Ruské hybridné kampane sú na území Afriky aktívne už dlhodobo. Postupom času pretvárajú vnútornú politickú dynamiku niektorých štátov, formujú ich zahraničnopolitické rozhodnutia v prospech Moskvy a podkopávajú demokratické procesy na celom kontinente.
Úspešnosť týchto kampaní sa odráža aj na hlasovacích vzorcoch afrických štátov v rámci OSN. Napríklad v poslednom hlasovaní Valného zhromaždenia OSN z 24. februára 2025 sa proti ruskej invázii na Ukrajine vyjadrila len tesná väčšina afrických štátov – 29 z celkových 54. Odsúdiť ju odmietli okrem iných aj Mali, Stredoafrická republika a Burkina Faso, kde sú ruské hybridné operácie najintenzívnejšie.
Aká je ruská stratégia?
Dezinformačné kampane na území afrického kontinentu sa v porovnaní s rokom 2022 takmer zoštvornásobili. Podľa amerického think tanku African Center for Strategic Studies (Africké Centrum pre strategické štúdiá) bolo v roku 2024 identifikovaných celkovo 189 vplyvových operácií, pričom až 80 z nich pochádzalo z Ruska. To je dohromady viac ako ktorákoľvek iná zo zainteresovaných krajín – Čína, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia alebo Katar.
Na rozdiel od Európy, kde ruská dezinformačná taktika často stavia na zahlcovaní priestoru nekonzistentnými naratívmi, v Afrike je stratégia sofistikovanejšia a prispôsobená lokálnemu kontextu. Dôvodom, prečo sú ruské dezinformačné kampane na území Afriky také úspešné, je v prvom rade veľmi správne porozumenie diverzity afrického kontinentu, rozličnosti jazykov, kultúrneho pozadia a spoločenských, politických či bezpečnostných problémov v regióne.
Dezinformácie tak nie sú iba jednoduché šablónovité nepravdy šírené vo veľkom počte. Naopak, ide o množstvo citlivo formulovaných správ, ktoré zapadajú do kontextu na danom území. Moskva týmto spôsobom prepája miestne problémy s vykonštruovanými obvineniami proti Západu.
Rusko na tieto účely využíva svoju globálnu sieť účtov na sociálnych sieťach. Tie sú prepojené s kontami lokálne známych osobností, ktoré obsah a tón správy prispôsobujú kontextu daného afrického štátu. Príspevok tak nepôsobí ako vzdialený proruský obsah, no naberá miestny kultúrny a spoločenský kontext.
Spoluzakladateľ juhoafrickej digitálnej poradenskej spoločnosti Murmur Intelligence Aldu Cornelissen pre nemecký kanál DW tvrdí, že títo jednotlivci sú za svoju prácu finančne odmeňovaní. Po čase si však majú nepravdivé naratívy osvojiť ako vlastný názor a obsah v prospech Ruska vraj ďalej zdieľajú aj zadarmo.
Ďalším nástrojom ruských vplyvových snáh sú aj rôzne lokálne projekty, ktoré z veľkej časti spadajú pod projekt Africká iniciatíva (African Initiative). Ich úlohou je budovať vzťahy medzi ruskou a africkou novinárskou komunitou. Súčasťou je okrem iného aj prevádzkovanie novinárskych škôl pre afrických novinárov, propagandistické výlety do Ruska, prípadne regrutácia vybraných novinárov do ruských štátom vlastnených médií.
Vyhostenie francúzskych vojsk zo Sahelu
Rusko sa často vo svojich dezinformačných kampaniach tematicky vracia ku koloniálnej minulosti Afriky, ktorej hlavnými aktérmi boli práve krajiny dnešného Západu. Jedným z viditeľných dôsledkov ruských dezinformačných kampaní sú preto podľa všetkého aj nedávne rozhodnutia štátov Sahelu vyhostiť zo svojich území francúzske vojenské jednotky.
Hoci protifrancúzske nálady majú v regióne hlboké historické korene, do veľkej miery sú posilňované práve ruskými dezinformačnými kampaňami. Tie obviňujú Západ z neokolonializmu a vykorisťovania afrických národov. Rusko je naopak prezentované ako dlhoročný podporovateľ liberalizačných hnutí a ochranca africkej suverenity. Ruská propaganda však zamlčiava fakt, že v minulosti sa Ruská ríša pokúsila neúspešne kolonizovať územia dnešnej Etiópie a Džibutska. Rusko si tak svoju pozíciu dlhodobo umelo upravuje, čím usiluje o odklonenie afrických štátov od spolupráce so Západom.
Ruské informačné operácie sa v súčasnosti zameriavajú predovšetkým na bývalé francúzske kolónie – Mali, Burkinu Faso, Pobrežie Slonoviny a Stredoafrickú republiku. Francúzsko si v týchto krajinách udržiavalo vojenskú prítomnosť viac než 70 rokov, pričom sa angažovalo napríklad v boji proti tamojším islamistickým extrémistom. Jeho podpora u afrických lídrov však dlhodobo upadá.
K marcu 2025 boli francúzske jednotky postupne vyhostené z Čadu, Nigeru, Mali či Burkiny Faso. Začiatkom roka 2025 vyzvalo na stiahnutie francúzskych vojenských síl aj Pobrežie Slonoviny a Senegal. Po novom by mali jediné francúzske vojenské základne zostať v Gabone a Džibutsku. Podľa analytikov táto vlna vyhostení signalizuje definitívny koniec francúzskej prítomnosti v africkej oblasti Sahel, pričom ho postupne nahrádza práve Rusko.
Afrika a rola umelej inteligencie
K šíreniu ruskej propagandy napomáha aj umelá inteligencia. Jedným zo spôsobov je napríklad tzv. LLM grooming, teda cielená manipulácia veľkých jazykových modelov (LLM), ktoré využívajú napríklad chatboty.
Znamená to, že do tréningových dát sa zámerne vkladajú také údaje, ktoré konečnému používateľovi generujú obsah v prospech danej agendy. Tejto problematike sa odborne venuje napríklad watchdogová organizácia NewsGuard. Tá v nedávnom prieskume preukázala, že do tréningových dát západných AI modelov bolo zahrnutých až 3,6 miliónov ruských propagandistických článkov. Dôvodom môže byť podľa Niny Jankowiczovej z neziskovej organizácie American Sunlight Project schopnosť Mosky šíriť svoj dezinformačný obsah bezprecedentne rýchlo a efektívne. V konečnom dôsledku mali AI chatboty opakovať falošné ruské naratívy až v tretine prípadov.
Afrika je voči spomenutým hrozbám aj naďalej veľmi zraniteľná a dôležité regulačné opatrenia sú prijímané len veľmi pomaly. Mnohé krajiny v regióne, napríklad v porovnaní s Európou, zaostávajú v regulácii umelej inteligencie, boji proti dezinformáciám alebo ochrane osobných údajov.
Ruské dezinformačné operácie využívajúce AI sú navyše v Afrike zmapované len okrajovo. Ohrozená je tak v súčasnosti nielen verejná mienka a spoločenská súdržnosť, ale aj voľby a iné demokratické procesy.
Článok vznikol s podporou Holandského veľvyslanectva na Slovensku.
