Stále väčšiu časť svojich životov presúvame do online priestoru, komunikujeme v ňom, pracujeme či vyhľadávame informácie. Digitálne platformy môžu zohrávať veľmi pozitívnu úlohu, ale ukazuje sa, že vďaka svojmu charakteru môžu taktiež pomáhať v dezinformovaní verejnosti či v šírení nenávisti, a zohrávajú stále väčšiu rolu aj v politickom boji. O tom, ako by sme k digitálnym platformám mali pristupovať zo strany štátu a Európskej únie, sme sa rozprávali s pracovníkom Rady pre vysielanie a retransmisiu Stanislavom Matějkom.
V rozhovore sa dočítate:
- Akú úlohu zohrávajú digitálne platformy v šírení dezinformácií a nenávistných prejavov?
- Ako sa im darí uplatňovať vlastné pravidlá?
- Ako sa Európska únia snaží spolupracovať s technologickými gigantmi na boji proti dezinformáciám a nelegálnemu obsahu?
- Čo môžeme robiť ako spoločnosť, aby sme voči dezinformáciám boli odolnejší?
V máji zvolili šéfa kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) Ľuboša Kukliša do čela Európskej platformy regulačných orgánov (EPRA). Mohli by ste vysvetliť, čo je to za organizáciu, koho združuje a aké je jej poslanie?
EPRA je medzinárodná organizácia, ktorá združuje regulačné orgány médií. Hovoríme o audiovizuálnych mediálnych službách. Historicky to bolo rádio a televízia. Nová smernica EÚ však dala regulátorom z krajín EÚ možnosť dohliadať aj na platformy na zdieľanie videí, čiže napríklad YouTube. Na Slovensku sa legislatíva, ktorá implementuje túto smernicu, ešte pripravuje. Platná by mala byť od budúceho roka.
EPRA sa skladá z 55 regulačných autorít zo 47 krajín. Medzi stálych pozorovateľov v rámci EPRA patrí aj Európska komisia, Rada Európy, Európske audiovizuálne observatórium a Úrad zástupcu OBSE pre slobodné médiá.
Jej hlavnou náplňou je zdieľanie tzv. best practices. To znamená, že sa sústredíme na témy budúcnosti, ku ktorým patrí aj regulácia online platforiem, umelá inteligencia a bavíme sa o tom, ako sa my ako regulátori médií vieme pripraviť na nové výzvy digitálneho sveta.
Aké sú v súčasnosti najaktuálnejšie fenomény, ktorým sa EPRA plánuje v najbližšej dobe venovať?
Sú tri témy, ktoré si EPRA určila ako priority. Jednou sú nenávistné prejavy, spolupráca s regulátormi v iných regulačných oblastiach a treťou prioritou je umelá inteligencia.
Má EPRA aj nejaké legislatívne alebo poradné funkcie?
EPRA je v podstate dobrovoľné združenie a sú v ňom aj krajiny mimo EÚ. Čiže nie je to politický orgán a ani poradný orgán, ktorý by poskytoval služby nejakej ďalšej inštitúcii. Na to tu je napríklad sieť ERGA (European Regulators Group for Audiovisual Media Services), kde my ako RVR vedieme pracovnú skupinu zameranú na dezinformácie, a to už je poradný orgán Európskej komisie. ERGA združuje regulačné orgány len v rámci EÚ.
EPRA je širšia sieť, je tam napríklad aj Izrael, Turecko atď., a tam je hlavným cieľom zdieľanie best practices, a zároveň poskytuje platformu na užšiu spoluprácu a takzvanú regulačnú diplomaciu. Niektoré odborné výstupy však môžu poslúžiť pri tvorení a implementácii legislatívy aj v EÚ.
Aká je podľa Vás úloha digitálnych platforiem v procese šírenia nenávistných prejavov a dezinformácií? Nešírili by sa v spoločnosti aj bez sociálnych sietí?
Dôležitou otázkou v tomto je, či považujeme sociálne médiá za tradičné médiá ako televízia a rádio, ktoré podliehajú regulačným orgánom a musia dodržiavať nejakú objektivitu a brániť šíreniu nenávistných prejavov.
Digitálne platformy sú novým typom médií, ktoré prinášajú nové funkcie a služby. V rámci smernice EÚ ešte z roku 2000 existuje koncept obmedzenej zodpovednosti platforiem, čo znamená, že platformy nie sú priamo zodpovedné za obsah, ktorý sa na nich šíri. Trestno-právnu zodpovednosť v tomto prípade nesie užívateľ.
Nový typ médií si teda vyžaduje aj nový typ regulácie. Dezinformácie sa totiž nešíria vždy organicky a vedieme diskusiu, akú úlohu v ich šírení zohrávajú algoritmy digitálnych platforiem a akým spôsobom sa človek dostáva k danému obsahu.
To nás potom vedie k základnej otázke týkajúcej sa biznis modelu platforiem. Ten je vedený platenou reklamou, z ktorej plynú zárobky. Platforma sa Vás ako užívateľa snaží udržať u seba čo najdlhšie, aby Vám zobrazovala platenú reklamu a zarobila tak. Toto docieli napríklad aj tým, že Vám ponúka obsah, ktorý Vás zaujíma a často aj napríklad vyvoláva silné emócie. Takýto obsah je často spätý aj s rôznymi politickými, spoločenskými témami, ktoré spravidla práve takéto vypäté emócie vyvolávajú.
Potrebujeme teda jasné a transparentné pravidlá uplatňované vo všetkých krajinách rovnako, pretože dnes nie sú pravidlá sociálnych sietí dodržiavané zhodne ani v rámci krajín EÚ. V krajinách, kde už prijali nejaké regulačné zákony, ako napríklad vo Francúzsku a Nemecku, sú pravidlá digitálnych platforiem dodržiavané efektívnejšie, čo vidíme aj z našich odborných monitoringov.
O čo sa teraz aj Európska komisia snaží, je transparentný systém, aby digitálne platformy dodržiavali svoje vlastné pravidlá a aby sme to aj vedeli overiť ako regulátori alebo výskumníci v rámci univerzít a podobne, pretože dnes nemáme prístup ani k dátam, ani k algoritmom platforiem.
Čiže zodpovednosť za obsah má stále užívateľ?
Zodpovednosť za obsah ako taký nesie užívateľ. Platformy sú zodpovedné za svoje pravidlá, ich dodržiavanie a vynucovanie. Ak existujú pravidlá platforiem, ktoré sú zverejnené, my chceme vedieť ako sú tieto politiky uplatňované a či sú uplatňované rovnako vo všetkých krajinách. Konečným cieľom je aby boli pravidlá zrozumiteľnejšie.
Netvrdíme, že za obsah nesú zodpovednosť platformy, to ani podľa platnej legislatívy nie je pravda, stále je tam koncept obmedzenej zodpovednosti.
Efektívne dodržiavanie pravidiel by malo fungovať v rámci DSA (Digital Services Act [legislatíva pripravovaná Európskou komisiou: poznámka autora]), podľa ktorého ak platforma dostane informáciu od užívateľa, dôveryhodného ohlasovateľa, regulačného úradu alebo aj štátneho orgánu, že nejaký obsah je nelegálny, tak k tomu bude musieť zaujať nejaké stanovisko, buď ho stiahnuť, zablokovať alebo podobne.
Je potrebné, aby platformy na tieto nahlásenia pružne reagovali a aby ohlasovateľ vedel, čo sa s nahláseným obsahom stalo a aké bolo zdôvodnenie zakročenia zo strany platformy.
Už ste spomínali legislatívne pokusy o istý druh regulácie online platforiem v Nemecku a Francúzsku, existuje podobná legislatívna snaha aj na Slovensku?
Na Slovensku zatiaľ nemáme legislatívu, ktorá by toto riešila samostatne. Skôr vidíme cestu v regulácii na úrovni EÚ. Momentálne sa diskutuje o už spomínanom DSA a aj DMA (Digital Markets Act [tiež legislatíva pripravovaná Európskou komisiou: poznámka autora]), úzko s tým súvisia aj aktivity v rámci Akčného plánu pre európsku demokraciu (European Democracy Action Plan), ktorý Komisia ohlásila ešte minulý rok.
V rámci tohto Akčného plánu sa pripravuje legislatíva o transparentnosti politickej reklamy v online priestore. Zároveň sa pripravilo nové usmernenie Európskej komisie ohľadom kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií, ktorý je tiež takým príkladom samoregulácie.
Mohli by ste tento kódex trochu priblížiť?
Tento kódex ohlásili signatári spolu s Európskou komisiou ešte v roku 2018 a ide v ňom o to, že sa digitálne platformy a veľkí zadávatelia reklamy dobrovoľne dohodli na dodržiavaní určitých pravidiel a stransparentnení svojich krokov v boji proti dezinformáciám. Tie sú však veľmi ťažko definovateľné naprieč EÚ, zároveň to nie je nelegálny obsah.
Tento samoregulačný mechanizmus sa však ukázal ako nedostatočný, pretože stále vidíme podobné problémy, aj napriek niektorým užitočným krokom platforiem. Keď však platformy vidia legislatívne snahy na úrovni EÚ, tak majú väčšiu motiváciu pristupovať k razantnejším krokom aj v rámci samoregulácie.
My sme ešte v rámci ERGA navrhovali presun od samoregulácie ku koregulácii, to znamená, že my ako regulátori budeme schopní spätne verifikovať dáta, ktoré nám dávajú platformy.
Dobrým príkladom je monitorovací program, ktorý spustila Európska komisia spolu so signatármi kódexu ešte na začiatku pandémie. Komisia vtedy signatárov požiadala o reportovanie na mesačnej báze o ich postupoch v boji proti dezinformáciám o koronavíruse a očkovaní. Platformy a signatári tak mesačne vydávajú správy, ktoré aj Európska komisia zverejňuje na svojej stránke a je to zaujímavé čítanie.
V rámci týchto aktivít napríklad platformy preberali a svojimi technologickými možnosťami zviditeľňovali obsah od renomovaných zdravotníckych autorít, alebo postupovali proti reklamám, ktoré zarábali na kríze a podobne.
Zároveň nám tento monitorovací program ukázal, že dáta, ktoré platformy posielali, sú málo použiteľné na našej národnej úrovni. V novom usmernení tohto kódexu teda Európska komisia žiada, aby dáta od platforiem boli rozdelené podľa štátov EÚ a budú musieť byť dostupné ako regulátorom, tak aj rôznym výskumníkom, či už z univerzít, ale aj mimovládnych organizácií a rôznych výskumných centier, pretože nie každý výskumník sa tomuto venuje z akademickej pozície.
Smerujeme teda k spoločným pravidlám koregulácie v rámci EÚ?
Určite je v našom záujme harmonizovaný postup v rámci jednotného trhu. Či už sa na to pozrieme z pozície EÚ, ale hlavne menších štátov, akým je aj Slovensko. Spoločný mechanizmus musí reagovať na to, že platformy sú medzinárodní hráči a pôsobia na jednotnom trhu EÚ. Voči technologickým gigantom sa totiž vieme oveľa viac presadiť spoločne ako EÚ než každý štát osobitne. Nad rámec spoločnej politiky sa však môže každý štát rozhodnúť pre vlastnú legislatívu.
V horizonte akého času by nejaký spoločný európsky koregulačný mechanizmus mohol byť realitou?
Keď hovoríme o DSA, tak Francúzi majú ambíciu ukončiť jednania do konca ich predsedníctva v Rade EÚ, čiže do konca júna 2022, čo je veľmi ambiciózny cieľ. Uvidíme, či sa to podarí.
Pokiaľ sa bavíme o boji proti dezinformáciám, tak Európska komisia zverejnila usmernenie, podľa ktorého by signatári mali pripraviť návrh nového kódexu ešte na jeseň tohto roku. Pričom finálna podoba by mohla byť známa začiatkom roku 2022.
Nový kódex by podľa Európskej komisie mal obsahovať efektívnejší monitoring, podporu fact-checkingu a podobne. To však nie je konečný stav. Je to skôr o nastavení nového systému, ktorý začne fungovať. Má byť flexibilnejší, vyhodnocovať sa bude každý polrok a bude ustanovená permanentná pracovná skupina, ktorá bude mať za úlohu prispôsobovanie toho mechanizmu novým skutočnostiam a výzvam.
Mnoho ľudí si pod pojmami ako regulácia, samoregulácia, koregulácia môže predstaviť snahy o obmedzovanie ich slobody slova a marginalizáciu „nepohodlných“ názorov. Viete zaručiť, že ak nové politiky vstúpia v platnosť, tak sloboda slova nebude ohrozená?
Tak samoregulácia sa ukázala ako nedostatočná. Platformy sa síce sami dobrovoľne k niečomu zaviazali a čiastočne to aj plnili, ale zo zozbieraných dát sa bohužiaľ nedalo spätne verifikovať, či to, čo oznamujú, sa aj reálne deje v každej sledovanej krajine.
Pre nás predstava koregulácie v kontexte šírenia dezinformácií znamená hlavne funkčnú a efektívnu verifikáciu dát z pohľadu regulátora, nejakého štátneho orgánu alebo výskumníka, ktorí by reálne videli kroky platforiem.
Ak hovoríme o slobode slova, tak dohľad aj nad uplatňovaním DSA majú vykonávať tzv. koordinátori digitálnych služieb a jedna z hlavných podmienok ich fungovania je nezávislosť. Na európskej úrovni existujú napríklad národní regulátori médií, akým je na Slovensku RVR, ktorá má nezávislosť od vládnej moci. Sme síce financovaní priamo od štátu, nie sme však štátnym orgánom v systéme štátnej správy na Slovensku.
Mediálni regulátori musia byť nezávislí, lebo práve oni majú dohliadať na slobodu slova, ale zároveň chrániť verejnosť pred nenávistnými prejavmi, či dohliadať na nestrannosť a objektivitu v spravodajstve. Dezinformácie sú novou výzvou pre regulátorov, ktorej sa však dlhodobo venujeme v rámci siete ERGA.
V kontexte DSA hovoríme o systémových rizikách. Regulácia v praxi nevyzerá tak, že ten regulátor sleduje statusy na sociálnych sieťach, ale vyhodnocuje systémové riziká. On nenahlasuje nejaké príspevky, ale z dlhodobého hľadiska sleduje dodržiavanie a uplatňovanie vlastných pravidiel konkrétnych digitálnych platforiem.
Pokiaľ sa v rámci DSA mechanizmu zistia systémové a dlhodobé pochybenia platforiem, tak bude možné nahlasovať porušenie nastavených pravidiel. Nejde teda o dohľad nad prejavom jednotlivcov, ale ide o to, že platformy majú vlastné pravidlá, ktoré podľa nás sami dostatočne nedodržujú, pričom máme dostatok informácií to potvrdiť.
Treba podotknúť, že v rámci DSA hovoríme čisto o nelegálnom obsahu. Platí princíp, čo je nelegálne offline, má byť nelegálne aj online. Nejde teda o žiadne dodatočné obmedzovanie slobody slova.
Európska komisia tak smeruje k tomu, aby platformy stransparentnili to, čo je dnes netransparentné. Ak platforma tvrdí, že niečo na svojej stránke zakazuje, tak chceme vidieť, že to pravidlo aj reálne platí a platforma nejako zakročuje. Chceme to, samozrejme, vidieť vo všetkých krajinách EÚ rovnako.
Ak sa dostaneme do času kedy to, o čom hovoríte, bude platiť, tak RVR už nebude regulovať len vysielanie v rádiu a televízii, ale aj na digitálnych platformách?
Nemusí to byť práve RVR, je to stále predmetom vyjednávania a ministerstvo hospodárstva je ten rezort, ktorý zodpovedá za uplatnenie tejto legislatívy. Kto bude na Slovensku nositeľom regulácie digitálnych platforiem je ešte stále otvorená otázka. Osobne si myslím, že sme na to aj v RVR po odbornej stránke pripravení, ale je to ešte otvorené, môže to byť nejaká iná inštitúcia, alebo nejaký nový nezávislý úrad.
Keďže DSA nie je len o regulácii obsahu, ale rieši digitálne služby všeobecne, tak to na Slovensku zasahuje do pôsobnosti oveľa viac orgánov ako len RVR.
Povedzme, že napíšem na sociálnu sieť niečo, čo sa ukáže ako nenávistný prejav, alebo dezinformácia, čo sa s tým stane?
Existuje princíp zákazu akejkoľvek legislatívy, ktorá by platformám prikazovala všeobecný monitoring obsahu. Európske inštitúcie nemôžu prijať zákon, ktorý by hovoril, že napríklad Facebook, Google, YouTube a podobne musia monitorovať všetok obsah, pretože to je v rozpore s ochranou osobných údajov a slobody prejavu. Facebook to teoreticky môže robiť, ale my to od neho nemôžeme vyžadovať.
Mechanizmus ohlásenia a zakročenia by mal priniesť viac transparentnosti. Akonáhle nejaký štátny orgán, regulátor alebo dôveryhodný ohlasovateľ nahlási nejaký obsah platforme, tá tú informáciu má a v tom momente ju musí podľa DSA vyriešiť.
Ak pôjde o nelegálny obsah, ktorý odporuje zákonu členského štátu, tak bude mať povinnosť stiahnuť ho. Nebavíme sa teda o slobode prejavu v tom zmysle, že niekto niečo napíše vo viere, že je to pravda a nejaký štátny orgán to bude chcieť hneď stiahnuť. Hovoríme o nelegálnom obsahu. Trestno-právnu zodpovednosť bude mať, samozrejme, daný užívateľ.
Pri dezinformáciách je to zložitejšie, pretože každá platforma má vlastné pravidlá ako zakročuje proti rôznemu druhu obsahu.
Pri téme Covid-19 a očkovania sa napríklad implementovali viaceré zaujímavé prístupy platforiem k dezinformáciám. Napríklad príspevky, ktoré už boli vyvrátené zdravotníckymi autoritami ako napríklad národnými ministerstvami zdravotníctva alebo napríklad Svetovou zdravotníckou organizáciou ako nepravdy, boli tak aj označené (tzv. flagging). Využíval sa pritom fact-checking. Facebook napríklad nepravdivý príspevok označil a napísal k nemu, že príspevok bol nejakou nezávislou fact-checkingovou organizáciou označený ako nepravda, a pridal tam zároveň odkazy na dôkaz. Sťahovanie dezinformačného obsahu sa nepredpokladá. Sú to skôr odstupňované kroky platforiem.
Taká modelová situácia, ako ste spomínali, je ťažká na posúdenie, nedá sa presne povedať, čo by sa stalo, pretože vždy závisí od konkrétneho obsahu a kontextu a to je aj problém s dezinformáciami.
Ako veľmi sú vôbec digitálne platformy naklonené k spolupráci s Európskou komisiou v otázke regulácie obsahu? Sú kroky, ktoré doteraz urobili, postačujúce?
Tie kroky zatiaľ dostačujúce nie sú, kvôli tomu aj prichádza nový kódex. Práve DSA a DMA idú ku koreňu otázky, ktorú tu riešime. Podchytiť fungovanie digitálnych platforiem tak, aby ich služby neporušovali naše vlastné zákony a zároveň ich vlastné pravidlá, ktoré musia, samozrejme, zodpovedať zákonom danej krajiny.
Pri regulácii nelegálneho obsahu sa nebavíme o abstraktných, dobrovoľných pravidlách, ale o konkrétnej legislatíve, ktorá je spojená s tvrdými sankciami. Ak Európsky výbor digitálnych koordinátorov vyhodnotí, že došlo k porušeniu pravidiel v rámci DSA, tak platforme hrozia vysoké pokuty, až do výšky šiestich percent ročného príjmu alebo obratu. Zároveň tam sú aj kontrolné mechanizmy.
V oblasti boja proti dezinformáciám by mala byť krokom vpred koregulácia. Čiže v rámci nového kódexu by jeho signatári mali pristúpiť k efektívnejšiemu monitoringu, rozdeleniu dát na úrovni členských štátov, a zároveň väčšia pružnosť mechanizmu.
Aj keď je kódex dobrovoľný a nehrozia v ňom žiadne sankcie, tak je silno prepojený na DSA, kde už tie sankcie sú. Jedno zo systémových rizík je práve neuplatňovanie vlastných pravidiel, ktoré platformy deklarujú, príp. nejednotné uplatňovanie na rôznych užívateľov.
Myslím, že platformy sú stále viac a viac ochotné a pripravené na spoluprácu aj vo svetle DSA. Vedia, že ich čakajú pomerne tvrdé pravidlá, a tým pádom majú väčšiu motiváciu spolupracovať.
Doteraz sme hovorili o štátnych zásahoch do politík digitálnych platforiem, ktoré hrajú dôležitú úlohu v šírení dezinformácií a nenávistných prejavov. Aké sú podľa Vás ďalšie možnosti spoločnosti boja proti šíreniu dezinformácií a nenávistných prejavov?
Je to veľmi komplexná otázka, ale jedným z najdôležitejších prístupov by určite malo byť vzdelávanie, hoci je to beh na dlhé trate. Konkrétne rozvoj mediálnych a digitálnych zručností. Nejde, samozrejme, len o mládež, ale o všetky vekové skupiny, hlavne tie, ktoré trávia stále viac času v online prostredí.
Pandémia nepochybne urýchlila presun celých sociálnych skupín do online priestoru, odkiaľ získavajú informácie o politickom a spoločenskom dianí. Digitálne platformy sa stali zdrojom informácií pre veľkú časť populácie a je to úplne neregulovaný priestor.
Je nutné vysvetľovať spoločnosti, akým spôsobom sa zobrazuje obsah na našich obrazovkách, to je základ. Bez toho sa nedostaneme ďalej a neposunie nás dopredu ani koregulácia.
So vzdelávaním musíme určite začať čo najskôr, lebo veľmi rýchlo sa presúvame do digitálneho sveta prakticky vo všetkých oblastiach života. Komunikujeme online, pracujeme online, informácie čerpáme online a vo svete automatizovaných algoritmov je pre bežného človeka veľmi náročne zistiť, čo je pravda, čo nie je pravda, čo je manipulácia, čo nie je manipulácia a podobne.
Sme už na Slovensku na ceste rozvíjania mediálnych a digitálnych zručností?
Sú tu viaceré organizácie, ktoré sa tomu venujú a robia to veľmi dobre, neviem však vyhodnotiť, ako je to zatiaľ efektívne.
Určite je tu väčšie uvedomenie a spoločenská diskusia o fungovaní digitálnych platforiem, čo je dobre. Ešte pred pár rokmi sa týmto témam venovalo pár mimovládnych organizácií, dnes už má človek pocit, že sa rozbehla oveľa širšia spoločenská diskusia, viac sa to objavuje v médiách, na školách, medzi seniormi. Sme na dobrej ceste, ale určite sa ešte dá robiť viac.
Zdroj snímky: BBC
