Povodne, ktoré tento september zasiahli strednú Európu, boli jednou z najhorších prírodných katastrof tohto druhu za posledné dve desaťročia. V Poľsku bol zasiahnutý najmä juhozápad krajiny, pričom poškodených bolo dokopy približne 57-tisíc ľudí v 750 obciach. Poľská vláda v krajine vyhlásila stav živelnej pohromy a o pomoc žiadala aj Európsku úniu.
Následky záplav sprevádzali okrem iného aj falošné správy, o ktorých sa kybernetická zložka ozbrojených síl Poľska vyjadrila ako o informačnej vojne Ruska s cieľom šíriť chaos a pocit strachu. Poľský premiér Donald Tusk opakovane vyzýval občanov k opatrnosti a politikov k spolupráci v boji proti šíreniu dezinformácií.
Obsah falošných správ
V priebehu prvých dní záplav bol zaznamenaný nárast nepravdivých informácií až o 300 % v porovnaní so situáciou pred povodňami. Ich obsah sa z veľkej časti zameriaval na kritiku vlády a emóciou nabité správy o dôsledkoch katastrofy. Príspevky zveličovali oficiálne zverejnené údaje o počte obetí či rozsahu škôd, a ďalej špekulovali napríklad o falošných evakuáciách v jednotlivých zasiahnutých oblastiach či otrávení pitnej vody.
Dezinformácie sa navyše sústredili aj na otázku Ukrajiny. Podľa viacerých z nich mala poľská vláda posielať finančnú pomoc Ukrajine na úkor svojich vlastných občanov. Poľská vláda pritom pre obete povodní v skutočnosti alokovala približne 5 miliárd eur.
Za dezinformáciami malo podľa dostupných informácií stáť Rusko, pričom viacerí odborníci, vrátane námestníka ministra pre digitalizáciu Poľska Krzysztofa Gawkowskeho, tento pokus označili za premyslenú stratégiu. Dezinformačná kampaň Ruska mala predovšetkým vyvolať v občanoch paniku a nedôveru voči vládnym inštitúciám a orgánom zasahujúcim v postihnutých regiónoch.
Tieto snahy v čase povodní podporovali aj aktívni poľskí politici – napr. predseda krajne pravicovej strany Konfederacja Krzysztof Bosak, ktorý spochybňoval oficiálne dostupné údaje o počte mŕtvych. Väčšina dezinformačného obsahu na sociálnych sieťach mala byť podľa ministerstva digitalizácie z platforiem odstránená.
Pôvodcom dezinformácií majú byť ruské spravodajské služby
Za dezinformačnými príspevkami väčšinou nestáli osamotení autori, ale účty patriace do širšej a ustálenejšej siete botov operujúcich na sociálnych sieťach. Sieť má byť podľa vyhlásenia generálneho štábu poľských ozbrojených síl výtvorom ruských spravodajských služieb za účelom cielene manipulovať poľských občanov. Existujúce účty sa majú na pokyn aktivovať, spravidla v časoch kríz a neočakávaných udalostí, a zdieľať príspevky v prospech ruských naratívov.
Podľa zistení ministerstva digitalizácie účty navyše zdieľali rovnakú IP adresu ako dezinformačné účty použité Ruskom v minulosti. Znamená to, že účty ktoré šírili falošné správy v kontexte nedávnych povodní, šírili napríklad aj zavádzajúce príspevky o vakcínach v období pandémie Covid-19 alebo protiukrajinský obsah na začiatku totálnej vojny Ruska na Ukrajine. Účty majú mať tiež prístup k veľkým internetovým fóram, kde sa príspevky šíria jednoduchšie a efektívnejšie.
Poľsko v dôsledku povodní registruje deviatich mŕtvych a výška škôd sa môže vyrovnať tej z povodní v roku 1997. So spôsobenými škodami poľskej vláde pomáha Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) či susediace štáty. Zasiahnuté krajiny v celom regióne navyše finančne podporuje EÚ.Zatiaľ čo s následkami povodní sa poľská vláda vysporiadava pomerne úspešne, boj s dezinformáciami je v Poľsku značne obmedzený. Krajina na ne dodnes nemá adekvátny legislatívny rámec a vláda sa zameriava len na ad hoc aktivity a reaktívne kroky voči jednotlivým príspevkom. Sú to pritom práve dezinformácie, ktoré majú z dlhodobého hľadiska ničivý potenciál a môžu viesť k naštrbeniu dôvery v demokratické inštitúcie či rozdeliť spoločenskú súdržnosť.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK: https://adapt.darujme.sk/podporte-boj-proti-dezinformaciam/
