Ruskí a čínski dezinformátori šíria klamstvá o údajnej občianskej vojne v USA. Zneužívajú napätie medzi Texasom a federálnou vládou vo Washingtone

V súvislosti s migračnou krízou na americko-mexickej hranici vznikol spor medzi guvernérom Texasu a federálnou vládou vo Washingtone. Situáciu okamžite využili ruskí a čínski dezinformační aktéri na šírenie klamlivých správ o údajnom začiatku občianskej vojny v USA.

Na čínskej sociálnej sieti Sina Weibo (obdoba siete X, predtým známej ako Twitter)  sa na konci januára objavilo niekoľko virálnych príspevkov s hashtagom #TexasVyhlásilVojnovýStav. Veľmi podobný obsah, ktorý upozorňuje na možnosť vypuknutia občianskej vojny v USA, sa vyskytol tiež na ruských sociálnych sieťach, pričom situáciu komentovali aj vysokí ruskí predstavitelia.

Tieto príspevky sú pravdepodobne súčasťou dezinformačnej kampane, ktorá sa snaží nabudiť dojem, že došlo k vážnemu rozdeleniu americkej spoločnosti a USA stoja na prahu vnútorného ozbrojeného konfliktu.

Čo sa deje v Texase?

Situácia v druhom najväčšom americkom štáte je v súčasnosti skutočne napätá. V súvislosti so zvyšujúcim sa tlakom nelegálnych migrantov na hraniciach s Mexikom narastajú spory medzi republikánskym guvernérom Texasu Gregom Abbottom a demokratickým prezidentom USA Joe Bidenom.

Od začiatku roka 2021 viac ako 6,3 milióna ľudí neoprávnene prekročilo južnú hranicu USA. Situácia sa stupňuje najmä v posledných mesiacoch. Len v priebehu decembra podľa amerických úradov dorazilo z Mexika 300-tisíc nelegálnych migrantov.

Administratíva Joe Bidena podnikla kroky, ktorými sa snaží obmedziť príchod nelegálnych migrantov do krajiny. Celkovo však presadzuje liberálnejší prístup k tejto otázke a argumentuje potrebou solidarity a vyzdvihovaním prínosu imigrantov pre americkú spoločnosť. 

Republikáni považujú kroky federálnej vlády za nedostatočné. Texaský guvernér Greg Abbott preto začal konať samostatne a nariadil vybudovať plot na vybraných úsekoch texasko-mexickej hranice.

Ochrana hraníc a migračná politika pritom v USA doménou federálnej vlády a nie jednotlivých štátov. Na stranu Bidenovej administratívy sa postavil aj Najvyšší súd, ktorý v rozsudku z konca januára potvrdil, že federálna vláda má právo odstrániť plot vybudovaný texaskými štátnymi orgánmi. Greg Abbott následne vyhlásil, že napriek rozsudku bude v budovaní fyzických zábran na hranici pokračovať.

Situácie sa ihneď chopili ruskí aktéri 

Spor medzi federálnou vládou a Texasom ihneď využili ruskí predstavitelia na sociálnych sieťach X a Telegram. Na svojich účtoch začali šíriť zavádzajúce informácie o začínajúcej občianskej vojne medzi Texasom a federálnou vládou USA.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev na X napísal, že „založenie Texaskej ľudovej republiky je čoraz reálnejšie“. Zdôraznil pritom, že situácia môže viesť až k občianskej vojne, ktorá si vyžiada tisíce životov. Bývalý predseda ruskej hornej komory Sergej Mironov dokonca ponúkol štátu Texas pomoc v prípade snahy o osamostatnenie: „V prípade potreby sme pripravení pomôcť pri referende o nezávislosti. A samozrejme, ak vznikne Texaská ľudová republika, uznáme ju.“

Obaja politickí predstavitelia vo svojich príspevkoch používali slovné spojenie ľudová republika“, čím osamostatnenie Texasu prirovnávali k Ruskom podporovaným separatistickým republikám v ukrajinskom Donbase. Danou paralelou sa Rusko snaží legitimizovať svoje konanie na Ukrajine. Zároveň sa pokúša podkopať reputáciu štátov  Západu a vykresliť USA ako nestabilné a upadajúce.

Po týchto vyjadreniach sa správy o možnosti občianskej vojny v USA začali šíriť ruskými štátnymi médiami ako RT alebo Sputnik. Podľa portálu Wired sa na sieti Telegram objavili známky koordinovaného úsilia o čo najväčšie šírenie tohto obsahu a rozprúdenie diskusie pod príspevkami prostredníctvom falošných účtov.

Ruské aktivity na sociálnych sieťach sa pred nadchádzajúcimi americkými prezidentskými voľbami zvyšujú. Na sieti X sa objavilo niekoľko účtov, ktoré vyzývajú na nezávislosť Texasu. Podľa Wired existuje podozrenie, že sú tieto účty vedené práve z Ruska.

Naratív o občianskej vojne sa stal virálnym aj v Číne

Na rozdiel od Ruska čínski vládni predstavitelia situáciu v Texase nekomentovali. Správy o údajnom vypuknutí občianskej vojny v USA však boli mimoriadne populárne na čínskych sociálnych sieťach. Reportér portálu Voice of America Wenhao Ma, ktorý sa venuje problematike dezinformácií v čínskom online priestore, ich označil za najpopulárnejšie správy ohľadom USA na čínskom internete počas posledného januárového týždňa.

Čínskymi sociálnymi sieťami sa taktiež šírili rôzne staršie zábery, ktoré vyvolávali dojem, že Texaská národná garda vyhlásila stav pohotovosti. Na sieti Weibo sa napríklad objavili videá z presunu ťažkej techniky. Pôvodný záber však pochádzal z Čile a zobrazoval miestne vojenské cvičenie.

Pre bežných Číňanov je správa o možnosti občianskej vojny v USA vierohodná, keďže čínske štátne médiá pravidelne naznačujú, že politické rozpory v USA narastajú a obyvateľstvo je tak polarizované, že sa krajina dostala na pokraj vnútorného konfliktu. Slovné spojenie „občianska vojna“ sa taktiež v čínskych médiách opakovane používa od útoku na Kapitol v januári 2021.

Podľa BBC Peking prostredníctvom štátnych médií často zverejňuje podobné správy v reakcii na kritiku Západu voči čínskym postupom v provinciách. Západné krajiny sa snažia poukázať napríklad na problémy s porušovaním ľudských práv menšiny Ujgurov v provincii Sin-ťiang, na potláčanie prodemokratických protestov v Hong Kongu alebo na zvyšovanie napätia v Taiwanskom prielive. Čína preto sebe vlastným spôsobom vyzýva, aby sa Západ sústredil na svoje vnútorné problémy namiesto toho, aby Pekingu diktoval, ako viesť krajinu. 

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Študent magisterského stupňa štúdia Medzinárodné vzťahy na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pôsobil ako stážista v organizáciách Transparency International Slovensko, GLOBSEC a na Veľvyslanectve SR v Ľubľane. Zaujíma sa o aktuálne politické dianie v SR a problematiku etnických konfliktov.