Nemecký denník Deutsche Welle (DW) začiatkom novembra upozornil na zhoršujúcu sa situáciu v súvislosti s dezinformáciami v západnej Afrike. Niektoré štáty kvôli nedávnym prevratom nedokážu, respektíve ani nechcú, s hybridnou hrozbou pochádzajúcou prevažne z Ruska efektívne bojovať. Naopak, proruské junty vo vedení Mali, Nigeru alebo Burkiny Faso s Kremľom prehlbujú spoluprácu.
Vojenské prevraty v regióne Sahelu
Súčasné vojenské junty vo vedení krajín v západnej Afrike sú výsledkom vojenských prevratov za posledné štyri roky. V roku 2020 a následne v 2021 došlo k dvojici vojenských prevratov v Mali, ktoré je odvtedy pod vojenskou správou proruskej junty.
Tento prevrat otvoril dvere priamej vojenskej prítomnosti Kremľa v regióne, ktorý do Mali vyslal žoldnierov Wagnerovej skupiny. Tých mali v nasledujúcich rokoch nasledovať aj rôzni vojenskí inštruktori, ktorí oficiálne pôsobia v ruskej armáde.
V 2021 zažila prevrat aj Guinea, ktorá je taktiež dodnes pod správou junty. O rok neskôr prebehla dvojica vojenských prevratov v Burkine Faso. Výsledkom prevratu je vláda vojenskej junty pod vedením Ibrahima Traorého, ktorý sa stal na sociálnych sieťach akousi hrdinskou postavou boja proti „západnému imperializmu“. Toto hrdinské vykresľovanie jeho osoby je súčasťou protizápadnej hybridnej kampane hostilných štátnych aktérov, medzi ktorých patria aj Rusko alebo Čína.
Jedným z posledných úspešných vojenských prevratov je puč z leta 2023 v Nigeri. Tento krok bol propagandisticky a politicky podporovaný Ruskom a juntami v Mali či Burkine Faso. Výsledkom prevratu bolo stiahnutie sa francúzskych a amerických jednotiek z Nigeru.
Vojenské prevraty sa stretli s odporom organizácie Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS), ktorá v prípade Nigeru hrozila aj vojenským zásahom. Nakoniec však od tejto možnosti ustúpila vzhľadom na rozdielne názory členských štátov. Okrem organizácie ECOWAS sa k situácii kriticky postavila aj Africká únia, ktorá pozastavila členstvo všetkým štyrom krajinám na obdobie, pokiaľ im vládnu vojenské junty.
V regióne klesá sloboda slova aj kvalita médií
Ako uvádza DW, krajiny západnej Afriky sa stali dôležitým cieľom propagandistických kampaní na sociálnych sieťach. Podľa výskumov a publikácií od Afrického centra pre strategické štúdie, Amnesty International, Reportérov bez hraníc a nigérijského online média L’Événement sa množstvo dezinformácií na sociálnych sieťach v regióne za posledné dva roky takmer štvornásobne zvýšilo.
Africké centrum pre strategické štúdie uvádza, že počet aktívnych používateľov sociálnych sietí v Afrike presahuje 400 miliónov používateľov. Značná časť z nich je práve z regiónu západnej Afriky.
Podľa správy organizácie z marca 2024 sú práve štáty, ktoré si prešli prevratmi, opakovane terčom hybridných operácií a región západnej Afriky čelil za posledných desať rokov najväčšiemu počtu manipulácií. Až 60 % zachytených dezinformačných kampaní na africkom kontinente pochádza od zahraničných aktérov. Tým dominuje Rusko, ktoré z celkového počtu 189 zdokumentovaných kampaní za posledných desať rokov stojí až za 80 z nich.
Veľmi zlú situáciu v súvislosti s dezinformáciami a celkovým stavom slobody slova a médií v regióne potvrdzuje aj organizácia Reportéri bez hraníc. V jej rebríčku sa napríklad Niger v roku 2024 prepadol o 19 priečok na 80. pozíciu v porovnaní s rokom 2023, Burkina Faso zase o 28 priečok na 86. pozíciu, pričom v roku 2021 sa nachádzala na 37. pozícii. Pozície Mali a Guiney sa až tak výrazne nezmenili.
Organizácia taktiež zdôrazňuje, že dezinformácie spolu s represívnymi zákonmi ohrozujú novinársku integritu. Zároveň je nutné, aby médiá v regióne dbali na novinársku etiku a overovanie faktov, čo je podľa organizácie na ústupe. Mediálnej sfére môže preto hroziť, že sa popri dezinformáciách stane druhoradou.
Nezávislý nigérijský dvojtýždenník L’Événement uvádza, že hlavným dôvodom šírenia dezinformácií je snaha o rýchle informovanie na úkor presnosti. Problém konkretizuje najmä na svojom domácom prostredí v Nigeri. Podľa L’Événementu médiá v krajine často neoverujú fakty, čo vedie k šíreniu fám. Tento trend bol podľa neho citeľný aj počas prevratu v 2023, čo podkopalo dôveru verejnosti voči médiám.
Rusko nad Západom v regióne vyhráva aj vďaka dezinformáciám
DW uvádza, že internet sa v Afrike stal kľúčovou arénou geopolitickej súťaže medzi Západom reprezentovaným prevažne USA a Francúzskom a Východom reprezentovaným Ruskom a Čínou. Dezinformácie s cieľom diskreditácie súpera sú buď veľmi sofistikované, alebo útočia na základné pudy prostredníctvom emócií z historických krívd a problematiky kolonializmu. V danom prostredí tak majú západné štáty vzhľadom na ich históriu nevýhodu.
V regióne západnej Afriky však stále existujú iniciatívy, ktorých cieľom je o týchto dezinformáciách a manipuláciách vzdelávať ako verejnosť, tak aj odborníkov z mediálneho prostredia. Tieto snahy však často narážajú na to, že dezinformácie sú taktiež silným domácim politickým nástrojom, čo výrazne obmedzuje šancu efektívneho boja.
Prevažne ruský úspech v regióne nie je výsledkom krátkodobej aktivity, ale dlhoročnej prípravy a snahy, ktorá sa prejavila dominovým efektom. Správy o ruských dezinformačných aktivitách v krajinách západnej Afriky sú staré už niekoľko rokov.
Spomínali sa napríklad politické protizápadné naratívy alebo dezinformácie o Covid-19. Táto dlhodobá snaha nakoniec priniesla výsledky v podobne vojenského a politického stiahnutia sa USA a Francúzska z Mali, Nigeru, Guiney a Burkiny Faso.
Ruská dezinformačná a politická aktivita v regióne má ešte jeden negatívny aspekt, ktorému sa v Európe nevenuje dostatočná pozornosť. Tou je nárast hrozby islamistických teroristických skupín, ktorým sa voči vojenským juntám v týchto krajinách po odchode USA a Francúzska vojenský darí. To všetko predstavuje nebezpečenstvo aj pre Európu.
CHCETE PODPORIŤ BOJ PROTI DEZINFORMÁCIÁM? POMÔŽTE NÁM NA DARUJME.SK. https://adapt.darujme.sk/podporte-boj-proti-dezinformaciam/
