Bezpečnostná situácia vo východnej Európe je v posledných týždňoch poznačená trendom zvyšujúceho sa medzinárodného napätia. Jedným z prvých indikátorov výrazného zhoršenia vzťahov bolo hromadenie utečencov z Blízkeho východu na bielorusko-poľských hraniciach. To vyvrcholilo do rokovania o novom kole sankcií voči bieloruskému režimu.
V uplynulých týždňoch sa stupňovalo tiež napätie na ukrajinsko-ruských hraniciach. Rusko do svojej pohraničnej oblasti presunulo viac než 90-tisíc vojakov a ťažkú vojenskú techniku.
Zvyšujúci sa počet ruských vojakov v blízkosti hraníc aj na Kryme
Atmosféra vzájomného obviňovania sa začala vyostrovať po tom, čo šéf ukrajinského vojenského spravodajstva Kyrylo Budanov v rozhovore pre Military Times označil podozrivé zhromažďovanie ruských síl v blízkosti ukrajinských hraníc za prípravu na cezhraničný útok.
Ten by sa podľa jeho slov mohol odohrať koncom januára. Okrem toho je podľa Budanova znepokojujúcim faktorom zvyšujúci sa počet ruských vojakov a zbraňových systémov na území okupovaného polostrova Krym.
Moskva v reakcii na rozhovor odmietla obvinenia zo snáh o inváziu Ukrajiny. Presun svojich jednotiek obhajovala najmä stupňujúcimi sa aktivitami Severoatlantickej aliancie v blízkosti svojich hraníc. Zvýšenú koncentráciu svojich vojakov pri hraniciach zároveň popisuje ako bežné vojenské cvičenie.
Z ruskej strany sme taktiež mohli počuť tradičné frázy o tom, že presun vojsk na ich území je ich vnútornou záležitosťou. Taktiež to, že Rusko nikdy nikoho neohrozovalo. V tomto prípade sa teda opäť jedná o dvojitý meter interpretácie, kedy sú vopred ohlásené cvičenia členov NATO vykresľované ako agresia. Avšak neohlásené cvičenie ruskej armády pri hraniciach Ukrajiny je podľa Moskvy výlučne vnútornou záležitosťou a nutnou obranou.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil situáciu za umelé vyostrovanie napätia zo strany Spojených štátov. Napriek tomu, že Ukrajina zatiaľ nie je členom NATO, Aliancia aj Spojené štáty avizovali svoju podporu Kyjeva spôsobom, ktorý Rusko považuje za provokatívny.
Riaditeľ SVR hovorí o americkej propagande
Do situácie vstúpil pred niekoľkými dňami aj šéf ruskej zahraničnej spravodajskej služby SVR Sergej Naryšin. Ten označil správy o plánovanom ruskom útoku na Ukrajinu za nepravdivé.
Tlačové oddelenie SVR pritom niekoľko dní pred Naryškinovým vystúpením publikovalo správu, v ktorej aktuálnu situáciu na Ukrajine prirovnáva k tej z roku 2008 v Južnom Osetsku, kde ruská armáda intervenovala a porazila armádu Gruzínska. Podľa Naryškinových slov je však aktuálna napätá situácia výsledkom škodlivej propagandy Ministerstva zahraničných vecí USA.
Šéf ruskej rozviedky sa takto verejne vyjadril deň po tom, čo námestníčka amerického tajomníka pre Európu a Euráziu Karen Donfriedová zdôraznila, že Aliancia má na riešenie situácie na Ukrajinských hraniciach pripravené spektrum potenciálnych nástrojov.
Ďalší postup aliančných partnerov bude zrejme prehodnotený na summite ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO v lotyšskej Rige.
Diplomacia na ruský spôsob
Napriek tomu, že aktuálne dianie na hraniciach Ukrajiny a Ruska sa zdá byť len kúsok od prepuknutia vojny, viacerí bezpečnostní experti sa zhodujú v tom, že Rusko zrejme nemá v úmysle vyvolať ozbrojený medzinárodný konflikt.
Podobná situácia sa tento rok odohráva už po druhýkrát. Ruská mobilizácia síl v blízkosti ukrajinských hraníc v apríli viedla k stretnutiu ruského a amerického prezidenta.
Je teda pravdepodobné, že Vladimír Putin sa týmto krokom snaží dosiahnuť ďalšie kolo vyjednávaní o budúcnosti Ukrajiny. Dlhodobá snaha nášho východného suseda o členstvo v NATO je totiž pre ruský režim tŕňom v oku a snaží sa tomuto scenáru zabrániť akýmikoľvek dostupnými prostriedkami.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
