujú za rusofóbne a slabé v očiach zahraničných partnerov:
- Poľsko sa snaží destabilizovať situáciu v Rusku/Bielorusku;
- Rusko sa nechystá na nikoho útočiť;
- Poľsko uplatňuje protiruskú politiku;
- Rusko je osloboditeľ, nie okupant;
- Poľsko sa bezdôvodne stavia proti Nord Stream 2;
- Poľsko sa snaží obviňovať Rusko z domácich zlyhaní;
- Za geopolitické napätie v Európe je zodpovedné NATO;
- Poľsku sa nedarí bojovať proti COVID-19;
- Členské štáty EÚ si nie sú rovné;
- Neexistuje nič také ako „ruská hrozba“.
Podobnosť nie je náhodná
Naratívy Kremľa týkajúce sa Pobaltia, Poľska či Bieloruska sú si v mnohom až pozoruhodne podobné. Ich obsah sa mení podľa potreby aktuálnej situácie alebo nového potenciálneho publika.
Zároveň sa zdá, že kremeľskí dezinformátori postupne prichádzajú o kreativitu. Napriek relatívne prudšiemu a útočnejšiemu charakteru ruských naratívov môžeme pozorovať ich stále častejšie opakovanie. V skratke je možné tieto naratívy zhrnúť do piatich opakujúcich sa tém:
- Rusko je vykresľované ako osloboditeľ ostatných krajín, nie ako okupant.
- Všetky pobaltské štáty údajne zlyhávajú, sú plné fašistov a nacistov.
V súlade s týmito výrokmi šíritelia kremeľskej propagandy označujú aj Ukrajinu ako „zlyhaný štát riadený fašistami a sympatizantmi neonacistov”.
- Takzvaná „ruská hrozba” je vraj mýtus.
Namiesto toho má byť za obavy z Ruska vinný údajný iracionálny strach a rusofóbia.
- Súčasne sú podľa Kremľa NATO a západ skutočnou hrozbou pre Rusko, nie naopak.
- Západ, Poľsko a pobaltské štáty sú spojené s destabilizáciou situácie v Bielorusku.
