Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:
- 9. mája 2025 sa Robert Fico konečne zúčastnil osláv víťazstva nad fašizmom v Moskve. Okrem ďalšej výmeny odkazov s Kajou Kallas sa snažil svoj pobyt vykresliť ako medzinárodný úspech suverénnej politiky Slovenska.
- Nechýbalo vzdanie vďaky pokrivenému obrazu osloboditeľov, podanie rúk s vojnovým zločincom a ani vytváranie nového naratívu o železnej opone. Samozrejme, všetko s poriadnou dávkou ignorácie histórie a servilnosti.
- Časť dezinformačnej scény sa sústredila aj na očierňovanie ukrajinského prezidenta Zelenského. Okrem obvinení z fašizmu či diktátorstva sa objavili aj naratívy o tom, že lídri tzv. koalície ochotných si cestu do Kyjeva užívali v drogovom opojení. Prevzaté boli priamo z ruských kanálov.
- EÚ bola opätovne napádaná kvôli údajnému morálnemu úpadku, dúhovej agende a zeleným politikám. Pre krajne-pravicových europoslancov z hnutia Republika ide o zbytočnosti. Prioritou by mala byť ochrana tradičných hodnôt, deportácie migrantov či návrat k mierovým projektom (v preklade kapitulácia pred ruskými záujmami).
Už sme skoro tam…
K tomuto momentu viedli týždne príprav. Aj tých administratívnych, aj tých propagandistických. Premiéra Roberta Fica na oslavách víťazstva nad fašizmom okrem zúčastnených autokratických lídrov doprevádzali aj verní spolustraníci, ktorí nemali problém relatívne rýchlo naskočiť na rozbehnutý vlak šírenia pro-ruských dezinformácií. Návštevy sa tak zúčastnil aj Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Richard Glück a ďalší.
Pravdou však ostáva, že komunikačne a marketingovo sa podarilo potenciál tejto témy vyžmýkať práve Ficovi, ktorý svojou návštevou Kremľa robí predovšetkým tieto tri veci: po prvé, odkrýva svoju geopolitickú náklonnosť k východu; po druhé, odvracia pozornosť od neúspechov na domácej politickej pôde; a po tretie, historickým revizionizmom a preberaním naratívov ruskej propagandy legitimizuje kremeľský imperializmus a agresiu.
Fico už pred svojou návštevou celkom intenzívne (a viac ako obvykle) šíril naratívy a upravené historické „fakty“ z príručky sovietskej propagandy. Informovali sme o nich aj v predchádzajúcich reportoch: od naratívov o nesmrteľných sovietskych osloboditeľoch a bojovníkoch proti fašizmu sme sa za mesiac prepracovali až k domnienkam o prítomnosti fašizmu a rusofóbie v EÚ.
Počas tlačovky zo 4. mája Fico posilnil svoje tvrdenia o úcte a vďake osloboditeľom z Červenej armády. Ide o základný argument, s ktorým premiér pri vysvetľovaní svojej návštevy v Moskve operoval. Nebolo by na ňom samozrejme nič zlé, ak by Fico zároveň neignoroval ďalšie historické fakty, ktoré mu do mozaiky nezapadajú. Aj v tomto konkrétnom vyjadrení ďakuje národu „ktorý zohral rozhodujúcu úlohu v porážke Hitlera v roku 1941-1945, národu, ktorý najviac trpel“. Roky 1939 až 1941, kedy sa ZSSR spolupodieľalo na rozpútaní druhej svetovej vojny, premiér už starostlivo vynecháva. Novinára, ktorý informácie konfrontuje, Fico v závere videa obviňuje z toho, že je platený Sorosom. Aký obsah, taká bodka.
V ďalšom prejave zas Fico spomína snahy o „budovanie novej železnej opony a vzývanie nekonečných vojen“. Ak by ste si mysleli, že tým Fico konečne kritizuje Moskvu, boli by ste na veľkom omyle. Nie, slová adresuje Západu, ktorý vraj robí „všetko preto, aby nám historickú pravdu vymazali z našich hláv“. Osloboditelia podľa Fica prichádzali výhradne z východu. Opäť sa sústreďuje len na roky 1941 až 1945. To, čo im predchádzalo, a to, čo za nimi nasledovalo, úplne ignoruje. V prepisovaní histórie pokračuje Fico zmienkami o tom, že strojcom železnej opony bol Winston Churchill.
Maličké historické okienko pre premiéra – hoci výraz „železná opona“ Churchill nevymyslel, jeho prejav vo Fultone 5. marca 1946 ho preslávil a priniesol do povedomia širokej západnej verejnosti. Práve vtedy vyslovil vetu: „Od Štetína na Baltskom mori po Terst na Jadrane sa naprieč kontinentom spustila železná opona.“ Týmto výrokom Churchill výstižne označil realitu, ktorá sa v tom čase ešte len začínala naplno prejavovať – násilné ovládnutie strednej a východnej Európy Sovietskym zväzom pod vedením Stalina. Tento proces viedol k strate občianskych práv, izolácii a rozdeleniu kontinentu na dve sféry vplyvu. Železná opona teda nebola výsledkom západnej rétoriky, ale dôsledkom konkrétnych krokov Moskvy. Stala sa represívnou, ideologickou a geopolitickou hranicou, ktorú vytvoril Stalinov režim a ktorá na viac než štyri desaťročia rozdelila Európu.
Len pre úplnosť, potreba uctiť si padlých vojakov Červenej armády, ktorí sa podieľali na oslobodení dnešného slovenského územia počas druhej svetovej vojny, má svoj význam. Ale nezabúdajme na to, že súčasné Rusko nie je vtedajší Sovietsky zväz. A nezabúdajme ani na to, že ani Sovietsky zväz neoslobodzoval Československo z dobrej vôle, ale z pragmatických záujmov, ktoré sa potom pretavili do 40 rokov trvajúcej totality. Osloboditelia sa zmenili na okupantov a dnešné Rusko na páchateľa agresie a genocídy. Táto druhá strana mince je z komunikácie Fica a ďalších propagandistov účelovo vynechávaná. Pritom je historický odkaz Červenej armády a víťazstva nad fašizmom inštrumentalizovaný pre ospravedlňovanie a legitimizáciu obyčajnej agresie a vojnových zločinov na Ukrajine.
Vitajte v Moskve pán Fico!
Ficovej kompánii sa v Moskve nakoniec podarilo úspešne pristáť, a to aj napriek pobaltským štátom, ktoré zakázali prelet slovenského premiéra cez svoj vzdušný priestor. Fico situáciu označil za „úmyselný pokús zmariť moju návštevu Moskvy“. Europoslanec Ľuboš Blaha, ktorý cestoval s premiérom, zas prišiel s tvrdením, že „žiadni pohrobkovia fašistov nás nezastavia. Ani z pobaltských krajín, ani z Bruselu“.
Hneď v deň príletu do Moskvy Fico zareagoval aj na slová vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci Kaji Kallas, ktorá ho obvinila z toho, že stojí na zlej strane dejín. Fico jej v príspevku celkom dobre ukázal, že sa úplne odtrhol od reality, v ktorej existuje zvyšok EÚ. Do Moskvy šiel vyjadriť úctu vojakom Červenej armády a nie je mu zrejmé, čo „títo statoční ľudia majú spoločné so súčasnou medzinárodnou situáciou“. (Títo ľudia nič, ale režim organizujúci oslavy mnohé a možno aj všetko). Kallas tiež odkázal, že suverénneho premiéra ako je on, kritizovať nemôže. Vraj „konštruktívne pristupuje ku všetkej európskej agende“. (Jeho návštevy Moskvy tieto slová síce celkom vyvracajú, ale nevadí). V neposlednom rade sa Fico v príspevku ohradil voči tzv. politike novej železnej opony.
Predpokladáme, že práve metafora železnej opony bude novou aktualizáciou naratívu, v rámci ktorého je Západ obviňovaný z ignorancie „mierových tendencií“ Ruska a predlžovania vojny na Ukrajine, bude v ďalších týždňoch často skloňovanou záležitosťou. Naratív použil aj vo svojom prvom videu z Moskvy.
Premiér sa svojou návštevou Moskvy totiž pochválil v niekoľkých príspevkoch. Za Slovensko ako celok (aj napriek tomu, že značná časť verejnosti nesúhlasí s týmto únosom suverenity na východ) sa poďakoval osloboditeľom – vraj má ísť aj o odpoveď tým, ktorí „chcú násilne meniť históriu v mene aktuálnych geopolitických cieľov“.
Fico v niektorých momentoch z bilaterálnych rokovaní s Vladimirom Putinom (alebo Si Ťin-pchingom) pôsobí vskutku servilne, ale účasť Slovenska sa snaží svojmu publiku predať ako medzinárodný úspech a prejav suverenity. Slovensko sa podľa Fica „postavilo vedľa svetových veľmocí ako rovnocenný a uznávaný partner najmä vďaka svojim jasným, čitateľným postojom a hodnotovému ukotveniu“. Čitateľné postoje síce chýbajú (možno sú čitateľné pre Moskvu?), hodnotové ukotvenie je nejasné, ale Slovensko sa stáva užitočným sluhom pre narušenie európskej jednoty.
V inom príspevku zas Fico píše o tom, že cesta „do Moskvy priniesla diplomatické uznanie Slovensku na najvyššej svetovej úrovni“. Tiež sa priznáva, že tzv. „politiku železnej opony, ktorá reálne vzniká a je medzi Európou a Ruskou federáciou“, odmietol aj pred Putinom. Chcel mu „ponad túto železnú oponu podávať ruku na spoluprácu“. Premiér neostal svojej povesti nič dlžný ani po návrate do Bratislavy. Na tlačovke sa kvôli kritike okamžite pustil do médií, opozície a mimovládok, ktoré vraj nevedia prijať slovenské úspechy a pre Fica majú len „slepú nenávisť“.
Na promovaní Ficovej návštevy v Moskve sa podieľalo aj niekoľko ďalších osvedčených aktérov dezinformačnej scény. Pre príklad vyberáme kvázi-médium Slobodný vysielač, krajne-pravicového Mira Heredoša, ale aj značne pro-kremeľskú stránku Mr. Slovak, ktorá v komentároch okrem iného volá aj po pripojení Slovenska k novo-pripravovanej mene BRICS. Kolorit aktérov, ktorí sa z Ficovej účasti na propagandistických oslavách tešili, bol pestrý, čo len podčiarkuje pokročilé štádium vývoja ruskej piatej kolóny na Slovensku.
Starý dobrý Zelenský. A kokaín?
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský čelí útokom dezinformačnej scény už dlhodobo. Hneď po vojne mal z Ukrajiny utiecť, eventuálne sa z neho stal vraj drogovo závislý diktátor a fašista. Nechýbali ani obvinenia z korupcie či vyvolávaním jadrového konfliktu. Kremeľská propaganda má mnoho odtieňov a nie je sa čomu čudovať. Zelenský je predsa protagonistom štátu, ktorému sa podarilo vzoprieť agresii ruského režimu.
Na očierňovaní obrazu ukrajinského prezidenta sa už niekoľko rokov podieľajú aj slovenskí apologéti Ruska. Aj preto sme sa na túto tému v posledných dvoch týždňoch pozreli prostredníctvom analytického nástroja Gerulata Juno. Pomocou neho sme analyzovali najpopulárnejšie príspevky na slovenskom Facebooku, ktoré obsahovali kľúčové slovo „Zelenský“ alebo „Kyjev“. Zo zoznamu sme vylúčili tie príspevky, ktoré neobsahovali problematické naratívy. Následne sme príspevky hodnotili na základe celkového počtu interakcií (súčet všetkých reakcií, komentárov a zdieľaní).
Príspevok s najväčším počtom interakcií patrí predsedovi krajne-pravicového hnutia Republika. Milan Uhrík v ňom útočí na EÚ a Ursulu von der Leyen. Tá vraj mala na 80. výročie od konca druhej svetovej vojny vykrikovať fašistické heslá. Tak označil ukrajinský pozdrav „Sláva Ukrajine! Hrdinom sláva!“, ktorý po vzore ruskej propagandy Uhrík (a aj ďalší dezinformátori) kontinuálne dekontextualizujú a označujú za fašistický. Predseda Republiky vo videu hovorí, že „Európa volá po mieri a pripomína si víťazstvo nad fašizmom a ona [von der Leyen] vykrikuje, že Ukrajinu a Zelenského treba zobrať do únie medzi nás“. Je pravdou, že počas druhej svetovej vojny pozdrav používali aj príslušníci Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ktorú viedol Stepan Bandera, ale pripodobnenie k súčasnej situácii a prezidentovi Zelenskému je ďaleko za čiarou. Uhrík tiež vynecháva kľúčové historické fakty – pozdrav má hlbšie korene, používal sa už počas ukrajinskej vojny za nezávislosť v rokoch 1917 až 1921, a neskôr sa stal aj buditeľským sloganom v súvislosti s ukrajinskou revolúciou (2013), či anexiou Krymu a vojnou na Donbase (2014). Propagandisti majú vo zvyku tento pozdrav výhradne pripisovať Stepanovi Banderovi a očierňovať ho z jedného kľúčového dôvodu – historicky ide predovšetkým o heslo, ktoré ukrajinský národ zjednocuje proti nátlaku a okupácii zo strany ZSSR, respektíve dnešného Ruska.
V druhom príspevku, ktorý bol publikovaný Mirom Heredošom, neúspešný krajne-pravicový politik zdieľal jeden z posledných naratívov ruskej propagandy, ktorý obviňuje lídrov „koalície ochotných“ z drogovej závislosti. Heredoš sa pripojil k rade aktérov, ktorí ponúkajú „neuveriteľné zábery z vozňa, ktorý smeroval do Kyjeva na rokovanie koalície ochotných“. Lídri európskych štátov sú podľa Heredoša (a podľa ruského dezinformačného naratívu) účastní na „kokaínovom večierku“, čo má len podčiarkovať ich dekadenciu a morálny úpadok. Falošné tvrdenia sa prvotne objavili na proruských sociálnych sieťach a následne ich prevzali aj úradníci z Kremľa (napr. hovorkyňa Mária Zacharovová). Tvrdenia prichádzajú v čase, keď Kremeľ zintenzívnil snahy o marginalizáciu európskych snáh o podporu Ukrajiny. Nie je náhodou, že ich šíria aj aktéri podobní Heredošovi – nie kvôli tomu, že by nevedeli rozoznať vreckovku od sáčka s kokaínom, ale kvôli tomu, že na zdieľaní ruskej propagandy a dezinformačných naratívov sa podieľajú veľmi ochotne už nejakú tú dobu.
Tretí príspevok publikoval Erik Kaliňák. Ide o záznam rozhovoru s europoslancom v TA3. Kaliňáka sa pýtali na to, či nezmenil názor ohľadom Ruska ako spoľahlivého partnera. Začiatkom marca sa totiž europoslanec za stranu SMER-SSD vyjadril, že „ak by sa Rusi dostali do Užhorodu, mali by sme konečne spoľahlivého suseda“. Kaliňák na otázku neodpovedal a snažil sa odvrátiť pozornosť ďalším kontroverzným citátom – Zelenského obvinil z toho, že „nadsluhuje bez demokratického mandátu“, čím sa opäť vrátil k tomu, že na Ukrajine sa v roku 2024 nekonali prezidentské voľby. Dezinformačná scéna kvôli tejto situácii častuje Zelenského za nedemokratického vládcu či až diktátora. Vedome tým ignoruje skutočnosť, že na Ukrajine je kvôli ruskej agresii a prebiehajúcej vojne vyhlásené stanné právo. Praktická realizácia volieb by kvôli pokračujúcim ruským útokom ani nebola možná. Zároveň tým aktéri podobní Kaliňákovi vedome nahrávajú ruskej propagande, ktorá sa snaží spochybniť dôveryhodnosť ukrajinskej vlády a prezidenta v očiach západnej verejnosti.
Ďalší príspevok bol publikovaný Annou Belousovovou. Národná politička v nedobrovoľnom mocenskom dôchodku sa tentokrát verejnosti pripomína tvrdením, že „demokracia po európsky začína mať príchuť diktatúry“. Poetickými slovami a ďalším pokračovaním svojho príspevku sa snaží namaľovať obraz, v ktorom aktéri ako nemecká extrémistická strana AfD čelia („nespravodlivému“) tlaku – nie kvôli evidentným krajne-pravicovým a pro-ruským tendenciám, ale vraj kvôli tomu, že sú výzvou pre politických konkurentov. Belousovová pripodobnila situáciu k sankciám, ktoré prezident Zelenský zaviedol začiatkom mája. Jednou z postihnutých osôb na zozname subjektov spolupracujúcich s Kremľom bol aj bývalý prezidentský poradca Olexij Arestovič. Arestovič opustil Ukrajinu už v roku 2023, kedy sa presťahoval do USA. Vzhľadom na to, že Arestovič v minulosti naznačil svoje politické ambície (možnosť konkurovať Zelenskému v boji o prezidentský úrad), pre dezinformačnú scénu sú posledné kroky Zelenského jasným dôkazom toho, že je diktátorom, ktorý sa zbavuje svojich oponentov. Šírenie naratívov, ktoré nápadne pripomínajú ruskú propagandu a Arestovič nimi napríklad volá po ukrajinskej kapitulácii územia, už aktéri podobní Belousovovej nespomínajú.
Posledný príspevok v poradí bol publikovaný bývalým poradcom premiéra Eduardom Chmelárom. Okrem iného v ňom operuje s rovnakou rétorikou ako tomu je v prípade Anny Belousovovej s príspevkom vyššie. Podľa Chmelára je Zelenského uvalenie sankcií na Arestoviča, že „na Ukrajine vládne režim, ktorý smeruje k autokracii“. Zelenský je vraj nelegitímnym uzurpátorom moci, ktorý mal vraj „pre udržanie vlastnej mocenskej pozície odovzdal Ukrajinu do rúk Spojených štátov ako kolóniu“. Chmelár tým samozrejme naráža na dohodu o nerastnom bohatstve, ktorú pre zaistenie vojenskej podpory obe strany podpísali začiatkom mája. Opakujú sa tie isté vzorce ako v predchádzajúcich príspevkoch – ignoruje sa ruská agresia a Zelenský je vykresľovaný ako zlosyn. Ak vynecháme zástupné dôvody, príčinou pre túto vizitku je to, že ukrajinský prezident bráni svoju vlasť pred ruským imperializmom. Podľa Chmelára platí, že kto „podporuje Zelenského, podporuje autokrata”. Vraj by si nechcel „zobrať na svedomie takúto morálnu záťaž“. Je dobré (ironicky), že podporu Ruska Chmelár morálne zvláda.
Nezmysly a prázdna propaganda o EÚ
Čo by to bolo za report o dezinformačných naratívoch, ak by neobsahoval útoky na EÚ. Tie opäť raz prichádzali najmä zo strany tých politikov, ktorí síce v Európskom parlamente (EP) sedia, ale aktívne sa podieľajú predovšetkým na nahrávaní propagačných videí plných bludov a propagandy.
Milan Mazurek na Facebooku prezdieľal svoj prejav v EP, v ktorom chŕlil oheň na všetky strany a eurokomisárov obvinil z toho, že „žijú na úkor tvrdo pracujúcich ľudí“. EÚ okrem iného označil za prekážku inovácií, samozrejme menoval Green Deal a ďalšie európske snahy čeliť výzvam klimatickej zmeny. V ďalšom príspevku zas EÚ obvinil zo šírenia klamlivej propagandy o podpore Green Dealu.
Narážal tým na vyvesovanie plagátov pred sídlom EP, ktoré je vraj „celé nezmysel a prázdna propaganda, ktorá využíva jednoduché emócie a EÚ sa k nej uchyľuje iba preto, že čoraz viac ľudí si otvára oči a chápe tým nezmyslom“. Aj keď to tak nemyslel, Mazurek prvými slovami celkom dobre opísal svoje snahy na sociálnych sieťach. EÚ pritom obviňuje z využívania záberov z povodní pre citové vydieranie. To, prečo povodne získavajú na intenzite, už Mazurek nespomenul. A to, že opatrenia proti klimatickej zmene podporuje 94 % Europánov, tiež nie. To by do naratívu samozrejme nesedelo.
Pri Mazurekovi a plagátoch ešte ostaneme vďaka príspevku, v ktorom europoslanec za krajne-pravicové hnutie Republika zdieľal svoje nenávistné postoje voči aktivitám LGBTI+ ľudí. Podľa slov Mazureka, niekoľko krokov od EP našiel poster s pozvánkou na dúhový pochod v Bruseli. Pre extrémistu išlo o dostatočný impulz pre prechod k toxickej rétorike o tzv. dúhovej agende (alebo ideológii), ktorá má ohrozovať slovenské deti.
Aby tej nenávisti náhodou nebolo málo, Mazurek uprostred videa označil tento obyčajný plagát s pozvánkou na dúhový pride za nástroj donútenia sa podobne „chorých“ aktivít zúčastňovať. Europoslanec nepochopil ani zámer pochodu – vraj to nie je „o žiadnych právach, rovnosti alebo hrdosti. Je to už len o rozvrate, perverznosti, nudizme a vymývaní mozgov najmenších detí“.
Mazurekov stranícky šéf Milan Uhrík zas zdieľal spoločnú fotku zo stretnutia s Ericom Zemmourom. 66-ročný Francúz je okrem svojej novinárskej kariéry známy aj svojimi krajne-pravicovými názormi a nenávisťou voči migrantom. To, čo Uhrík v príspevku nazýva spájaním vlasteneckých síl, sú skutočne stretnutia nenávistných politikov, ktorí otvorene a bez ostychu prirovnajú Francúzsko k Afrike, prípadne volajú po masových deportáciách.
V inom príspevku zas Uhrík straší novými európskymi daňami, ktoré majú ožobráčiť európskych občanov v prospech projektov, ktoré podľa europoslanca „doteraz zlyhávali“. Sem okrem podpory imigrantov (napr. utečencov) zaradil aj podporu Ukrajiny. Vraj to nie sú priority. Tými by mala byť podpora tradičných hodnôt či snaha o znižovanie rozdielov medzi životnou úrovňou na Západe a na Slovensku. Len pre pripomenutie, Program Slovensko prichádza pre roky 2021 až 2027 s podporou eurofondov vo výške takmer 13 miliárd eur. To, že z balíčka Slovensko vyčerpalo k februáru 2025 len niečo cez 420 miliónov (3,28 % z celkových zdrojov EÚ) nie je vinou Bruselu.
K útokom na Brusel sa okrem krajne-pravicových europoslancov pridala aj strana SMER-SSD, ktorá na svojom oficiálnom facebookovom účte obvinila EÚ z toho, že prestáva byť mierovým nástrojom. Premiér Fico zas operoval s rétorikou, že EÚ „zrádza svoje vlastné hodnoty,“ pretože „podporuje majdany, ohrozuje právny štát, konsenzus nahradzuje väčšinou a vzďaľuje sa pôvodnému zmyslu existencie, ako mierový povojnový projekt“. EÚ si samozrejme zaslúži konštruktívnu kritiku, ale slová niektorých predstaviteľov vládnej koalície na Slovensku, vrátane jej šéfa, môžu kvôli svojej podobnosti s ruskou propagandou oprávnene vyvolávať obavy z toho, že sa postupne stávajú geopolitickým klinom úmyselne narušujúcim jednotu európskej integrácie.
Projekt Infosecurity.sk, organizovaný skrze Adapt Institute, ktorý je podporovaný pražskou kanceláriou Friedrich Naumann Foundation for Freedom, nepretržite monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov, no zameriava sa najmä na slovenských. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní nových dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonovali u verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šírili a vyvíjali na sociálnych sieťach. Správa má formu dvojtýždenného súhrnu vznikajúcich trendov v šírení škodlivého informačného obsahu online. Na základe toho môže Infosecurity.sk informovať verejnosť o vznikajúcich a aktuálnych trendoch v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
