Web extraplus.sk publikoval článok, v ktorom sa autor vyjadruje k prijatej Obrannej a Bezpečnostnej stratégii. Článok je rámovaný v zjednodušenej, čiernobielej perspektíve. V nej sa nachádza „zlý“ Západ, voči ktorému je Slovensko nekritické a submisívne a Rusko, proti ktorému prostredníctvom týchto dokumentov brojíme. V texte môžeme bádať okrem faktických informácií aj autorove subjektívne dojmy, ktorými sa čitateľa snaží presvedčiť o správnosti svojho osobného názoru, ktorý však len čiastočne vychádza z faktov.
Zdroj
Zdrojom článku je web extraplus.sk. Tento web eviduje databáza konspiratori.sk, ktorá upozorňuje na neseriózne webové stránky s dezinformačným, šarlatánskym, konšpiračným obsahom a stránky, ktoré nedodržiavajú základné zásady novinárskej etiky. V hodnotení databázy dosiahol web extraplus.sk 8.3. bodov z desiatich možných. Hodnotenie desať sa vzťahuje na weby s najproblematickejším obsahom.
Autorom predmetného článku je istý Ján Vida, ktorého články si môžeme pozrieť na webe extraplus.sk, avšak na webe sa o ňom nedozvieme žiadne informácie o jeho vzdelaní, pracovných skúsenostiach, atď. Pri takejto povesti webovej stránky a absencii informácií o autorovi by sme mali zbystriť našu pozornosť.
Faktickosť informácie
Autor v článku využíva aj faktické tvrdenia, ktoré však dopĺňa svojimi vlastnými hodnotiacimi úsudkami a predikciami do budúcnosti. V texte autor využíva citácie z oboch stratégií, ale veľmi ich neuvádza a pridáva k nim vlastné dojmy, vydávané za fakty.
Autor fakticky správne uvádza, že Slovensko prijalo nové strategické dokumenty po 16 rokoch. Pravdou je, že za Bezpečnostnú stratégiu hlasovali len poslanci koalície. Proti Obrannej stratégii naozaj hlasovali Kotlebovci a bývalí Kotlebovci, ale autor nesprávne uvádza, že proti hlasoval aj poslanec Smeru Jozef Valocký. Podľa dokumentu z hlasovania sa zdržal.
Pravdou taktiež je, že v minulom volebnom období SNS blokovala hlasovanie o oboch dokumentoch v parlamente a následne žiadala jej prepracovanie, kvôli údajným negatívnym zmienkam o Rusku.
Motivácie na prijatie oboch dokumentov menuje autor fakticky korektne. Aj minister Korčok aj minister Naď sa vyjadrili, že nové strategické dokumenty Slovensko potrebuje kvôli tomu, že od roku 2005 sa svet zmenil a priniesol nové výzvy, ako napr. kybernetické útoky či hybridné hrozby. Uvádzajú to aj predmetné dokumenty.
Autor sa v článku viackrát snaží navodiť dojem, že stratégie hovoria o Rusku ako o nepriateľovi: „Nenávisť voči Rusku ako agresora sa v oboch dokumentoch píše vo viacerých bodoch“. Je to však jeho čistý výmysel. Ani v Obrannej a ani v Bezpečnostnej stratégii sa o Rusku ako o nepriateľovi nepíše. Sú spomenuté negatívne kroky Ruska vo východnej Európe, to však neznamená, že ide o nenávisť alebo nepriateľstvo voči Rusku.
Bezpečnostná stratégia chápe Rusko ako bezpečnostnú výzvu, ale aj ako partnera, s ktorým Slovensko chce rozvíjať dobré vzťahy.
Podľa autora článku idú politici touto „nepriateľskou“ politikou voči Rusku proti názorom väčšiny obyvateľov Slovenska a V4, ktorí vraj chcú neutrálne postavenie medzi východom a západom. V texte však neuvádza zdroj tejto informácie.
Môžeme si však pomôcť výskumom od Globsecu z roku 2019. Najviac Slovákov si naozaj myslí, že Slovensko by malo byť niekde medzi východom a západom (46 %), to však automaticky neznamená neutralitu. Väčšina Slovenska by totiž v referende hlasovala za členstvo v EÚ (71 %) a v NATO (56 %), pričom môžeme v tejto otázke bádať stúpajúce trendy podpory.
Ešte viac zavádzajúce je autorovo tvrdenie, ak sa pozrieme na V4. Vo všetkých krajinách prevažuje pozitívny názor na členstvo v EÚ a NATO. V referende by za zotrvanie v EÚ hlasovalo 68 % Čechov, 81 % Maďarov, 87 % Poliakov a za zotrvanie v NATO by hlasovalo 80 % Čechov, 83 % Maďarov a až 92% Poliakov. Autorov pohľad na V4 teda nesedí.
Autor týmto argumentom využíva stratégiu Apel na ľud, ktorou sa snaží poukázať na animozitu medzi predstavami ľudí a politických elít a takto delegitimizovať tieto elity.
Je pravdou, že v oboch stratégiách sa explicitne nespomína Turecko, ktoré naozaj podporovalo Azerbajdžan vo vojne v Náhornom Karabachu proti Arménsku.
Ak sa teda pozrieme na faktickosť napísaného, zistíme, že autor využíva aj pravdivé informácie, ale v dôležitých výrokoch, akými sú napr. údajné nepriateľstvo voči Rusku v dokumentoch a postoje Slovákov a V4 k západu a východu, sú zavádzajúce a nepravdivé.
Jazyk príspevku
Okrem faktickosti je v článkoch dôležité sledovať aj jazyk, ktorý autor používa, pretože aj s pravdivými informáciami môže manipulovať, používať emočne podfarbené slová, alebo vytvárať z faktov falošné závery doplnené o vlastné úsudky.
Na niektorých miestach v texte autor využíva iróniu, ktorou sa implicitne snaží čitateľovi podsunúť svoj subjektívny pohľad. Ministrov Korčoka aj Naďa napríklad nazýva termínom „Euroatlantickí patrioti“, čo má dokazovať ich nekritickí prístup k západu.
Údajný nekritický prístup a submisivitu k západu sa snaží podsúvať aj využitím slovného spojenia „vrúcna oddanosť“ (v titulku) k USA, EÚ a NATO namiesto slov ako partnerstvo, spolupráca, kooperácia.
Výrok o tom, že slovenské záujmy sú v dokumentoch v úzadí, je len ďalším hodnotiacim súdom autora, ktorého by sa v spravodajských článkoch nemal dopúšťať. Podobným hodnotením je aj výrok o tom, ako Korčok údajne považuje agresívne správanie Turecka voči Grécku za „nevinné hranie sa na pieskovisku“. Tento úsudok navyše odporuje aj predošlým vyhláseniam Korčoka na adresu Turecka v spore s Gréckom a Cyprom. Minister zahraničia vyjadril v lete 2020 solidaritu s Cyprom a odsúdil aktivity Turecka.
Svoje manipulatívne, binárne vnímanie reality prejavil autor článku aj v časti o boji s dezinformáciami. Podľa neho sa „každý opačný názor sa považuje za klamstvo, propagandu nepriateľa ako za bývalého režimu, len sa mocnosti vymenili.“
Autor používa stratégiu generalizácie („každý opačný názor“) a falošnej analógie s komunistickým totalitným režimom (nie, naozaj nežijeme v oklieštenom informačnom priestore ako pred rokom 1989, čoho dôkazom je aj autorove slobodné vyjadrenie daným článkom). Zámena boja s dezinformáciami s bojom proti opačnému názoru je tak len autorov účelový konštrukt, ktorý nemá oporu v tom, o čom Bezpečnostná stratégia reálne hovorí.
Autor sa taktiež dopúšťa argumentačného faulu šikmá plocha (určité činy majú viesť k ďalším nadväzujúcim udalostiam, hoci v skutočnosti to tak vôbec nemusí byť).
Od citátu z obrannej stratégie, kde sa hovorí solidarite medzi spojencami vrátane presunutej vojenskej prítomnosti NATO a spoločných cvičeniach autor usudzuje, že môžeme očakávať prítomnosť cudzích vojakov na našom území a možnosť, že „navrhnú americké protiraketové systémy, aby sme sa cítili bezpečnejšie“ (opäť irónia, ktorá by sa v spravodajstve nemala vyskytovať).
Audiovizuálne média
V článkoch si treba všímať aj obrázky, videá a iné audiovizuálne média, pretože aj tie môžu slúžiť na podsúvanie určitého názoru, dojmu, emócie či ideológie.
V tomto prípade však autor použil vhodnú titulnú fotografiu, na ktorej je minister obrany Naď a v pozadí premiér Matovič, zrejme na nejakej tlačovej konferencie alebo brífingu.
Autor korektne uvádza aj zdroj fotografie, čo je taktiež dobrým pravidlom.
Záver
Príspevok o Bezpečnostnej a Obrannej stratégií z dielne extraplus.sk je mixom pravdivých, nepravdivých a zavádzajúcich informácií, ktoré autor dopĺňa o svoje subjektívne názory a využíva pritom aj argumentačné fauly a manipulácie. V strete s faktami mnohé autorove argumenty nesedia a z článku je zrejmá snaha podsunúť čitateľovi určitý ideologický pohľad na svet.
Tento text/debunk slúži ako ukážka rozboru jedného príspevku. Upozorňuje na základné kategórie, ktoré si v článkoch treba všímať (zdroj, faktickosť, jazyk, audiovizuálne média), pretože prostredníctvom nich môžu ľudia nadobudnúť falošný pocit porozumenia problematike a vytvoriť si názor na základe manipulácie.
