Srbsko si v roku 2023 pohoršilo v rôznych rebríčkoch, ktoré sa venujú viacerým aspektom slobodnej spoločnosti. Krajina bojuje so zhoršením slobody prejavu a tlače, obmedzovaním mediálneho priestoru a obsahu alebo narúšaním občianskych práv a slobôd. Tento boj sa negatívne prejavil napríklad prepadom v rebríčkoch od medzinárodne uznávaných organizácií Freedom House a Reportéri bez hraníc.
Proti kritikom Srbsko využíva sledovacie nástroje
Medzinárodná investigatívna organizácia Balkan Investigative Reporting Network (BIRN) priblížila v nedávnej publikácii nástroje a spôsoby na odpočúvanie, sledovanie či rozpoznávanie tvárí, ktoré Srbsko využíva voči kritikom vlády a záujmovým osobám.
BIRN uvádza, že súčasný trend má korene v období po prezidentských voľbách v roku 2017, ktoré boli poznačené obvineniami z manipulácie, podvodov a zintenzívnenia tlaku na politickú opozíciu aj prostredníctvom jej sledovania.
V danom období bola podpísaná prvá veľká zmluva s čínskou spoločnosťou Huawei na dodávky kamerového systému so softvérom na rozpoznávanie tváre. Trend sa podľa BIRN zhoršil aj počas pandémie Covid-19, ktorá bola sprevádzaná množstvom dezinformácií a kritikou vlády, čo viedlo k nárastu využívania týchto nástrojov.
Podľa BIRN sa zvýšená miera využívania sledovacích praktík prejavila, keď boli publikované informácie zo súkromných rozhovorov občianskych aktivistov alebo z ich rozhovorov s novinármi. BIRN v publikácii uvádza aj nedávny anonymný prípad, keď unikla komunikácia občianskeho aktivistu s novinárom, ktorá bola následne voči nemu použitá za účelom jeho verejnej diskreditácie.
BIRN vo svojej publikácii spája zvýšenú mieru využívania týchto praktík aj so zatknutím ruského opozičného politika Andreja Pivovarova a novinára Vladimíra Kara-Murzu. Pivovarov bol odsúdený na 4-ročný trest za vedenie protivládnej organizácie, zatiaľ čo Kara-Murza dostal až 25 rokov za vlastizradu. BIRN, respektíve sbrské opozičné médiá uvádzajú, že obaja Rusi boli zatknutí na základe dát získaných Srbskou bezpečnostnou službou (BIA), ktorá ich následne poskytla ruským partnerom.
Srbsko-čínska spolupráca
Srbsko patrí v Európe k lídrom v nákupe čínskej technológie, ktorá slúži na opisované sledovacie aktivity. Dohoda so spoločnosťou Huawei z roku 2017 viedla v danom období k inštalácii tisícky monitorovacích kamier so softvérom na rozpoznávanie tváre či evidenčných čísel v Belehrade. Neskôr sa toto číslo zvýšilo na až takmer 8-tisíc po celej krajine, pričom sa rozšíril aj zoznam čínskych dodávateľov.
Podľa BIRN sú tieto kamery využívané veľkým množstvom srbských inštitúcií. Patria medzi ne aj materské školy alebo iné vzdelávacie inštitúcie, verejné podniky a obecné budovy. Tieto inštitúcie nemajú iba jedného dodávateľa, ale softvér a kamery boli dodané aj spoločnosťami Dahua alebo Hickvision.
Spoločnosť Dahua stojí napríklad za softvérom postaveným na umelej inteligencii, ktorý má byť schopný rozlišovať farbu pleti, rasu alebo motív prebiehajúcich protestov. Hickvision podľa dostupných informácií stojí za nástrojmi a systémom, ktoré využíva Peking voči ujgurskej menšine. USA, Veľká Británia a Austrália majú tieto spoločnosti na sankčnom zozname.
BIRN vo svojej správe uvádza, že nákupy z Číny sú populárne z dôvodu nízkej ceny a dostatku techniky a softvéru. Na druhej strane však BIRN pripomína, že zmluvy s dodávateľmi často prinášajú druhotné náklady, ktoré vo výsledku výrazne navyšujú celkové výdavky na prevádzku systémov.
Srbsko zažíva zhoršenie slobody ako celku
Zlá situácia v Srbsku je viditeľná na jeho postavení v rebríčku organizácie Freedom House, kde sa podľa výslednej známky nachádza až na 111. mieste. Rebríček hodnotí všeobecný stav demokracie a osobných slobôd v jednotlivých krajinách.
Z celkového počtu 100 bodov má Srbsko 57, pričom iba 18 bodov zo 40 v otázke politických práv a 39 zo 60 v otázke civilných práv. Oproti roku 2023 ide o prepad o 3 body. Freedom House označuje režim v Srbsku za „prechodný alebo hybridný“, respektíve považuje krajinu za „čiastočne slobodnú“.
Srbsko je negatívne hodnotené aj v rebríčku organizácie Reportéri bez hraníc, kde sa nachádza na 98. mieste. Rebríček hodnotí prevažne úroveň slobody tlače a médií v jednotlivých krajinách. Ide o prepad o dve priečky v porovnaní s rokom 2023.
Otázky slobody prejavu, médií a občianskych práv sú priamo prepojené s problematikou využívania rôznych sledovacích a odpočúvacích zariadení a praktík. Čím viac sa tieto nástroje a techniky používajú na invazívne akcie zasahujúce do súkromia jednotlivcov, tým viac tieto slobodné segmenty spoločnosti trpia. Ak bude Srbsko pokračovať v nastolených trendoch, môže byť prepad krajiny v rebríčkoch v budúcnosti ešte viditeľnejší.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
