Po viac ako troch rokoch od vypuknutia celoplošnej ruskej agresie voči Ukrajine predstavuje Peking naďalej kľúčového partnera Moskvy. Okrem posilnenia strategického partnerstva s Ruskom sa Čína zároveň výrazne podieľa na udržaní fungovania a produkcie jeho zbrojárskeho priemyslu.
Povahu nadštandardných vzájomných vzťahov medzi krajinami potvrdil počas nedávneho videohovoru s Putinom aj prezident Si Ťin-pching, keď Čínu a Rusko označil za „skutočných priateľov, ktorí si prešli ťažkým obdobím“.
„Neutrálna“ Čína: Skutočne alebo len naoko?
V rámci diplomatického úsilia v kontexte vojny na Ukrajine sa Peking spoločne s Brazíliou snažia o tzv. tretiu cestu, ktorú vyjadruje ich spoločný mierový plán. Daná iniciatíva bola oficiálne uvedená pod názvom „Priatelia mieru“ na 79. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, pričom jej deklarovaným cieľom bolo okrem iného väčšie zapojenie globálneho Juhu do riešenia konfliktu. Zatiaľ čo daný plán podporili krajiny ako Irán, Švajčiarsko či Slovensko, výraznu kritiku za nadbiehanie cieľom Moskvy si Čína vyslúžila od Ukrajiny a viacerých krajín EÚ.
V reakcii na kroky novej americkej administratívy čínska diplomacia skritizovala vynechanie Ukrajiny a EÚ z rozhovorov s Ruskom o mierovom riešení. Minister zahraničných vecí Wang Yi zároveň absolvoval počas februárovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie rokovania so šéfkou európskej diplomacie Kajou Kallas či generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Na rovnakej konferencii vystúpil aj viceprezident USA J. D. Vance, ktorý uviedol, že jeho obavy netvoria hrozby z Ruska a Číny, ale snahy európskych lídrov o obmedzovanie slobody slova. Prakticky tak naznačil, že opatrenia jednotlivých európskych krajín voči ruskej propagande a snahe o ovplyvňovanie volieb považuje za nelegitímne.
Súčasná napätá geopolitická situácia vytvára pre Peking priestor na posilnenie svojej pozície pomocou oscilovania medzi Ruskom a Európou. Vojna na Ukrajine spočiatku výrazne zjednotila transatlantické partnerstvo, na čo sa Čína rozhodla reagovať posilnením väzieb s Ruskom. V kontexte dôležitosti európskych trhov pre Čínu sa však Peking snaží využiť naštrbenie vzťahov medzi Bruselom a Washingtonom spôsobom, ktorý by posilnil jeho ekonomické väzby s krajinami EÚ na úkor USA.
V kontexte vojny na Ukrajine sa Čína zároveň prostredníctvom svojich mierových iniciatív snaží o navýšenie svojho geopolitického vplyvu. V skutočnosti však Čína nemá predstavu, ako by riešenie konfliktu malo vyzerať. Jej skutočný cieľ je oslabenie vplyvu USA za pomoci Ruska. Peking sa pritom usiluje o neprekročenie pomyselných červených čiar pri podpore Moskvy, ktoré by viedli k sankciám zo strany EÚ.
Čína, oporný pilier ruskej vojnovej ekonomiky
Po dekádach budovania vzájomnej spolupráce s Ruskom sa Západ v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine rozhodol pristúpiť k rozsiahlemu sankčnému režimu. Hrozba kolapsu ekonomiky pre Moskvu tak viedla k prehĺbeniu ekonomickej spolupráce s Čínou, a to aj za cenu zvýšenej závislosti na Pekingu. Rusko je navyše pod vplyvom sankcií nútené obchodovať primárne skrz čínsku menu jüan. Od začiatku vojny sa tak Moskva stala šiestym najväčším obchodným partnerom Číny, pričom predbehla krajiny ako Nemecko a Austrália.
Za rok 2023 predstavoval vzájomný obchod Ruska a Číny takmer 220 miliárd eur. V dôsledku prechodu Ruska na vojnovú ekonomiku sa zmenila aj štruktúra tovaru. Zatiaľ čo do začiatku vojny Rusi dovážali najmä lacné tovary ako obuv a oblečenie, dnes viac ako polovicu importu z Číny tvoria mechanizované stroje, vozidlá a elektronika. V prípade exportu čínskych vozidiel a strojov do Ruska ide dokonca o vyše 500 % nárast v porovnaní s rokom 2021.
Peking naproti tomu získal dôležité dodávky zemného plynu a ropy, ktoré mu Moskva dodáva za polovičnú cenu oproti cenám pre európsky trh. V roku 2023 predstavovali fosílne palivá až 70 % čínskeho importu z Ruska. Pod vplyvom nových sankcií však nastal v uplynulých troch mesiacoch výrazný pokles v objeme dovážanej ropy z Ruska do Číny. Výrazným odbytiskom pre ruskú ropu je okrem Číny aj India, ktorá v roku 2023 zaplatila Moskve za plyn vyše 60 miliárd eur.
Čína si však najväčšiu kritiku zo strany EÚ vyslúžila za dodávky vojenských zbraní a technológií s dvojakým použitím, ktoré však Peking dlhodobo popiera. Odhady analytikov poukazujú na to, že Peking posiela Rusku dôležité komponenty dvojakého použitia až vo výške približne 275 miliónov eur mesačne. Spravodajské služby zároveň zistili, že na území Číny dochádza k výrobe útočných dronov, ktoré sú potom priamo distribuované do Ruska a neskôr na ukrajinský front.
Investigatívci odhalili čínske dodávky kritických nerastných surovín
V reakcii na spomínaný export technológií dvojakého použitia sa krajiny Západu rozhodli uvaliť sankcie na vyše 100 rôznych entít a jednotlivcov, medzi ktorými boli aj čínske firmy. Sankčný režim však doteraz nezasiahol vyše 20 čínskych spoločností, ktoré sa podieľajú na vývoze gália, germánia a antimónu do Ruska. Spomínané prvky pritom tvoria dôležitú súčasť výroby vojenských rakiet a dronov, ktorými Kremeľ útočí na Ukrajinu.
Peking pritom počas minulého roka ohlásil obmedzenia vývozu gália a germánia do USA. Čína tak reagovala na opatrenia USA voči Číne v oblasti polovodičov. Naproti tomu spoločnosti, v ktorých čínska vláda vlastní akcie, naďalej pokračujú v dodávkach týchto surovín pre spoločnosť Rostec. Firma je plne vlastnená ruským štátom a sama uvádza, že dodáva vyše 80 % celkového počtu zbraňových systémov potrebných pre vedenie ruskej agresie na Ukrajine.
Prostredníctvom nákupov gália od čínskych firiem cez spoločnosť Cryotrade Engineering sa Peking nepriamo podieľa na výrobe ruských zbraní. Investigatíva odhalila, že spoločnosť Cryotrade spolupracuje s Kurčatovým inštitútom, popredným pracoviskom pre vývoj jadrových zbraní pod vedením Putinovho blízkeho priateľa Michaila Kovalčuka. Záznamy tiež odhalili spoluprácu japonskej firmy Ferrotec a jej dcérskej ruskej spoločnosti a kľúčového dodávateľa ruského zbrojárskeho priemyslu Epiel.
Na základe analýzy colných údajov tímom Rádia Slobodná Európa sa preukázalo, že Čína bola jediným dodávateľom germánia a gália, a zároveň najväčším exportérom antimónu pre Rusko v roku 2023. Odhalenia investigatívneho tímu vznikli pod platformou s názvom Schemes, ktorá sa od roku 2014 venuje odhaľovaniu korupcie na najvyšších miestach. Od začiatku ruskej agresie na Ukrajine sa zároveň podieľa na odhaľovaní vojnových zločinov.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK.
