Kritika stavu právneho štátu na Slovensku budí emócie

Správa Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku vzbudila pohoršenie a otvorila priestor na manipulácie. Europoslanec Radačovský a europoslankyňa Beňová správu značne dezinterpretujú a vykresľujú ju ako zásah do suverenity Slovenska.

Korupcia predstavuje pre mladé demokracie jeden z najpálčivejších problémov a v mnohých prípadoch im bráni v úspešnej transformácii. Inak na tom nie je ani Slovenská republika, ktorá si od svojho osamostatnenia prešla mnohými viac či menej známymi korupčnými kauzami, z ktorých niektoré zásadným spôsobom menili slovenskú politickú mapu.

Podľa definície Transparency International sa korupciou rozumie zneužitie zverenej moci pre osobný (respektíve súkromný) zisk. Takéto konanie pritom nielen podrýva samotné základy demokracie a dôveru občanov, ale taktiež môže za určitých okolností viesť k vážnemu porušovaniu ľudských práv či dokonca k ohrozeniu národnej bezpečnosti.

V roku 2004 sa Slovensko stalo členom Európskej únie. Tým okrem iného deklarovalo aj záujem o zosúlaďovanie vlastných hodnôt s kľúčovými hodnotami Únie uvedenými v článku 2 Zmluvy o EÚ. Jednou z týchto kľúčových hodnôt EÚ je vláda zákona a princípy právneho štátu.

Otázky právneho štátu sa v uplynulých rokoch stali silne exponovanou témou na pôde EÚ. Vo svojich záveroch a strategických dokumentoch túto problematiku reflektovala Európska rada (ER). Téma sa však objavovala výraznejšie aj v debatách Rady EÚ a Európskeho parlamentu (EP).

EK ako výkonný orgán EÚ sa preto chopila iniciatívy a v roku 2019 predstavila súbor opatrení k udržaniu či zlepšeniu úrovne právneho štátu v členských krajinách. Jedným z navrhovaných opatrení bolo aj pravidelné monitorovanie stavu v členských štátoch. Výsledkom toho sú každoročné výročné správy o stave právneho štátu.

Tohtoročná, v poradí štvrtá správa o stave právneho štátu, bola voči Slovensku kritická najmä kvôli nedostatočného plnenia odporúčaní vyplývajúcich z minuloročnej správy. Medzi hlavné odporúčania Komisie patrilo napríklad zabezpečenie záruk nezávislosti členov Súdnej rady, starostlivé prešetrenie prípadov, pri ktorých došlo k trestnému činu ohýbania práva, zlepšenie protikorupčnej legislatívy týkajúcej sa lobingu a stretu záujmov či zlepšenie koordinácie práce OČTK vrátane obmedzenia niektorých právomocí generálneho prokurátora.

Séria expertných odporúčaní od EK však vyvolala vlnu nevôle a naratívov o údajnom neprimeranom zasahovaní do našej suverenity zo strany Bruselu.

Porovnávanie neporovnateľného

Tvrdý odporca súčasnej politiky EÚ je jeden z členov EP a predseda strany Slovenský patriot Miroslav Radačovský. Ten sa voči správe EK ohradil a označil ju za zámerne napísanú tak, aby zhoršovala pohľad na stav právneho štátu na Slovensku v porovnaní s inými štátmi, konkrétne s Francúzskom.

Emeritný sudca vo svojom facebookovom príspevku spísal niekoľko bodov z hodnotení oboch krajín. Následne prehlásil, že Francúzsko v hodnotení obstálo omnoho lepšie ako Slovensko. A to aj napriek tomu, že v súčasnosti Francúzi násilne protestujú v uliciach a nerešpektujú právny štát.

Na rozdiel od Francúzska je Slovensko podľa Radačovského v tomto ohľade kultivovanejšia krajina, ktorej občania rešpektujú prácu súdov a orgánov činných v trestnom konaní. Takýto nesúlad v hodnotení EK a spoločenskej situácie má byť údajne dôkazom toho, že správa EK je neobjektívna, prípadne účelovo napísaná v prospech „niekoho“. Podobné konšpirovanie vedie k spochybňovaniu objektivity a významu samotného reportu.

Status Miroslava Radačovského navyše obsahuje niekoľko logických aj faktických chýb. Správa EK nie je formulovaná tak, aby bolo možné jednotlivé členské štáty navzájom porovnávať a umiestňovať do pomyselného poradia podľa stavu právneho štátu. Výročná správa totiž neobsahuje žiadne kvantitatívne hodnotenie, ktoré by to umožňovalo. Radačovského tvrdenie o tom, že zo správy vychádza Francúzsko lepšie ako Slovensko, je tak len jeho subjektívnym hodnotením.

Druhým nelogickým a nepodloženým tvrdením je to, že aktuálne prebiehajúce násilné protesty vo Francúzsku sú spôsobené slabou úrovňou rešpektovania právneho štátu v krajine. Na jednej strane je pravdou, že protesty sa rozhoreli v reakcii na zásah polície. Avšak, celková situácia je formovaná viacerými faktormi, ako napríklad politickou kultúrou v krajine, heterogénnou kompozíciou populácie, sociálnymi rozdielmi a podobne. Napríklad v indexe vnímania korupcie sa Francúzsko umiestňuje dlhodobo lepšie (približne o 20 bodov) než Slovensko. Zdôvodňovať preto francúzske protesty úrovňou právneho štátu je nezmysel.

Je však nevyhnutné spomenúť, že Miroslav Radačovský nie je odporcom európskeho projektu ako takého a naše členstvo v Únii dokonca obhajuje. Svoju politickú kariéru však často stavia na vytváraní pocitu etnického útlaku v Únii, keď hovorí o trpiacich Slovanoch a nespravodlivo zvýhodňovaných Anglosasoch.

Zakliaty § 363

K správe EK sa vyjadrila aj europoslankyňa za stranu Smer – SSD Monika Beňová. Tá podobne ako Miroslav Radačovský vnímala správu ako neprijateľné zasahovanie do štátnej suverenity. Najväčším problémom bolo pre poslankyňu Beňovú odporúčanie týkajúce sa známeho § 363.

EK vo svojej správe konštatuje, že na Slovensku prebieha vyostrená debata o nadužívaní tohto inštitútu generálnym prokurátorom. Zaznieva tiež argument, že samotný paragraf nie je v súlade s európskymi štandardmi.

Správa EK taktiež zdôrazňuje to, že Ústavný súd SR po preskúmaní tohto ustanovenia dospel k záveru, že nie je v rozpore s ústavou. Napriek tomu bolo jedným z odporúčaní správy EK obmedzenie tejto právomoci generálneho prokurátora práve s ohľadom na vyššie uvedené dôvody.

Poslankyňa Beňová však túto časť správy zrejme nevidela, keďže v závere svojho statusu konštatuje, že EK spochybňuje rozhodnutie Ústavného súdu SR.

EK vo svojej správe nespochybňuje ústavnosť § 363, ale skôr jeho aplikačnú prax najmä v exponovaných kauzách. Predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan sa v súvislosti s týmto prípadom vyjadril, že „[…] Ústavný súd neposudzuje optimálnosť právneho predpisu, ale to, či rešpektuje limity a medze dané ústavou“.

Monika Beňová v statuse navyše odkláňa pozornosť od problematiky § 363 kritizovaním Úradu špeciálnej prokuratúry, EK vykresľuje ako nekompetentnú, skorumpovanú a beznádejne tápajúcu v záležitostiach zahraničnej politiky.

EÚ v tomto prípade poslúžila poslankyni Beňovej a poslancovi Radačovskému ako vykonštruovaný nepriateľ, ktorý sa dá pred voľbami efektívne využiť na mobilizáciu voličov. Objektívna správa EK, ktorá slovenským zákonodárcom poskytuje odborné a nestranné stanovisko, sa vo výsledku stala terčom manipulatívnych naratívov, ktoré sú na Slovensku šírené už dlhodobo.

Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Je študent bakalárskeho stupňa Bezpečnostných a strategických štúdií a Sociológie na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Zaujíma sa o islamský radikalizmus, výskum organizovaného zločinu a autoritárskych režimov. Kontakt: adam.mazuch@infosecurity.sk