Bezpečnostný summit o umelej inteligencii (AI) vytvoril priestor pre delegácie 28 krajín a zástupcov technologických firiem na diskusiu o bezpečnosti nástrojov AI. Podujatie organizovalo Spojené kráľovstvo pod záštitou premiéra Rishiho Sunaka. Išlo pritom o prvý medzinárodný summit tohto druhu.
Počas prvého dňa summitu tajomníčka pre obchodné styky USA Gina Raimondo oznámila, že Spojené štáty vytvoria Bezpečnostný inštitút USA pre umelú inteligenciu. Cieľom bude spojiť akademikov a firmy, aby spoločne dohliadali na reguláciu AI.
„Takmer určite budem telefonovať mnohým z vás z publika, ktorí ste súčasťou akademickej obce a priemyslu, aby ste boli súčasťou tohto združenia,“ povedala Raimondo počas svojho prejavu. Inštitút má taktiež v pláne úzko spolupracovať s Bezpečnostným ústavom Spojeného kráľovstva, zriadeným na dohľad nad bezpečnosťou AI.
Pred začiatkom summitu Joe Biden podpísal prezidentské nariadenie o umelej inteligencii. To vývojárom AI prikazuje, aby zdieľali výsledky testov s americkou vládou pred tým, ako technológiu uvedú na trh. Bude sa to týkať firiem, ktorých umelá inteligencia môže predstavovať hrozbu pre bezpečnosť, ekonomiku či verejné zdravie.
AI predstavuje hrozbu, zhodli sa krajiny
Hneď počas prvého dňa summitu podpísalo 28 krajín tzv. Bletchleyskú deklaráciu, v ktorej sa zhodili na spoločnom výskume a dohľade nad bezpečnosťou umelej inteligencie.
V rámci deklarácie prišli štáty k spoločnému záveru, že AI môže predstavovať významné riziko pre ľudstvo. „Existuje potenciál na vážne, či dokonca katastrofické škody, či už úmyselné alebo nie, prameniace zo schopností týchto modelov umelej inteligencie,“ píše sa v samotnom dokumente.
Významných úspechom je, že deklaráciu podpísali ako Spojené štáty americké, tak aj Čína. Oba štáty sú totiž v súčasnosti vnímané ako najväčší konkurenti vo vývoji AI. V deklarácii sa obe krajiny zaviazali „dodržiavať pri vývoji umelej inteligencie ľudské práva a podporovať dôveru verejnosti v umelú inteligenciu“.
V prípade Číny však existujú pochybnosti o tom, do akej miery bude dodržiavaný záväzok týkajúci sa ľudských práv. Dôvodom sú podozrenia, že pri vývoji AI čínska vláda zneužíva osobné údaje svojich občanov. Problematickou je tiež skutočnosť, že Peking využíva AI na kontrolu obyvateľstva, napríklad v kamerových systémoch na sledovanie pohybu ľudí.
Vo veci regulácie účastníci summitu nenašli zhodu
Niektorí experti tvrdia, že summit bol premárnenou príležitosťou pre spustenie rokovaní o spoločných reguláciách AI. Kamala Harrisová, viceprezidentka USA, ešte pred začiatkom summitu zdôraznila dôležitosť regulácie ako existujúcich, tak aj budúcich systémov AI.
Politici však v tejto otázke nenašli globálnu zhodu, a preto naďalej postupujú samostatne, prípadne na úrovni regionálnych iniciatív. Európska únia je už v procese prijímania zákona o AI. Ten má za cieľ vytvoriť princípy a regulácie vo vývoji umelej inteligencie. Zákon sa taktiež venuje pravidlám používania niektorých špecifických typov AI, ako napríklad systémom na rozpoznávanie tvárí.
Predstavitelia krajín zúčastnených na novembrovom summite sa dohodli na ďalších dvoch stretnutiach. V rámci nich sa budú venovať aj spoločným reguláciám. O šesť mesiacov by mala summit organizovať Južná Kórea. o rok ho zase bude hostiť Francúzsko.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
