Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- Zatiaľ čo nedávne stretnutie Putina a Orbána v Pekingu vyvolalo kritiku zo strany viacerých európskych lídrov, dezinformátori Orbánovo konanie aktívne propagovali. Vyzdvihovali Orbánovu politiku voči Rusku a taktiež jeho údajný zámer zabezpečiť „mier“ na Ukrajine.
- Predmetom diskusie sa stal aj postoj niektorých politických aktérov k zahraničnej politike. Tí sa snažia presvedčiť verejnosť o potrebe suverénnej a nestrannej zahraničnej politiky. Tá je však u nich charakteristická nesúhlasom s vojenskou pomocou Ukrajine a zdôrazňovaním potreby rokovania o mieri s Ruskom, pričom úplne ignorujú dynamiku konfliktu.
- Téma sankcií bola taktiež rozšírená, a to hlavne medzi prokremeľskými aktérmi, ktorí tvrdia, že sankcie nefungujú a škodia viac Európe než Rusku. Tento naratív sa zhoduje s hlavnými tézami prokremeľskej propagandy.
Dezinformátori vyzdvihujú stretnutie Orbána a Putina
Pred takmer dvoma týždňami sa ruský prezident Vladimir Putin stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom na pozadí medzinárodného fóra iniciatívy Jeden pás, jedna cesta. Obaja politici si podali ruky – išlo o prvé podobné gesto medzi ruským prezidentom a lídrom členského štátu EÚ od invázie Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022.
Putin počas stretnutia uviedol, že napriek súčasným geopolitickým podmienkam sa Rusku podarilo udržať a posilniť vzťahy s mnohými európskymi krajinami, vrátane Maďarska. Orbán na oplátku poznamenal, že Budapešť sa nikdy nesnažila o konfrontáciu s Ruskom, a vyjadril ochotu rozšíriť vzájomnú komunikáciu.
Tento krok odvtedy kritizovali ďalší európski politickí lídri. Napríklad luxemburský premiér označil podanie ruky za „prostredný prst všetkým Ukrajincom“ a litovský prezident obvinil Orbána z „flirtovania“ s Ruskom. Vrelému vzťahu s Putinom, v ktorom maďarský premiér pokračuje aj napriek ruskej agresii na Ukrajine, sa však stále darí získavať podporu. Slovenskí aktéri, ktorí aktívne publikujú proruský obsah, chválili Orbána za jeho politiku a údajný zámer zabezpečiť mier na Ukrajine.
Pokiaľ ide o propagáciu Orbánových aktivít týkajúcich sa Ruska, najaktívnejšie boli dezinformačné stránky, ktoré sú známe šírením proruských a protizápadných myšlienok. Stránka InfoVojna uverejnila o spomínanom stretnutí niekoľko článkov. V jednom z nich upozorňovala, že „Putin vyjadril spokojnosť so vzťahmi medzi Ruskom a Maďarskom“ a že čínsky prezident Si Ťin-pching označil maďarského premiéra za „starého priateľa“. V ďalšom článku portál zdôraznil, že Orbán je „hrdý“ na svoje vzťahy s Putinom.
InfoVojna okrem toho uviedla, že Orbán „má záujem urobiť všetko pre to, aby zavládol mier“. Tento údajný zámer zabezpečiť mier vyzdvihol aj Milan Uhrík, poslanec Európskeho parlamentu a predseda krajne pravicovej strany Republika. V príspevku, v ktorom stretnutie komentoval, uviedol: „Viktor Orbán má rozum. Rozprávať o mieri nikdy nie je zlé. Myslieť na budúcnosť taktiež nie. V tomto sa môže aj Slovensko inšpirovať.“
Od minuloročnej invázie Ruska na Ukrajinu je Orbán kritizovaný za odmietavý postoj k iniciatívam EÚ zameraným na pomoc Kyjevu v jeho boji proti Moskve. Maďarská vláda má s Ruskom oveľa bližšie vzťahy ako ostatné členské krajiny a je vnímaná ako presadzujúca niektoré ciele Kremľa, ako napríklad zabrániť rozširovaniu NATO. Glorifikácia tohto typu politického správania, ako aj jeho vykresľovanie ako niečoho, čím by sa mali inšpirovať ostatné krajiny, sú teda veľmi problematické. Orbán je pre prokremeľských aktérov dlhodobo idolom a jeho postoje tiež dobre zapadajú do ich kontinuálnej rétoriky.
Keďže príspevky o stretnutí Orbána s Putinom boli v slovenskom informačnom priestore v posledných dvoch týždňoch veľmi rozšírené, pozreli sme sa na ne aj optikou zoznamu dezinformačných aktérov na Slovensku. Pomocou analytického nástroja CrowdTangle sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slovo „Orbán“. Príspevky sme hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Prvé miesto patrí už spomínanému príspevku Milana Uhríka, v ktorom naznačil, že konanie Orbána by mali byť „inšpiráciou“ pre slovenských politikov.
Druhé miesto patrí príspevku portálu InfoVojna, v ktorom stránka uviedla, že Orbán je „hrdý“ na priateľské vzťahy s Putinom.
Tretie miesto patrí príspevku dezinformačnej stránky Slobodný vysielač, ktorá je notoricky známa šírením proruských dezinformácií. V príspevku citovala výrok maďarského premiéra: „Chceme urobiť všetko pre mier. Preto nechávame otvorené komunikačné kanály s Rusmi… Je to stratégia, na ktorú sme hrdí.“
Posledné dve miesta patria príspevkom InfoVojny. V prvom stránka poukázala na to, že Putin „vyjadril spokojnosť so vzťahmi medzi Ruskom a Maďarskom“, a v druhom chválila údajnú „suverénnosť“ Orbánovej zahraničnej politiky, ktorá je v rozpore s medzinárodnými záväzkami EÚ voči Ukrajine.
Diskusie o „suverénnej“ zahraničnej politike Slovenska
Pokiaľ ide o zdôrazňovanie „suverénnej“ zahraničnej politiky, o tejto téme sa na Slovensku diskutovalo najmä v súvislosti s vyjadreniami nového premiéra Roberta Fica. Fico oznámil, že síce súhlasí s poskytovaním „komplexnej“ nevojenskej asistencie Ukrajine v jej boji proti Rusku, ale v budúcnosti bude podporovať „nulovú vojenskú pomoc“.
Toto rozhodnutie odôvodnil na svojich sociálnych sieťach. Fico vyjadril presvedčenie, že zasielanie vojenskej pomoci Ukrajine len predlžuje „zbytočné zabíjanie“ a že obe strany konfliktu spolu musia „rokovať“, ak chcú dosiahnuť mier. Vyhlásil tiež, že má vlastný suverénny názor a že zahraničná politika, ktorú bude viesť, bude „slovenská, nie bruselská, washingtonská alebo ruská“. Tým sa zároveň snažil sám seba vykresliť ako nestranného.
S podobným názorom sa stotožnil aj Milan Uhrík, o ktorom je známe, že je veľmi kritický voči európskemu prístupu ku konfliktu. Na svojej oficiálnej facebookovej stránke napísal, že „prístup v štýle „dodržiavajme čo je dohodnuté v EÚ“ už nie je správny“ a vyzval na vykonávanie viac nezávislej politiky.
Je však nevyhnutné uviesť niekoľko skutočností. Rusko je stranou, ktorá vojnu rozpútala. Ukrajina Rusko nenapadla a nevedie boje na ruskom území. Hovoriť obom stranám, aby jednoducho „rokovali“, znamená úplne opomínať dynamiku medzi oboma krajinami a vykresľovať ich ako rovnocenné strany konfliktu. Tým sa prehliada skutočnosť, že Rusko je agresorom a že ruské predstavy o mieri sú postavené na kapitulácii Ukrajiny.
Okrem toho proruskí aktéri neraz skrývajú svoje prokremeľské postoje využívaním tzv. falošnej objektivity, prostredníctvom ktorej sa snažia postaviť do neutrálnej pozície v rusko-ukrajinskom konflikte. Tieto postoje radi maskujú aj myšlienkami o suverenite Slovenska, ktoré sa má postaviť proti „diktátu“ zo strany EÚ či USA. V skutočnosti tieto vyjadrenia vôbec nie sú nestranné a nezaujaté.
Sankcie proti Rusku sa opäť stávajú terčom dezinformácií
V uplynulých dvoch týždňoch sa v slovenskom informačnom priestore dostala do popredia téma pomoci a opatrení súvisiacich s vojnou na Ukrajine. Týkala sa najmä Ficových vyhlásení o tom, že v budúcnosti nepodporí žiadne ďalšie sankcie voči Rusku. Hoci o týchto vyhláseniach informovali najmä dezinformačné weby, čím sa im podarilo zvýšiť ich dosah v informačnom priestore, žiadne konkrétne naratívy sa k týmto vyhláseniam neviazali.
Táto téma však aj napriek tomu medzi určitými aktérmi rezonovala. Najaktívnejší v tejto téme boli členovia krajne pravicovej strany Republika, predovšetkým jej predseda Milan Uhrík. Ten vo svojom facebookovom príspevku reagujúcom na plánovaný 12. balík sankcií EÚ uviedol, že „protiruské (a najmä energetické) sankcie sú totálnym fiaskom. Ubližujú viac Európe ako Rusku. Treba ich zrušiť a pomôcť ľuďom ľahšie žiť. A nie vymýšľať nezmysly.“ Príspevok prezdieľal aj ďalší člen strany Milan Mazurek.
Naratív, ktorý označuje sankcie proti Rusku za neefektívne a zbytočné, je jedným z hlavných bodov prokremeľskej propagandy prakticky už od ich zavedenia. V súčasnosti to potvrdzuje aj fakt, že veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku začalo čoraz častejšie publikovať príspevky o údajnej zbytočnosti sankcií. V jednom z príspevkov veľvyslanectvo napríklad vyhlásilo, že „posadnutosť sankciami Európskej únie proti RF pokračuje, ale predchádzajúce skúsenosti ukazujú, že reštrikcie nefungujú“.
V skutočnosti dáta ukazujú, že sankcie proti Rusku fungujú. Podľa Európskej služby pre vonkajšiu činnosť „v priebehu jedného roka [sankcie] výrazne obmedzili možnosti Moskvy, čo spôsobilo finančné napätie, odrezalo krajinu od kľúčových trhov a výrazne zhoršilo priemyselné a technologické kapacity Ruska“. Zdá sa, že ruská ekonomika sa v posledných dvoch rokoch oslabuje, pričom Svetová obchodná organizácia predpovedá pokračovanie tohto trendu aj v roku 2023. Podľa OECD ruské HDP v najhoršom prípade klesne o 2,5 %, v lepšom prípade o o 0,2 %, ako predpovedá Svetová banka.
Dvanásty balík sankcií EÚ sa má týkať ruského obchodu v hodnote 5,3 miliardy dolárov a šírením falošného naratívu o zbytočnosti sankcií sa prokremeľskí aktéri snažia znížiť podporu verejnosti pre tieto opatrenia, ako aj podkopať úsilie EÚ o zníženie ruskej spôsobilosti vo vojne.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk varovať verejnosť pred vznikajúcimi a aktuálnymi trendmi v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
