Štáty v Strednej Ázii sú pre Rusko dôležitými ekonomickými a politickými partnermi. Moskva Strednú Áziu, ako bývalú súčasť Sovietskeho zväzu, považuje za tzv. blízke zahraničie. Podobne ako v ostatných postsovietskych oblastiach, aj tu sa snaží udržať si čo najväčší vplyv. Rusku sa táto snaha darí aj napriek tomu, že jeho pozícia slabne, a to najmä na úkor Číny.
V Strednej Ázii je Kremeľ prítomný prostredníctvom svojich medzinárodných organizácií, ako Organizácia zmluvy kolektívnej bezpečnosti (OZKB) a Eurázijská ekonomická únia. Hoci bola Moskva z pozície najväčšieho obchodného partnera vytlačená Pekingom vo všetkých piatich stredoázijských republikách, Rusko zostáva dôležitým partnerom, najmä v energetickej oblasti.
Najväčšia krajina sveta je taktiež hlavnou destináciou pre pracovnú migráciu obyvateľov Strednej Ázie. Financie, ktoré následne migranti posielajú do domovských štátov, zohrávajú významnú úlohu v hospodárstve Uzbekistanu, Kirgizska a Tadžikistanu.
Stredoázijské štáty taktiež zastávajú pragmatický postoj k ruskej invázii na Ukrajinu. Ani jeden z nich dodnes neuznal anexiu Krymu a štyroch ďalších ukrajinských regiónov. Na druhej strane však štáty Strednej Ázie pomáhajú Moskve obchádzať západné sankcie.
Úprava názvu železničných staníc ako znak rusofóbie
Korektnosť vzájomných vzťahov však neznamená, že v regióne nie je prítomná ruská propaganda. Ako poukazuje portál EUvsDisinfo, kazašská vláda v januári pristúpila k úprave názvov niekoľkých železničných staníc. Pomenovania vychádzajúce z ruskej výslovnosti boli zmenené na ich kazašské ekvivalenty. Nepatrná zmena v týchto názvoch však vzbudila rozruch na platforme Telegram. Na situáciu na svojom súkromnom účte upozornila Tina Kandelakiová, ktorá pôsobí ako zástupkyňa riaditeľa ruského mediálneho koncernu Gazprom Media.
Podľa Kandelakiovej táto zmena v názvoch svedčí o vytláčaní ruského jazyka z Kazachstanu. Takýto postup kazašskej vlády považuje za začiatok protiruskej politiky, ktorá bude údajne pokračovať zatváraním ruských škôl a demontovaním sovietskych pamätníkov.
Obvinenia z diskriminácie ruskej menšiny a jazyka patria medzi tradičné dezinformačné naratívy, ktoré Moskva využíva v Pobaltí alebo na Ukrajine. K tvrdeniam Kandelakiovej sa pripojil aj známy ruský konšpirátor a poslanec Štátnej dumy Andrej Lugovoj. Ten obvinil „anglo-saské sily“ z podnecovania rusofóbie v Kazachstane prostredníctvom médií a mimovládnych organizácií.
Kazachstan je štátom s najväčším počtom etnických Rusov v Strednej Ázii. Ich počet sa v súčasnosti odhaduje na takmer 3 milióny, čo predstavuje 15 % celkovej populácie Kazachstanu. Ruskojazyčné propagandistické médiá majú preto v krajine nemalý vplyv. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu však kazašské úrady postupne pristupujú k blokovaniu týchto kanálov.
Moskva stupňuje agresívnu rétoriku v Strednej Ázii
Ruský historik Michail Smolin v januári počas vystúpenia v diskusnej relácii na ruskom televíznom kanáli NTV vyhlásil, že Kazachstan a Uzbekistan pred Októbrovou revolúciou v roku 1917 neexistovali. Pri komentovaní histórie stredoázijských štátov Smolin tvrdil, že Kazachstan bol pôvodne súčasťou Ruska a že Uzbekistan bol vytvorený sovietskymi orgánmi spojením niekoľkých stredoázijských národov.
Históriu Kazachstanu spochybnil aj bývalý prezident Ruskej federácie a prominentný prokremeľský propagandista Dmitrij Medvedev, ktorý ho označil za umelý štát vybudovaný na území darovanom Ruskom. Astanu taktiež obvinil z uplatňovania politiky, ktorá sa dá označiť za „genocídu etnických Rusov“.
Smolinove a Medvedevove výroky patria k najnovším príkladom čoraz nepriateľskejšej rétoriky Ruska voči stredoázijským krajinám. Moskva ju stupňuje najmä od začiatku vojny na Ukrajine. Ide pritom o klasickú stretégiu Kremľa, ktorou sa snaží delegitimizovať bývalé sovietske štáty. Zároveň sa tým štylizuje do úlohy „spasiteľa“, ktorý im zaručuje existenciu. Tieto vyhlásenia sa navyše podobajú na klamlivé interpretácie historických udalostí, ktoré ruskí predstavitelia používali voči nášmu východnému susedovi pred celoplošnou inváziou.
Vyhlásenia Moskvy prichádzajú v čase, keď jej reputácia v Strednej Ázii významne klesá. Ruská invázia na Ukrajinu totiž potvrdila ruské expanzionistické tendecie. V stredoázijských štátoch preto oprávnene narástla obava z ruskej intervencie. Významne oslabená bola aj pozícia Ruska ako bezpečnostného garanta po tom, ako sa Kremeľ rozhodol ignorovať útoky Azerbajdžanu na územie Arménska. Stalo sa tak aj napriek tomu, že Jerevan je členom OZKB podobne ako Tadžikistan, Kazachstan a Kirgizsko.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
